Pisskovci z Malaciek v Amerike

Andrej Wsól opísal príbeh malackých rodákov Mórica a Roberta Pisskovcov, ktorí pochádzali z dnešnej Záhoráckej ulice (ich dom stál vedľa dnešnej banky VÚB). Pred nacistami odišli do Ameriky. Jeden z nich sa po vojne vrátil do Európy, druhý v USA zomrel.

Moritz Pissk

Narodil sa 30.1. 1880 v Malackách Davidovi Pisskovi (* asi 1843 † 20.10. 1907 Malacky) a Hermine rodenej Grünhut (* asi 1855 † 7.8. 1933 Viedeň). Mal súrodencov Helenu (vydatú za Roberta Lanzera), Arthura († 30.12. 1894 Malacky), Sziga, Samuela, Felixa († okolo roku 1918), Maxa a Aranku. Židovské vierovyznanie.

V rokoch 1886 – 1890 navštevoval základnú školu v Malackách, potom vyššiu školu v Bratislave do roku 1895 a obchodnú školu tiež v Bratislave do roku 1898.

V marci 1908 sa vo Viedni oženil s Edith Loschitz (* 1.1. 1889 Viedeň). Manželstvo zostalo bezdetné.

Moritz Pissk vo Viedni

Edith sa narodila doktorovi práv Heinrichovi Loschitzovi (* 1847 Bezdan /Srbsko/ † 17.8. 1926 Kaltenleutgeben) a Amalii rodenej Günsberger (* asi 1853 † 11.3. 1925 Viedeň) a mala ôsmich súrodencov. Brat Erwin zomrel ako 5-mesačný vo Viedni, brat Richard ako 32-ročný a brat Hugo (* 31.10. 1883) sa stal obeťou holokaustu zrejme už koncom októbra 1941.

Edith študovala v rodnej Viedni v rokoch 1895 – 1906, v manželstve dozerala na domácnosť. Hermine zomrela v auguste 1933 na adrese Pfeilgasse 29 vo Viedni a pochovaná bola aj za účasti Moritza a jeho ženy na miestnom Ústrednom cintoríne (Zentralfriedhof).

Od roku 1936 do 12.8. 1938 žil Moritz vo Viedni ako nezávislý obchodník s cennými papiermi asi 50 spoločností zameraných prevažne na potraviny.

Odchod Pisskovcov do Ameriky

Koniec výnosného obchodu bol spojený s príchodom nacistov. Manželia odcestovali do Talianska a v Modene bývali necelý mesiac. Pokračovali do Peru, kde získali oprávnenie žiť natrvalo. Žili v provincii Canete. Usadili sa priamo v Lime, kde boli do mája 1948.

Moritz vedel plynulo po nemecky, maďarsky a trochu španielsky. Edith ovládala plynulo nemčinu, francúzštinu a španielčinu. Pissk pokračoval v Lime ako obchodník s cennými papiermi. Firmy, ktoré Pissk zastupoval v Lime:

Chr. Bjelland & Co. Stavanger (Nórsko)
O. Kavli A.S., Bergen (Nórsko)
Johann Troye S.A., Bergen (Nórsko)
Vicente Ledo Vigo (Španielsko)
Rubiera y Boehme Sociedad Ltd., Vigo (Španielsko)
Yzermans & Co., Vlaardingen (Holandsko)
M. & J. Taranto Izmir. POB. 14 (Turecko)
Veiga Ltda. Caixa Postal, 305 Lisabon (Portugalsko)
Eugenio Land S.R.L., Buenos Aires. Avda. Saenz Pena. und. New York
Oriental Casing Corporation, 275 Water Street, New York (USA)
Richard Castner Inc. 247 Fifth Avenue, New York (USA)
Chas. Bernstein & Son, 102 Fifth Avenue, New York (USA)
Interatlantic Trad. Corporation, 155 John Street, New York (USA)
Lace Tex Hosiery Corp., 146 West 26 Street, New York (USA)
Dorel Company, 101 West 31 Street, New York (USA)
Everlast, 225 Fifth Avenue, New York (USA)
Tubex & Co., 117 West 63 R. D. Street, New York 23 (USA)
Sager & Co., Dürrenäsch (Švajčiarsko)
Stucki & Co., St. Gallen (Švajčiarsko)
Anthime Mouley S.A., Ženeva (Švajčiarsko)
Fässler & Sutter, Steinegg (Švajčiarsko)
Equatoria Trad. Ltd. Zürich (Švajčiarsko)
V. Linka a synové, Loužnice. Železný Brod (ČSR)
La Serica Di Peregrini, Como (Taliansko)
Cotonifici Leandro Piovano & Co. Cheri (Taliansko)
Pablo Peters, Avd. Las Heras 3753 Buenos Aires (Argentína)
Juan Weisz, Diagonal Note 720. Buenos Aires (Argentína)
Rotschild Trading Company Ltd., 17 Devonshire Square, London E.C.
Artur Grunfeld & Company Ltd. 117 Bishopsgate, London E.C.

Uvedených prvých desať spoločností zastupoval Moritz Pissk aj vo Viedni.

Pobyt Pisskovcov v USA

V Lime manželia nastúpili na parník Santa Barbara, ktorý plával od 20.5. 1948 z Valparaisa v Chile do New Yorku, kde žila Pisskova švagriná Erna Loschitz (* 14.7. 1891).

Erna sa vydala v Angerne 24.3. 1914 za židovského obchodníka Julia Tocha (* 11.5. 1888 Pápa). Manželia Tochovci s dcérami Lilly (* 3.10. 1915 Viedeň) a Frieda (* 2.3. 1923 Viedeň) utiekli v roku 1939 cez Švajčiarsko a Francúzsko do USA. V Le Havre sa nalodili na parník De Grasse do New Yorku, kde sa usadili na adrese 100 Cabrini Boulevard. Tam bývali po odchode z Limy aj Pisskovci od 7.6. 1948. Moritz Pissk vedel aj o synovcovi Robertovi, ktorý tiež žil v New Yorku.

Príprava návratu a presťahovanie do Viedne

Pisskovci sa v novembri 1948 obrátili na prípravnú komisiu IRO (International Refugee Organization – Medzinárodná organizácia pre utečencov) so žiadosťou o pomoc pri vycestovaní späť do Viedne. Návrat do Peru by bol možný, ak by Ministerstvo zahraničných vecí v Lime splnomocnilo peruánskeho konzula v New Yorku vydať vratné víza.

O návrate do Peru rodina neuvažovala z dvoch dôvodov. Peruánska klíma bola pre zdravie manželov škodlivá, ako sami uviedli a ako dosvedčovali i odfotené osvedčenia Editinho lekára Eugene Brandeho na adrese 44 Benett Avenue, New York a Moritzovho lekára S. Amstera na adrese 41 West 86th Street. V prílohe nechýbalo ani vyjadrenie rodinného lekára z Limy Dr. G. Freimana na adrese Calle Toribio 274 Pacheco, Lima – Miraflores, ktorý pre manželov neodporúčal zo zdravotných dôvodov ďalší život v Lime. Druhým dôvodom bola zhoršená obchodná situácia v Lime. Ešte v roku 1946 mal Pissk v Peru slušný život (ročný zárobok 8 – 10 000 solov/peruánska mena/). Potom vláda uvalila mnohé reštrikcie na dovážaný tovar, čo obmedzilo príjmy rodiny a nič nenasvedčovalo tomu, že by sa to malo v budúcnosti zlepšiť. Leopold Weil z kooperujúcej agentúry v Lime to len potvrdil v dobe, keď už manželia Pisskovci žili v New Yorku.

Pissk mal po návrate do Viedne zastupovať tieto firmy:
Ardry Trading Company (poľnohospodárske stroje) 40 Exchange Place, New York City
Economic Trading Corporation, 1 Hudson Street, New York City
Rubiera y Boehme Sociedad Ltd., Vigo
(Transakcia v čiastke do 1 milión pesiet, na ktorej Moritz Pissk participoval ako zástupca firmy Rubiera y Boehme, mala byť už uzavretá.)

Moritz mal u seba nasledovné doklady: doklad o manželstve vydaný 30.3. 1908 vo Viedni rabínom Bauerom, doklad o trvalom bydlisku vo Viedni vydaný 17.8. 1937 viedenským primátorom, doklad o bezúhonnom chovaní vydaný 22.7. 1938 viedenským náčelníkom polície, vstupné víza do Rakúska vydané 15.7. 1948 Rakúskym generálnym konzulátom v New Yorku a platné do 4.1. 1949, rakúsky pas Serie A 077.260 vydaný v Riu de Janeiro v Brazílii rakúskou ambasádou a platný do 7.1. 1953.

Správa od Franka Bishopa, úradníka IRO o žiadateľovi Moritzovi Pisskovi:  „Ako svedka, ktorý ho pozná z Viedne, uviedol Moritz Pissk pána A. Hameta (býval na adrese 19 Stättermeyergasse 1150 Viedeň). Spoznali sa už okolo roku 1928. Bol to jeho starý zákazník. Rozbiehal reťazec potravinových obchodov vo Viedni. Na základe ich korešpondencie Hamet plánoval partnerstvo s Pisskom a chcel pomôcť Pisskovi znovuobnoviť obchod vo Viedni v rámci dovozu a vývozu. Spoločnosť Economic Trading Cooperation z New Yorku poverila pána Pisska zastupovaním pre Rakúsko a zaviazala sa mu platiť 50. 00 dolárov mesačne počas prvého polroka. Toto samo o sebe sa postará o ich životné náklady vo Viedni. Na dôvažok švagor pána Pisska pán Julius Toch, s ktorým Pissk žil v New Yorku, vlastní úradnú budovu vo Viedni. Pán Pissk sa chystá byť jeho agentom a je autorizovaný na vyberanie prenájmu zozbieraného počas prvého roka. Niekoľko priateľov v New Yorku rokuje s pánom Pisskom o tom, že im bude spravovať ich bytové domy vo Viedni, ako aj starať sa o ich nehnuteľnosti a cennosti v Rakúsku na základe poplatkov. Podporujeme plán návratu rodiny do Rakúska. Podľa vyhlásenia pána Pisska, ktorý potvrdil Výbor na ochranu židovských utečencov v Lime, sú klimatické podmienky škodlivé pre zdravie pána Pisska a kvôli vládnym obmedzeniam dovozu sa podnikanie pána Pisska zastavilo. Na druhej strane sa zdá, že vyhliadky pána Pisska na opätovné usadenie sa v Rakúsku v rámci predchádzajúcich obchodných kontaktov sú priaznivé. Už zabezpečil značný počet firiem, ktoré bude zastupovať v Rakúsku a do začiatku sa pripravovil na finančnú výpomoc vo Viedni.“

Správa z roku 1950: „Žiadateľ sa do svojej krajiny pôvodu vrátil dobrovoľne a z ekonomických dôvodov. Počas rozhovoru žiadateľ nežiadal o takmer žiadne služby okrem platby za prepravu batožín z USA do Rakúska.

Manželia sa do Viedne dostali najneskôr v roku 1949. Moritz Pissk bol v novembri 1949 vedený na adrese St. Veit Gasse 3, Viedeň. IRO 19.1. 1950 zamietla Pisskovu žiadosť o odškodnenie vydaných nákladov na prepravu jeho batožiny z USA do Rakúska. Moritz zomrel 23.4. 1954 v nemocnici Lainzer Spital vo Viedni. Jeho žena Edith zomrela 13.7. 1970. Manželia sú pochovaní na mieste, kde spočinuli ostatky Moritzovej matky Hermine na Ústrednom cintoríne, 4. Brána, skupina 014, rad 006, hrob č. 040.

Robert David Pissk

Narodil sa 22.2. 1911 v Malackách Felixovi Pisskovi († okolo roku 1918). Mal brata Hansa. Židovské vierovyznanie. V roku 1937 opustil Rakúsko a tri roky strávil vo Švajčiarsku v tábore pre utečencov. Imigračné víza mu boli vydané 24.4. 1941 v Zurichu. Zo Ženevy potom pokračoval do Barcelony, kde sa nalodil na parník Ciudad de Sevilla.

Parník vyplával 8.5. 1941 a smeroval do New Yorku. Robert Pissk však pokračoval do Santa Dominga (Ciudad Trujillo) v Dominikánskej republike, kde žil v komunite s ďalšími imigrantami. Začal obchodovať so šperkami. Dňa 3.5. 1948 mu v Ciudad Trujillo vydali víza do USA. Nalodil sa na parník Dominican „Nuevo Dominicano“, ktorý 16.6. 1948 vyplával zo Ciudad Trujillo do New Yorku. Ako jeho povolanie bolo uvedené: obchodník import – export.

V roku 1949 býval v New Yorku na adrese 46 West 96th Street. V roku 1952 sa na Manhattane v New Yorku oženil s Erikou Auerbach († 17.8. 2003). Syn Jeffrey sa im narodil 29.4. 1953. Rodina žila v štáte New York.

Robert zomrel 16.8. 1976 a bol pochovaný na cintoríne Mount Ararat Cemetery v East Farmingdale, okres Suffolk (New York). Jeffrey zomrel 3.8. 2003 a krátko po ňom i jeho matka. Ich ostatky spočinuli na mieste, kde bol pochovaný Robert.

Zdroje:

collections.arolsen-archives.org,
familysearch.org,
grave-pictures.at, geni.com