Neznámy malacký rodák František Hölzl

Pred 210 rokmi sa v Malackách narodila významná hudobná osobnosť – skladateľ, muzikant, zbormajster František Hölzl, známy aj ako Franz Seraphin Hölzl či Hölzl Szeráf Ferenc. Vzhľadom na búrlivý vývoj v 19. storočí mal ťažké podmienky, napriek tomu urobil “dieru do sveta” a jeho meno v prostredí niekdajšej rakúsko-uhorskej monarchie stále rezonuje.

František Tomáš Hölzl sa narodil 14. marca 1808 v Malackách. Jeho rodičia sú v malackej matrike uvedení ako Fratišek Helczl a Mária (rodená) Stradingerová. Krstnými rodičmi boli Tomáš Biba s manželkou Annou. Viac informácií strohý záznam neposkytuje. V Malackách je meno Hölzl neznáme a významného rodáka sme našli len vďaka internetu. Dozvedeli sme sa, že otec František Hölzl bol cisárskym úradníkom.

To, že sa malý František narodil v Malackách, bola vraj zhoda okolností. Jeho matka sa z Viedne vybrala do Malaciek na návštevu a v našom meste porodila. Syna tu rovno pokrstili. O jeho ďalších väzbách k Malackám nevieme nič viac.

Skúsili sme zistiť niečo viac o krstných rodičoch Františka Hölzla manželoch Bibovcoch. V matrikách sme vypátrali, že v období 1806-1818 sa im narodilo niekoľko detí, všetky v okolí Malaciek. Prvé dieťa v Gajaroch, druhé v Perneku a ďalších šesť v Sološnici. Pričom vždy je Tomáš Biba uvádzaný ako venator dominalis, čiže panský (pálffyovský) poľovník (lesník). Ako bolo zvykom pri tomto povolaní, menil pôsobisko podľa toho, kde bolo treba. Je možné, že práve na návšteve u Bibovcov bola matka Františka Hölzla v marci 1808.

Matričný záznam o krste Františka Tomáša Hölzla v Malackách.

Dostupné zdroje uvádzajú, že Hölzl študoval na viedenskom piaristickom gymnáziu. Tam ho zaujala spevácka škola a zakrátko sa stal členom kostolného zboru. Neskôr sa zameral na hudbu a získal v nej kvalitné vzdelanie na hudobnom inštitúte. Po ukončení štúdií sa venoval pedagogickej činnosti a stal sa vyhľadávaným učiteľom hudby. Krátky čas (1830-1831) pôsobil v Poľsku na dvore kniežaťa Lubomirského.

Dovtedy napísal viacero kostolných skladieb, ktoré sa rozšírili do viacerých zborov. Dielo Lauda Sion bolo uvedené aj na dvorskej fare Sv. Augustín. Zoznámil sa s viacerými vplyvnými osobnosťami, jeho diela sa dostávali viac do povedomia. Napriek úspechom bolo ťažké vo Viedni si zabezpečiť slušnú existenciu, preto prijal miesto umeleckého riaditeľa hudobného spolku v Innsbrucku. Tam sa zakrátko udomácnil, získal si vplyvných priateľov i akademickú mládež. Stal sa známym.

V roku 1843 Hölzl odišiel do Uhorska – stal sa zbormajstrom v katedrále v Päťkostolí (Pécs). Začiatky boli ťažké a napriek tomu, že sa narodil v Uhorsku, považovali ho za cudzinca. Pripomíname, že to bola predrevolučná doba a vzťahy medzi Maďarmi a Rakúšanmi boli napäté.

Medzitým v roku 1844 prijal pozvanie z viedenského Chorregentenverein a na veľkom podujatí v Hoffburgu za účasti 500 ľudí vrátane panovníka uviedol a dirigoval Hölzl svoje oratórium Noah. V tom istom roku sa oženil s Terezou Taitlovou.

V roku 1852 dostal od Františka Jozefa I. zlatú medailu za umenie a vedu, dôvodom bolo skomponovanie Veľkej omše (v D) venovanej cisárovi.

V Uhorsku nemal Hölzl údajne ideálne podmienky, napriek tomu obdobie jeho devätnásťročného pôsobenia v tomto meste na pozícii „Domkapellmeister“ (1843-1862) prinieslo mnoho hudobných diel – pre cirkevné využitie, komornú hudbu i diela pre orchester. Skomponoval šesť veľkých a 17 malých omší, bezpočet menších diel, symfóniu vo fis-mol, oratórium Noah, operu Colonna.

Zomrel 18. augusta 1884 vo veku 77 rokov v Päťkostolí, kde je pochovaný.

Zdroje:

Metz, Franz: Franz Seraphin Hölzl. Mníchov, 2007. (http://www.edition-musik-suedost.de/html/holzl.html)
https://de.wikisource.org/wiki/BLK%C3%96%3AH%C3%B6lzl%2C_Franz_Seraphin_Thomas
https://de.wikipedia.org/wiki/Franz_Seraphin_H%C3%B6lzl