Hlavný oltár v Čiernom kláštore
Vedeli ste, že hlavný oltár v malackom Čiernom kláštore – v kostole Nepoškvrneného počatia Panny Márie má už viac ako 300 rokov? Zabezpečili ho, podobne ako susedné bočné oltáre, Pálffyovci a posvätil viedenský arcibiskup, ktorý mal sídlo vo Veľkých Levároch.
Pôvodná podoba oltára
Celú východnú stenu presbytéria dnes zakrýva oltár. Pri pohľade za oltár však zistíme, že tam boli pôvodne okná, ktoré boli neskôr, v súvislosti s umiestnením súčasného oltára, zamurované. Bolo to okolo roku 1720. Tieto okná sú pre praskliny v omietke naznačené aj pri vonkajšom pohľade. Dve menšie okná boli vedľa seba a dve nad nimi. Podobné usporiadanie je možné vidieť aj na susedných stenách presbytéria (a vlastne v celom kostole), hoci väčšina okien bola medzičasom zamurovaná.
Konkrétny popis pôvodného oltára nepoznáme, ale na základe uvedeného usudzujeme, že bol menší a siahal najviac po výšku dolných okien. Môžeme si predstavovať, že presbytérium bolo celé presvetlené, čo ešte umocňovala biela výmaľba. Na rozdiel od dnešného stavu, ktorý je výsledkom neskorších úprav.

(Foto Martin Macejka)
Nový oltár
Podľa záznamu vo františkánskej kronike sa o nový oltár postaral patrón kláštora a uhorský palatín gróf Mikuláš V. Pálffy v roku 1720. V tom čase bol gvardiánom kláštora Ľudovít Kirkay. Práce prebiehali postupne, v roku 1722 bol oltár pozlátený a slávnostné posvätenie po dokončení prác bolo v roku 1724.
V júni toho roku zomrela Mikulášova manželka Katarína, rodená grófka von Weichs. Domnievame sa, že popri manželovi mohla mať určitý podiel na tom, že sa zámer nového oltára realizoval. 15. augusta boli vo Veľkých Levároch, sídle viedenského arcibiskupa Žigmunda Kollonitza (Kollonics, Kolonič) požehnané základy tamojšieho kostola Mena Panny Márie (ktorý bol dokončený o deväť rokov neskôr).
Nasledujúci deň patril posviacke hlavného oltára a tiež bočných oltárov (sv. Františka a sv. Antona) v malackom františkánskom kostole. Podľa kláštornej kroniky o tejto udalosti svedčili dve listiny. Prvá bola vyhotovená v deň posviacky oltárov, druhá bola vydaná o niekoľko dní – 26. augusta 1724 vo Viedni. Originály oboch listín boli uložené v kláštornom archíve v Malackách.

(Foto Sborník Spolku záhorských akademikov)
Podoba nového oltára
Oltár bol zasvätený Nepoškvrenenej Panne Márii, ktorej socha dominuje celému dielu. Opis oltára z čias jeho vzniku nepoznáme, ani podrobný opis z neskorších čias až do obdobia zachovaných fotografií. Z roku 1753 máme zmienku o existencii erbu vo vrchnej časti oltára. Pri príležitosti stého výročia vzniku kláštora sa erbu venoval slávnostný kazateľ Ján Zachariáš Kabarecz, ktorý uviedol, že erb pálffyovského rodu je na oltári umiestnený preto, aby sa vedelo, kto kláštor s kostolom založil a materiálne podporoval.
Môžeme len predpokladať, že komplexné dielo, pozostávajúce zo sochy Panny Márie stojacej na zemeguli a obkolesenej anjelmi držiacimi predmety symbolizujúce oslovenie bohorodičky z loretánskych litánií, zobrazenia Najsvätejšej Trojice, aliančného erbu rodov Pálffy a Weichs, sôch svätcov (sv. Bonaventúra, sv. Ján Kapistrán, sv. Klára a sv. Alžbeta) a anjelov bolo vytvorené tak, ako ho poznáme dnes, ako celok v uvedených rokoch. Najstaršiu podobu oltára poznáme z obdobia okolo roku 1900, vtedy bol rovnaký ako dnes. Len svätostánok sa menil, naposledy v polovici 50. rokov 20. storočia.
Zdroje:
- Sigismund von Kollonitz (dostupné online na https://cs.wikipedia.org/wiki/Sigismund_von_Kollonitz)
- ŠABA, Fond Písomnosti kláštorov v západoslovenskom regióne, 17. – 19. stor., Františkáni v Malackách, Historia domus, s. 14, šk. 1.
- Malacky 1753. Ján Zachariáš Kabarecz: Kázeň pri stom výročí založenia františkánskeho kláštora a kostola v Malackách. In Pramene k dejinám slovenčiny. Bratislava: Veda, 1990, s. 315-320.

(Foto Martin Macejka)
Takto si oltár pamätám a keď kňaz dával sviatosť prímania tak sa klačalo
Mam otazku. Podla tej starsej fotky hlavneho.oltara je svetostanok, ktory si este ako dieta pametam. Potom v roku cca 1956 alebo.1957 bol svetostanok odstraneny a nahradeny novym, ktory je tam dodnes.
Este by som chcela pokracovat v tej otazke ohladne toho svatostanku. Tu nahradu zdovodnili ak si dobre pamatam tym, ze sa nehodi k hlavnemu oltaru lebo je to iny architektonicky styl. A moja otazka znie: Kde skoncil ten povodny, stary svatostanok? Velmi by ma to zaujimalo. Dakujem.vopred za vycerpavajucu odpoved. Este podotykam, ze som rodena malacanka a cela moja rodina zila v Malackach, tak preto ma to zaujima.Este raz dakujem za vysvetlenie tejto zmeny. Vtedy bol v klastore pater Stefan Muska, ktory nas ucil katechizmus a sobasil v kostole mojich bratov v tych uvadzanych rokoch.