Genius loci (35) – Hrádek

Jednou z najzaujímavejších stavieb v Malackách je poschodová budova na Rádku stojaca rovno oproti zámku. Napriek tomu, že jej časť prešla necitlivými zásahmi, iná časť si stále zachováva ducha pálffyovských čias. Keď do nej človek vstúpi, prenesie sa do minulosti – a takých domov je už v meste málo. Budova sa niekedy označovala ako Hrádek (súvislosť s názvom štvrte Rádek je zrejmá), dnes je medzi ľuďmi najčastejšie pomenovanie Liečivé rastliny. 

Hrádek – aká bola jeho funkcia?

Budova sa nachádza na ulici Duklianskych hrdinov severne od zámockého parku, kedysi bola súčasťou zázemia zámku. Je pozoruhodné, že jej orientácia nekopíruje susednú cestu, ale ide rovnobežne s budovou zámku – na rozdiel od iných budov v okolí. Najstaršie známe mapy tejto lokality z konca 18. storočia zobrazujú obe budovy a cestu v rovnakej podobe ako dnes. 

Pôvodne išlo o štvorkrídlový objekt, ktorého pôdorys pripomínal tvar dvoch na seba nadväzujúcich písmen L a ktorému dominovala dvojpodlažná budova najbližšie pri ceste. Vladimír Šíp uvažuje, že budovu postavil alebo prestaval na začiatku 19. storočia malacký staviteľ August Kummer, stavebným materiálom bola najmä pálená tehla a čiastočne travertín. Budova bola od konca 19. storočia pripojená k zámockému vodovodu, do areálu ústila jedna z odvodňovacích chodieb zámku.

Ešte v 19. storočí tvoril komplex severne od zámockého parku jednu parcelu siahajúcu od dnešnej koliby (Parnas) po Lesnú ulicu. Táto parcela bola vo vlastníctve Pálffyovcov a nachádzali sa na nej tri budovy: dom úradníka – lesmajstra (dnes časť z neho práve spomenutá reštaurácia, vtedy s číslom domu 296), Hrádek (bez čísla domu) a budova s bytmi lesníkov (dnes rozdelená na štyri časti, s číslom domu 297).

Na začiatku 20. storočia už bola pôvodná parcela rozdelená na dvanásť parciel. Sledovaná budova mala (až do konca 20. rokov) číslo 447, v pozemkovej knihe je poznámka, že išlo o bytový dom, dvor a hospodársku budovu.

Je zrejmé, že objekt v minulosti súvisel s prevádzkou pálffyovských majetkov. Informácia vychádzajúca pravdepodobne zo spomienky Júliusa Trebišovského (publikovaná v knihe Kapitoly z dejín mesta 2) hovorí “Boli tu ubytovaní s rodinami ženatí pálffyovskí služobníci. Vo dvore bol stroj na štiepanie dreva, remízy pre psov a kone.” Z doteraz známych prameňov nevieme bližšie konkretizovať účel jednotlivých častí objektu. 

Vývoj po roku 1918

Na konci 1. svetovej vojny vznikla Československá republika a onedlho sa aj Pálffyovcov dotkla pozemková reforma. Objekt bol spolu s ďalšími pálffyovskými majetkami v roku 1924 zabraný štátom. (V praxi to neznamenalo zmenu vlastníctva, ale informáciu, že v budúcnosti štát tieto majetky prevezme.) No už v nasledujúcom roku bol zábor na základe rozhodnutia Štátneho pozemkového úradu zrušený, čo znamenalo potvrdenie neobmedzeného vlastníctva Pálffyovcov.

Z archívnych materiálov vyplýva, že na prelome 20. a 30. rokov objekt stajní využívala armáda, ktorá ho mala v nájme. Zo strohej zmienky nie je jasné, či išlo len o zadnú časť objektu, alebo aj prednú budovu.

Pálffyovci mali od konca 20. rokov finančné problémy a pripravoval sa rozpredaj ich majetkov v Malackách a okolí. Podľa dokumentov z roku 1932 bol Hrádek ocenený na 150-tisíc korún.  Najneskôr v druhej polovici 30. rokov obývala objekt rodina pálffyovského úradníka Júliusa Terebessyho (syna staviteľa Jána Terebessyho), ktorá ho v období 1938-1939 od Pálffyovcov odkúpila.   

Keďže komplex budov bol rozľahlý a úradnícka rodina mala len jedného syna, v roku 1940 predali Terebessyovci časť budovy spoločnosti “Zelina, slovenský priemysel na spracovanie a zhodnotenie liečebných bylín v Malackách“ za 100-tisíc korún. Spoločnosť pravdepodobne sídlila v budove už predtým, lebo v čase predaja mala sídlo na rovnakej adrese, v tom čase mal dom číslo 310.

Odvtedy sa obe časti objektu vyvíjali nezávisle. Ľavá časť z pohľadu od ulice zostala vo vlastníctve potomkov Terebessyovcov (žil tu s rodinou syn, už spomínaný Július Trebišovský) ďalších vyše 70 rokov a v súčasnosti je v súkromných rukách, pričom naďalej slúži na bývanie.

Východnú časť čelnej budovy a susedné hospodárske budovy, ktoré vlastnila spoločnosť Zelina a neskôr Slovakofarma, prevzala po roku 2000 nová spoločnosť nadväzujúca na predchádzajúce. Hospodárske budovy využívané ako sklady predala inej spoločnosti, ktorá v roku 2023 odkúpila aj pravú časť čelnej budovy. V druhej polovici 20. storočia pribudli na pozemku ďalšie objekty, to už je však iný príbeh.

Zdroje:

• Katastrálne mapy Malaciek 1866, 1913.
• Landesarchiv St. Pölten, Herrschaftsarchiv Marchegg – Fürstliches Palffy Archiv von Malacka, šk. 3, 5, 8.
• Listy vlastníctva, www.katasterportal.sk.
• Pozemková kniha Malaciek 1909.
• ŠÍP, Vladimír – TREBIŠOVSKÝ, Július V. Malacky: Kapitoly z dejín mesta. 2. časť. Malacky, 1996. ISBN 8096749838.