Genius loci (7) – Korzo

„Malacké nedeľné korzo bolo plné mladých ľudí po svätej omši. Približne od pol dvanástej do dvanástej. Na ceste bolo plno debatujúcich chlapov, občas nejaké auto. Sv. Severínek v strede cesty v parčíku, krásny kľud, pohoda. To boli tie správne bezbariérové chodníky. Rovná široká ulica, veľa zelene pozdĺž cesty, žiaden hluk, smrad od áut.“ Takto spomína na malacké korzo jedna z najstarších pamätníčok.

Keď sa spýtate Malačanov na korzo, väčšina pätdesiatnikov a mladších asi nebude vedieť odpovedať. Samozrejme ak nerátame reštauráciu s rovnakým názvom. Skúste sa však spýtať starších. Zamyslia sa, zaspomínajú a začnú rozprávať. O malackom korze, ktoré je dnes už legendou. A ktoré si zaslúžilo označenie genius loci.

Korzo bolo miesto, kde sa pravidelne stretávali najmä mladí ľudia a „korzovali“, teda prechádzali sa. Išlo o priestor pred budovami na dnešnej Záhoráckej ulici, od rohového domu po uličku ku kinu. Tiež by sa dalo povedať, že sa rozprestieralo medzi sochami Severínka a sv. Floriána. Kedy sa začalo v Malackách korzovať, nie je isté. Jediný údaj, ktorý máme, hovorí o 30-tych rokoch 20. storočia.

Korzovalo sa v nedeľu pred obedom. Ďalší pamätník spomína: „Po omši sme išli na korzo. Fungovalo to automaticky. Prechádzalo sa od krajného domu popod Tatru až po hračky. Tam bol koniec, ďalej korzo nebolo. Na korze bol jednoliaty prúd dvojíc, trojíc, míňalo sa to, jedni tam, druhí sem. Prešlo sa asi tri-štyrikrát, štvrťhodinku až polhodinku, potom sa išlo na obed. Ľudia sa zdravili, zakývali si, rozprávali sa s tými, čo s nimi išli. Videli sa tam všetci mladí ľudia.“ Väčšina ľudí išla na korzo priamo z kostola. Tí, ktorí neboli v kostole, trávili čas pred korzovaním na lavičke v parku.

Pred Tatrou bola trafika a pri nej informačná tabuľa futbalového klubu. Malacky hrali v 40-tych rokoch 20. storočia o postup do prvej československej ligy a o futbal bol veľký záujem. Ale inak tam nebolo nič, žiadne stánky, nič sa nepredávalo. Ľudia sa prišli porozprávať, ale aj predviesť pred ostatnými. Prišli ukázať nové šaty, bola to aj akási módna prehliadka. Chlapci pozerali na dievčatá a tie zase na nich. Vznikali tu nové priateľstvá.

Okrem „hlavného“ korzovania v nedeľu sa Malačania na korze zvykli prechádzať aj v iné dni, najmä v sobotu večer pred zábavou v Tatre, alebo pred aj po premietaní večerného filmu v kine.

Podľa jedného zdroja bolo korzo pôvodne na opačnej strane. Bolo dlhšie, korzovalo sa od križovatky po starú Športku. Na obrázku to znázorňuje šípka (dnes na tom mieste stojí AFK). Neskôr vraj korzo presunuli na ľavú stranu (v smere od križovatky) s odôvodnením, aby sa nezodral chodník. Bolo to koncom 30-tych rokov.

Podľa ďalšieho pamätníka sa na pravej strane ulice prechádzali niektorí aj neskôr, v 50-tych rokoch, ale „nebolo to ono“.

Koniec korza nastal pozvoľne na prelome 50-tych a 60-tych rokov. Bez toho, aby to niekto zakázal. Jeden z pamätníkov vidí príčinu v tom, že ľudia prestávali pod vplyvom politických tlakov chodiť do kostola.

Foto: archív MCK Malacky a archív autora