Námestie okolo Severínka a hlavná ulica Malaciek pod lupou

Dnes sme dali pod lupu jednu z najstarších pohľadníc Malaciek, ktorú odfotil neznámy fotograf okolo roku 1900. Pohľadnica zachytáva námestie, dnešnú hlavnú križovatku a hlavnú ulicu smerom k farskému kostolu v časoch, keď boli cesty prašné a Malackami prešlo auto výnimočne. Obrázok je ostrý a kvalitne vytlačený, vďaka čomu ju môžeme zväčšovať a vidieť zaujímavé detaily.

Na prvom obrázku vidíme rohovú budovu, v ktorej sídlil obchod. Patril synovi Maximiliána Pisska. Samotná budova, rovnako ako ďalšia na opačnom rohu parcely (na rohu dnešnej Hviezdoslavovej) patrila rodine Pisskovcov, ktorí tam zároveň aj bývali. Oba domy, rovnako ako tretí, ktorí bol neskôr postavený medzi nimi, boli zbúrané v roku 2018.

Na ďalšom obrázku vidíme Severínka, sochu pochádzajúcu zo začiatku 18. storočia. A tiež budovu vedľa hostinca (neskôr Hotela Tatra), ktorá v neskorších desaťročiach slúžila ako železiarstvo. V čase vzniku fotografie ju vlastnil Samuel Spitzer.

Detail zachytáva troch chlapcov pri balustráde okolo Severínka. Chlapci nepostávali na námestí náhodne, pózovali fotografovi, ktorý ich presne inštruoval. Títo chlapci sú zvečnení aj na iných fotkách z toho dňa.

Priestor dnešného parkoviska a chodníka pred Hotelom Tatra. V popredí je plynová lampa, ktorá bola súčasťou verejného osvetlenia. Pred hostincom stála studňa. Možno sa odhalí v roku 2020 počas plánovanej rekonštrukcie tejto plochy. Z domčekov vzadu už stojí len rohová budova hračkárstva-papiernictva. Pred domami boli typické „šranky“. A vpravo vzadu stála socha sv. Floriána.

Hotel Tatra a jeho okolie. Napriek tomu, že prízemné domy boli maličké, z fotky je zrejmé, že neboli postavené naraz, každý vznikol v inej dobe.

V pozadí, uprostred dnešnej Záhoráckej ulice lemovanej stromami, sa týči veža farského kostola. V tom čase s provizórnou strieškou na veži. Úplne vzadu sú nezreteľne vidieť pôvodné domčeky „Dolňího konca“

Cestu, ktorou prešlo bežne denne snáď niekoľko desiatok povozov, bola lemovaná stĺpmi, stĺpikmi, priekopou a stromovou alejou.

V popredí záberu sú zachytené osoby, ktoré dnes ťažko môžeme identifikovať. Máme však vďaka nim predstavu o oblečení. Topánky na prašnej ceste deti bežne nenosili.

A na záver celkový pohľad. Fotograf stál v okne hostinca U zlatého jeleňa (neskôr známeho ako Bersón).