Zuzka Švejdová to rozbalila a koncertovala najmä na štvrťke

Bratislava (20. 1. 2018). Bolo to zhruba tak, ako sme si mysleli. Na začiatku halovej sezóny sa nedajú očakávať zázraky. Chceli sme, aby naše kvarteto ekipákov útočilo na osobné maximá, aj keď sme tušili, že to nebudú mať jednoduché. Napokon však z osem štartov bolo päť s prívlastkom osobných maxím, nuž môžeme byť spokojní. Najlepšie sa prezentovala Zuzka, ktorá si s úžasnou ľahkosťou dobehla po tri skvelé časy na prekážkach, dvojstovke a štvrťke.

V hale Elán zmizol z rovinky florbalový pľac, čo znamenalo len jedno – dnes tu budú vládnuť atléti. A nielen dnes, ale aj zajtra na oblastnom šampionáte východu, kde pobeží naša ďalšia ekipáčka Miška Salayová šesťstovku. Sobota však patrila západnému Slovensku. Musíme vystrúhať organizátorom obrovskú poklonu za to, ako zvládli nápor niekoľko stoviek pretekárov. A nielen zo svojej oblasti, ale aj z okolia. Štartovalo tu veľa atlétov zo stredného Slovenska a prirodzenej aj od nás, z bratislavskej oblasti.

Začnime našou dorastenkou Zuzkou Švejdovou, ktorá sa teraz utrhla z reťaze a ak si pomôžeme českým slovíčkom, tak doslova a do písmena „řádí“. Na tréningoch vyzerá suverénne, na pretekoch vyzerá ešte suverénnejšie. Halovú sezónu budeme aj tento rok (a zrejme aj roky nasledujúce) ponímať ako ideálny prostriedok na rozvoj rýchlosti. Aj preto Zuzku v hale celkom isto nepostavíme na štart trojky a veľmi, skutočne veľmi budeme zvažovať aj prípadnú tisícpäťstovku. Hoci existujú viaceré pohľady na prípravu bežcov v mládežníckom veku, my sme presvedčení o tom, že rýchlostný základ je dôležitejší, ako si mnohí myslia. Touto cestou vlastne Zuzka kráča od svojich prvopočiatkov, neraz musela vďaka tomu na bežeckých pretekoch zahryznúť porážky od dievčat, ktoré sa špeciálne pripravovali na svoje vrcholy. Žužu vlani o tomto čase prežívala ťažkú krízu, keď narástla za polroka desať centimetrov. Ako sa ukázalo, bolo to vlastne požehnanie, akýsi očistec pred vstupom do kráľovstva nebeského, ak by sme chceli, pripúšťame že trochu sprosto, parafrázovať písmo sväté. Ale je to celkom podarené prirovnanie. Zuzka včera na tréningu fúkla ručne dva razy päťdesiatku za 6,22 s a v druhej už významne šliapala na päty Kubovi Kopiarovi, ktorý ju bežal za 6,15. Potom si na pohodu vybehla 250 m za 36,23, čo bol ďalší ručný osobák.

Dnes pokračuje v lahodnom trende osobných maxím, ktoré sa na rýchlostných tratiach pod jej tlakom doslova rúcajú ako múry Kartága. Sobotňajšiu nadmieru vydarenú expedíciu v hale Elán odštartovala premiérou na prekážkach dorasteniek. S touto disciplínou má ešte malé skúsenosti, na tréningoch jej prekážky striedavo idú/nejdú, ešte ich prelietava na náš vkus vysoko a zabúda na rýchlejšie zapojenie preťahovky. Samozrejme, je limitovaná aj tým, že nie je šprintérka, no svoju technickú vyspelosť by mala zužitkovať najmä na stípli, ktorý ju tento rok premiérovo čaká. Po ére dievčat, ktoré poňali prekážky na steeplechase v štýle zbojníckeho preskakovania vatry, prípadne v súťaži o to, ktorá sa viac ponorí do vodnej priekopy, by mala Zuzka zvládnuť aj túto krásnu bežeckú výzvu so všetkými svojimi nástrahami pekne. Nebude to však jej hlavná disciplína, naopak, mala by brúsiť rýchlosť, kým sa dá. Dnes sa kombinácia jej rýchlosti a techniky ukázala na 60 m prekážok.

Ukázalo sa, že medzery jej nerobili väčší problém a Zuzka ich prebehla bezproblémovo trojkročným rytmom. Opäť prelietala vysoko, zrejme má ešte rešpekt z novej disciplíny. Veríme, resp. sme si istí, že má na prekážkovej šesťdesiatke ešte rezervy a už ako prvý rok dorastenka by sa mala vedieť dostať presvedčivo pod hranicu 10 sekúnd. Dnes jej chýbalo na túto métu vskutku zanedbateľných šesť sekúnd (10,05 s). Naša baba však mala najrýchlejšiu štartovú reakciu 0,159, čím potvrdila svoju všestrannosť. Zuzka na tejto úrovni vie opúšťať bloky bez toho, že by nejako často trénovala štarty. Jej úvodné osobné maximum hodnotíme teda nadmieru kladne, obsadila celkovo piate miesto. Prekážkam akiste neodzvonilo, naša dorastenka ich bude pokúšať možno už o týždeň.

Potom takmer nenastúpila na svoj rozbeh na 400 m. Keď sme sa jej pýtali, či náhodou nebeží v prvom behu, Zuzka si to šla zistiť a bolo to tak. Drobné zaváhanie ju nerozhodilo, hoci bežala v prvej dráhe, ktorá je všeobecne neobľúbená medzi štvrťkárkami, mala v nasledujúcich okamihoch predviesť očarujúce divadlo. V hale to bola jej premiéra na 400 m, vonku vlani bežala za 63,61 s v Břeclavi. Pri jej súčasnej forme sme tajne dúfali, že bude atakovať hranicu 62 sekúnd. V hale sa 400 m beháva (aspoň z nášho pohľadu) horšie, ako vonku, lebo ste každú chvíľu v zákrute, máte dve kolieska, po 150 metroch sa zbieha a dochádza ku kontaktným súbojom, ktoré inak na vonkajšej scéne nemusíte riešiť. Niekto iný bude tvrdiť, že v hale nefúka. My tvrdíme, že halová štvorstovka a ekvivalent tejto disciplíny pod holým nebom sú síce dvojčatá, no od jednovaječných majú predsa len ďaleko.

Naša pretekárka začala rozumne, možno až opatrne. Úvodnú dvojstovku prebiehala zhruba za 29 sekúnd (bližšie už k tridsiatim) a po zbiehaní figurovala na tretej pozícii. Pred ňou bežala trnavská favoritka Denisa Kudlová, ktorá zbiehala kolo zhruba za 28 sekúnd. Na druhej pozícii bežala Zuzkina známa súperka Anita Stachová, ktorá ju v minulosti jasne porážala. Teraz to bola Žužu, ktorá v druhom kole dupla na plyn a rozhodla sa, že tretia pozícia sa jej máli. Cítila ešte penzum síl, nuž čo by do toho nešla. Na protiľahlej rovinke najprv predstihla Stachovú a trielila za Kudlovou. Tá sto metrov pred cieľom už cítila dôsledky toho ostrého začiatku a jej nohy sa menili na betón. Zuzka zato naďalej hýrila energiou, počas vbiehania do záverečnej rovinky presvišťala okolo Trnavčanky a šla si jasne po víťazstvo a skvelý čas. Časomieru zastavila na cifre jednej minúty, jednej sekundy a piatich stotín (číselne 61,05 s). Osobák ako hrom – akurát sme si z našej baby uťahovali, že si dala rande s tými piatimi stotinami (ako v prekážkach, tak aj na štvrťke jej mierne kazili estetický dojem z okrúhleho výkonu). Sme presvedčení, že aj tých 400 metrov ešte Zuzka pobeží v tejto sezóne rýchlejšie, po dobehnutí odišla suverénnym krokom prijať gratulácie od svojej tréningovej kamarátky Timejky.

Zuzana Švejdová (Foto: Martin Macejka)

No a na dôvažok prišla dvojstovka. Boli sme zvedaví, ako ju Žužu dve hodiny po náročnej štvorstovke (OK, nevyzeralo to náročne, ale predsa…) zvládne. Videli sme však, že si teraz s formou tyká, nuž sme tipovali čas okolo 28,50. Doterajší osobný rekord 28,95 ešte z leta 2016 bolo treba pochovať. Zuzka tomuto času vystrojila pohreb ako sa patrí, dlho to vyzeralo, že dokonca ovládne aj tento beh, ale v závere ju predsa len zdolala členka ŠOG Nitra Nina Húsková. Tej časomiera prisúdila čas 27,70 s, Zuzka napriek tomu, že na posledných päťdesiatich metroch už viditeľne tuhla, takmer bežala aj pod 28 s (28,02). Opäť to tam tie stotinky špatili 🙂 My sme však priadli blahom, aj tretia disciplína splnená k nečakanej spokojnosti. Žužu si preteky vyložene užívala a my s ňou. Na dvojstovke obsadila Žužu štvrté miesto celkovo, čo je paráda. Ako to tak vyzerá, v lete by sme mohli mať u Zuzky na majstrovstvách republiky významné starosti, na ktorú disciplínu ju dať. Ona totiž bude zrejme vedieť slušne aj napríklad 400 m prekážok a medailové šance bude mať okrem behov na 400, 800, 1500, steeplechase a 3000 m bárs aj v trojskoku, ktorý už ako žiačka vedela za desať metrov. Bude to zaujímavé 🙂 Hlavne aby zostala zdravá a aby sa jej tréner nezbláznil z momentálnej formy a nešiel klasickou slovenskou cestou výsledkov za každú cenu.

Úprimne treba povedať, že sme nečakali žiadne zázraky od Timei Morávkovej. Tá prešla do kategórie starších žiačok a po návrate z lyžovačky sa nám Timka akosi trápi. Na tratiach od 200 m vyššie jej chýba energia do posledných metrov, navyše nie je taká rýchla, ako v lete. Urobila však ohromný pokrok v technike. Tú mala ešte v decembri hroznú a už nás to jedovalo, že rok s ekipou trénuje a ešte stále má neadekvátne zlý nášľap. Povedali sme Timke, že – tu by sme si pomohli anglickým „technique first“ – a toho sme sa držali. A sme veľmi spokojní s Timkiným prejavom. Paradoxom je, že prechod na novú techniku ju zrejme mierne spomalil. Ešte stále nevie úplne ťažiť z členkov a musí sa oťukať. To je však len vecou praxe a celú halovú sezónu môže Timka nastupovať na krátkych tratiach, aby si tieto veci cibrila. Jej všetky dnešné behy na 60, 150 i 300 metrov boli potechou pre našu atletickú dušu. A napokon to aj z pohľadu časov nebolo najhoršie. Na šesťdesiatke sa Timka prezentovala časom 9,00 s, čo je de facto jej druhý najrýchlejší čas v živote (rýchlejšie bežala len vlani v lete v Břeclavi 8,96 s). Jasné, mala byť už niekde inde a posúvať sa, no zrejme stále potrebuje čas. Nič sa nedeje, v žiackej kategórii ho má habadej, tu sa netreba nikam hnať.

Timka sa krásne štýlovo prezentovala na trojstovke, hoc finálny čas bol veľmi biedny – 47,07. Jej osobné maximum 45,33 s z Nových Zámkov sa ani nezachvelo a zrejme sa tak skoro nezachvie. Naša ekipáčka však predviedla krásny a ľahký beh a tak veríme, že časom jej časy pôjdu prudko nadol.

Výborne však bežala 150 m, pre nás až nečakane. Mysleli sme si, že bude mať problém dostať sa pod 22 sekúnd, no ona vyhrala svoj rozbeh krásnym behom za 21,47 s. A to sa rovnalo veľkej radosti, lebo osobný rekord predsa len padol – aspoň jeden. Timka už behá krásne – teraz to chce natrénovať veľa rýchlosti a azda aj sily. Kopček na Filagórii bude fajn 🙂 Timka by potom mohla mať pred sebou krásne atletické leto, plné osobných maxím a azda by sme mohli uvažovať aj o tom, že by skúsila už konečne vážne zbehnúť aj nejaký dobrý čas na strednej trati.

Takticky nie príliš vydarené preteky má za sebou junior Jakub Kopiar. Ten sa síce teší z rýchlostného i silového progresu, ale v jeho veku sa už len sťažka dá nejako rýchlostne posúvať. Najmä, ak je Kubo od prírody pomalý tvor, odkázaný (ba čo – predurčený je správny termín) na dlhé behy. Preto sme aj jeho štart na 800 m považovali iba za test. Verili sme, že by mohol bežať aj pod dve minúty. Napokon bol od toho celkom vzdialený, vo výsledkoch mu svieti slabých 2:03,22 min. Kubo si však môže spytovať svedomie najmä za to, že sa na trati choval nanajvýš pacifisticky. Neustále bežal v druhej dráhe, bál sa použiť lakte natlačiť sa do prvej dráhy. Tu sa zaplietol do klbka a musel dobiehať súperov, v poslednom kole mu chýbali sily a ukázala sa jeho tragická rýchlosť, resp. vrodená pomalosť. A s tým sa, žiaľ, nedá príliš čo robiť. Test síce nevyšiel, ale netreba si z toho robiť ťažkú hlavu. O týždeň by mal Kubo bežať 1500 ma tu už bude jasný cieľ osobný rekord, najlepšie pod 4:05 min. V sezóne 2018 by si mal skúsiť svoj prvý polmaratón a u nášho juniora platí, že čím dlhšia trať, tým lepšie sa na nej cíti. Nuž, v hale ho ešte čakajú minimálne dva štarty na 1500 m a jeden na 3000 m. Potom sa vrhne do prípravy na letnú sezónu a bude to už najmä vytrvalostný tréning.

Mareka Ondroviča, nášho dorastenca, sme chceli pôvodne taktiež najprv viesť cestou rýchlostnej prípravy. Žiaľ, zasiahli do toho nechcené okolnosti. Na tréningu zhruba pred dvomi týždňami Markos nezvládol nábeh na prekážku v rýchlom tempe a natiahol si pri jej prekonávaní zadný stehenný sval. Je to celkom evidentne trénerská chyba, lebo Markos ešte nemá prekážky tak vycibrené, aby si mohol trúfnuť na ich prekonávanie vo vyššej rýchlosti. Tak prudké brzdenie prd prekážkou si vybralo túto daň. Mareka noha bolí iba pri maximálnej rýchlosti, nuž sme museli rezignovať na určitú dobu na šprinty. Pri tempe okolo troch minút na kilometer je jeho noha absolútne v kľude, nuž rozvíjame vytrvalostné tempá. K rýchlosti sa s Marekom vrátime vo februári a potom najmä v letných dňoch.

Osemstovka by dnes pre Markosa predstavovala riziko, nuž sme ho dali na trojku, ktorú sme uňho pôvodne v hale ani neplánovali. Vedeli sme, že náš bežec urobil aj v tejto sfére kus roboty, veď len na našom lesnom okruhu zbehol čas 9:21 min. Jeho doterajší osobný rekord 9:48,57 min sa teda triasol v základoch. Marek zaznamenal tiež výrazný pokrok v technike, podobne ako Timea. Pod 9:30 skrátka musel dať, my sme verili aj v čas okolo 9:15. Dnes náš bežec natrafil na ozaj výborný beh, väčšina borcov v behu mužov (vedeli sme, že v kategórii dorastu by nemal adekvátnu konkurenciu) šla svižne a Marek mal ideálnu šancu na rýchly čas. Opäť sa však uňho prejavovalo také jeho akési fluidum menejcennosti, nesmelosti… ťažko je popísať to. Marek sa zaradil do čelnej skupiny, ale tak, že bežal zhruba desať metrov za ostatnými. Nechápali sme, prečo to robí, chvíľami sa priblížil, chvíľami zase vzdialil. Kilometer za 2:58 min mohol byť možno prepálený, ale Marek držal. Dva kilometre za 6:09 min sa tiež ešte dali, ale veľmi nás sklamalo, že Markos posledné dve kolá nešiel výraznejšie. V podstate si len nenápadne pridal, ale ozaj až nadmieru nenápadne, že to ani nebolo vidno. Z nášho pohľadu mal isto na lepší čas a nevyužil prítomnosť rýchlych bežcov pred ním. On sa zatiaľ, čo trénuje v ekipe, vydal ozaj na pretekoch iba raz – na krajskom kole v atletike škôl vlani v Bratislave, keď výrazne prepálil tempo na kilometer. Vtedy bojoval príkladne, na ostatných pretekoch máme vždy pocit, že Markos, hoc neskutočne zapálený do behania, vždy akosi chce ísť cestou menšieho odporu a bojí sa ísť nadoraz. Tušíme však, že to nebude trvať večne a prídu časy, keď bude v závere finišovať s takou vervou, ako jeho starší tréningový kolega Jakub Kopiar. Náš bežec dosiahol čas 9:26,42 min. Týmto sa ujíma vedenia v slovenských dorasteneckých tabuľkách, mimochodom vlani čas 9:25 min bol najrýchlejší čas zo všetkých dorastencov v republike. Lenže štatistiky nikdy nikoho neukojili (hoci poznáme pár ľudí, ktorí nimi radi šibrinkujú) a štatistikami sa šampióni nerobia. Marek by sa mal v priebehu tejto sezóny dostať zhruba pod hranicu 9:10 min, vtedy budeme tvrdiť, že sa dostal k svojim možnostiam. Markos je akiste nadaný bežec, je rýchly, ale má ešte veľké resty v pohyblivosti a koordinácii. A tam musíme najmä my zapracovať, lebo keď v hlavnej sezóne bude takýto nekoordinovaný, hrozí mu na stípli opäť zranenie. A to by bola opäť iba trénerská chyba. Tak prečo sa toho nevyvarovať. Marekovi gratulujeme k prieniku do čela dorasteneckých tabuliek a budeme sa tešiť, že (pokiaľ možno ešte v hale) svoju trojku vylepší.

Zdroj: ekipa.sk