Genius loci (17) – Synagóga v Malackách
Malacká synagóga je jedným z najobdivovanejších historických objektov v meste. Snáď každý Malačan vie o histórii tejto budovy povedať dve-tri vety. Pozrieme sa bližšie na okolnosti jej vzniku a na prvé roky jej existencie.
Synagóga pred požiarom v roku 1899
Synagóga bola postavená v roku 1887 v radovej zástavbe neďaleko potoka Malina na pozemku rodiny Spitzerovcov. Pred synagógou bol malý dvor s oplotením. Odstup od línie okolitej zástavby určovali predpisy pre stavbu synagógy. V okolí synagógy mali židia rituálny kúpeľ, byt učiteľa a školu.
Letecký záber. Vpravo synagóga, ľavo smerom k sokolovni budova staršej modlitebne
Pohľad na nádvorie pred synagógou tesne po postavení v roku 1887
Autorom projektu synagógy bol viedenský architekt Wilhelm Stiassny, ktorý zároveň vykonával funkciu stavbyvedúceho. So Simonom Spitzerom spájalo Stiassneho priateľstvo. Stavebné práce viedol tunajší staviteľ Ján Terebessy. Základný kameň bol položený 11. marca 1887. Už 13. septembra v tom istom roku bola slávnostne otvorená. Tejto slávnosti sa zúčastnil aj Stiassny, ktorý bol menovaný za čestného člena tunajšej židovskej náboženskej obce.
Nová ulica so synagógou na prelome 19. a 20. storočia
Obrázok synagógy bol publikovaný ešte v tom istom roku vo viedenskom časopise Wiener Bauindustrie-Zeitung. Stál za tým bezpochyby aj fakt, že autor projektu zastával funkciu cisárskeho stavebného radcu vo Viedni.
Fotografia synagógy, publikovaná v časopise Wiener Bauindustrie-Zeitung v roku 1887
Synagóga v pôvodnom stave vydržala len niečo vyše desaťročia. 19. júla 1899 krátko po polnoci sa zrejme po zásahu blesku vznietila budovy synagógy a požiar ju takmer celú zničil. Kronikárka z neďalekého kláštora vincentiek, sídliaceho v Malom kaštieli, o tejto udalosti napísala: „Veľký strach nám spôsobil v roku tomto ohromný požiar kostola židovského, ktorý blízko našej školskej budovy leží.“
Pohľad synagógu a okolie z kostolnej veže
Synagógu postavili do rovnakej podoby ako predtým, stavebné práce viedol opäť Terebessy. Slávnostné otvorenie sa konalo za veľkej účasti 7. júna 1900. Stiassny mal opäť prejav. Upozornil, že je veľmi zriedkavé, aby sa architekt budovy podieľal aj na jej rekonštrukcii. Prejav mal aj miestny rabín Dr. Moric Lewin a predseda náboženskej obce Leopold Weinwurm.
Priečelie synagógy po poslednej rekonštrukcii
Synagóga bola miestom na spoločné modlenie, stretávanie, radenie. Bola postavená v čase rozvoja tunajšej náboženskej obce a nahradila dovtedajšiu modlitebňu, stojacu na mieste dnešnej športovej haly Malina. Kapacita synagógy v roku 1900 predstavovala 400 miest na sedenie.
Synagóga bola postavená v maurskom slohu, s dvoma orientálnymi kupolami. Bola medzi prvými na slovenskom území, ktorá bola postavená v orientálnom štýle. Vraj koncom 19. storočia slúžila ako vzor pre synagógy menších židovských náboženských obcí.
Má tri vstupy, pričom ku každému vedie samostatné schodisko. Stredný vstup pre mužov vedie do predsiene a odtiaľ do mužskej modlitebne, oba bočné pre ženy vedú na schodiská vedúce do galérie. Galéria je nesená šiestimi polychrómovanými stĺpmi. V súčasnosti je ústredná sieň rozdelená na dve uzatvorené podlažia.
Záber na interiér synagógy na prelome 19. a 20. storočia
Dnešný pohľad siene na dve časti – dole sa nachádza ateliér
Horná časť s bohato zdobeným kazetovým stropom
Synagóga má v interiéri v pôvodnom stave zachovanú bohato dekorovanú archu na uloženie zvitkov tóry vo východnej stene. Výklenok pre uloženie zvitkov tóry je v pôvodnom stave, aj s detailami, vrátane bohato kazetovanej a bronzovanej drevenej brány. Pozornosť púta aj bohato zdobený drevený kazetový strop. Zo samotného zariadenia synagógy sa nezachovalo, resp. nie je známe nič.
Po druhej svetovej vojne židia predali synagógu štátu. Istý čas v nej bol sklad a v súčasnosti tu pôsobí základná umelecká škola. Prvé nadzemné podlažie je využívané ako ateliér a poschodie ako koncertná sála.
Zničené okolie synagógy v priebehu druhej svetovej vojny
Búranie okolia synagógy v 70. rokoch 20. storočia
Synagóga je zapísaná v Ústrednom zozname pamiatkového fondu ako Národná kultúrna pamiatka a tiež je zaradená do projektu Slovenskej cesty židovského kultúrneho dedičstva. Posledná rekonštrukcia prebehla v roku 2005.
http://www.compactmemory.de – Der Israelit r. 1887, Heft 75 str. 1377 PC-strana 11:
je tu cela sprava o posviacke synagogy, aj o tom, kto sa jej zucastnil. Zmienka je tu aj o mramorovej pamatnej tabuli (v madarcine, aj hebrejcine), ktora sa nachadzala na prednom dvore pred synagogou.
Skvelý tip.
Na tej istej stránke je ešte ďalší článok o Malackách:
Die Welt, 1900, Heft 22 (1.6.1900), S. 8 – Tempeleinweihung in Malaczka.