Malacký farár Anton Nusszer

Jeden z najstarších náhrobkov na starom cintoríne v Malackách vznikol v roku 1879 a patrí vtedajšiemu malackému farárovi Antonovi Nusszerovi. V Malackách zažil éru modernizácie, ale aj vyčíňanie vojakov či morovú epidémiu. Zomrel v tom istom roku ako knieža Pálffy.

Rodina Antona Nusszera

Anton Nusszer (uvádzaný aj v podobe Nuser, Nusser alebo Nuszer – v tomto texte používame verziu Nusszer, ktorú používal on sám) sa narodil v Trnave Antonovi a Kláre, rodenej Krajčovičovej, pokrstili ho 12. mája 1820.[1]

Pochádzal z váženej rodiny, jeho otec bol mešťanom, obchodníkom s kožou (snáď sedlárom).[2] V matrike sa uvádza pri narodení mladších súrodencov povolanie kožušník (pellio).

Anton Nusszer pochádzal z desiatich detí. Bol v poradí tretím dieťaťom a prvým synom. Mal dve staršie sestry, štyroch mladších bratov a tri mladšie sestry. Po otcovi prevzal remeslo druhý najstarší syn Ignác.

Najmladšia sestra Eleonóra sa v roku 1858 vydala za vtedajšieho správcu (špána) majera Karolov dvor (Károlház) pri Suchohrade. V Malackách ich podľa matričného záznamu sobášil práve brat Anton Nusszer. Osudy ďalších súrodencov sme nesledovali.

Dom Nusszerovcov

Pozoruhodný je príbeh, ktorý sa viaže na dom Nusszerovcov v Trnave. Podľa rodinnej informácie, ktorá sa traduje do súčasnosti, sa v ich dome zastavil a prespal slávny hudobný skladateľ Ludwig van Beethoven počas pobytu na slovenskom území okolo roku 1800. Ak by bol príbeh pravdivý, bolo to dávno pred narodením Antona Nusszera. Samotný dom, ktorý stál na dnešnej Hollého ulici, už nestojí. Zbúrali ho v polovici 70. rokov 20. storočia.[3]

Kňaz Anton Nusszer

Asi v roku 1839 začal študovať teológiu. O jeho štúdiu v trnavskom seminári sme našli zmienky v dobových schematizmoch, konkrétne o treťom a štvrtom ročníku (1842-43 a 1843-44).[4]

Po vysviacke pôsobil Nusszer v ostrihomskej arcidiecéze. V lete 1845 bol ustanovený za kaplána v Šali, kde strávil takmer dva a pol roka. Približne rovnako dlho potom pôsobil v bratislavskej farnosti Blumentál. V tom čase tam stál ešte starší barokový kostol.

Jeho ďalšími pôsobiskami boli obec Vojka nad Dunajom (neďaleko Šamorína) a Devín. V roku 1853 prišiel na Záhorie, keď bol menovaný farárom v Jakubove. [5] Poslednou zmienkou o jeho tamojšom pôsobení je matričný záznam zo 7. januára 1858.

Pôsobenie Antona Nusszera v Malackách

Do Malaciek teda prišiel začiatkom roka 1858, hoci v literatúre sa uvádza rok 1857. Prvé záznamy ako farár v Malackách vykonal v krstnej a úmrtnej matrike 12. januára 1858. Dôvodom jeho príchodu bolo úmrtie predchádzajúceho farára Imricha Ostrovského na konci roka 1857. V našom meste potom Nusszer zostal ako farár do konca života. Pôsobil tu vyše 20 rokov.

Býval na fare neďaleko farského kostola Najsvätejšej Trojice. V Malackách zažil napríklad vyčíňanie vojakov počas prusko-rakúskej vojny (1866) a súvisiacu morovú epidémiu. Alebo aj výstavbu administratívnej budovy okresného úradu a súdu (1869).  V jeho dobe vznikol v Malackách dobrovoľný hasičský zbor, ale aj sporiteľňa a Nusszer sa uvádza medzi členmi jej výboru.[6]

Počas jeho pôsobenia v Malackách boli postavené kamenné kríže, niektoré sú zachované dodnes. Jeden z nich je v strede starého cintorína (1868, zachovaný je podstavec), ďalší  stojí pri farskom kostole (z roku 1873) a na Stupavskej ulici (1873).

Počas jeho éry sa v Malackách narodili neskoršie kniežatá Mikuláš XIII. Pálffy (1861) a Ladislav Pálffy (1867), oboch krstil Nusszer. Pokrstil aj neskoršieho malackého farára Jozefa Kováča (1858).

O jeho politických názoroch či pôsobení nemáme informácie. Zažil obdobie uvoľnenia a pôsobenia Matice slovenskej, ako aj silnejúcu maďarizáciu. V roku 1862 sa v malackom Čiernom kláštore uskutočnilo zhromaždenie, ktoré poslalo pozdrav Štefanovi Moyzesovi. Podpísali sa siedmi františkáni, viacerí kňazi z okolia vrátane vtedajšieho dekana Polakoviča, no Nusszer medzi nimi nebol.[7]

No v roku 1869 prispel jednou zlatkou (podobne ako väčšina kňazov z okolia) na katolícke slovenské gymnázium v Kláštore pod Znievom.[8] Zbierka sa konala pri príležitosti 25. výročia kňazstva vtedajšieho perneckého farára Štefana Čulena, ktorý sa stal po Nusszerovej smrti jeho nástupcom v Malackách.

Úmrtie

V minulosti bolo samozrejmé, že farár zemepanského mestečka mal dobré vzťahy so zemepánom. Napriek tomu, že Nuszer pôsobil v Malackách v zmenených pomeroch po skončení feudalizmu, predpokladáme, že  dobre vychádzal aj s kniežaťom Antonom Pálffym. Zhodou okolností zomreli obaja v tom istom roku – Nusszer 4. januára, knieža 24. novembra.

Podľa matričných záznamov bol Nusszer aktívny až do posledných chvíľ, hoci mu pri množstve povinností vypomáhal františkán P. Abel Egyenessy. 2. januára 1879 ešte Nusszer pochovával 64-ročnú vdovu Dorotu Jeruskovú, o dva dni neskôr zomrel. Jeho smrť bola náhla, príčinou bola mozgová mŕtvica.

V tom období už iné osoby ako Pálffyovcov a františkánov v kláštornej krypte nepochovávali, Nusszer bol preto prvým kňazom, ktorého uložili do zeme na (starom) cintoríne, vpravo od hlavného kríža. Jeho náhrobok je zachovaný dodnes a radí sa medzi významné hroby chránené mestom Malacky.

Chcem poďakovať PaedDr. Simonne Jurčovej zo Západoslovenského múzea v Trnave za poskytnutie fotografie domu Nusszerovcov v Trnave a informácií o rodine Nusszerovcov.

---

Poznámky

[1] Matrika pokrstených – Trnava („Slovakia Church and Synagogue Books, 1592-1935,“ database with images, FamilySearch (https://familysearch.org/ark:/61903/3:1:939F-BT7M?cc=1554443&wc=9P3H-L23%3A107654301%2C114108901%2C114119601%2C162625801 : 3 July 2014), Roman Catholic (Rímsko-katolícká cirkev) > Trnava > Trnava > Baptisms (Krsty) 1810-1822 (Inv. č. 2423) > image 287 of 374; Odbor Archivnictva (The Archives of the Republic), Slovakia.)

[2] Nepublikované Poznámky o rodine Nuszerovcov od S. Jurčovej

[3] Jurčová, S.: Tak ako to bolo s tým Beethovenom? In: Západoslovenské múzem, č. 2/2017, s. 5 (dostupné online http://www.zsmuzeum.sk/sub/02_2017.pdf)

[4] Universalis schematismus Ecclesiasticus venerabilis cleri romano- et graeco-catholici… pro anno 1842/3, s. 92 (https://books.google.sk/books?id=ultdAAAAcAAJ&pg=PA69&lpg=PA69&dq=%22nuszer+antonius&source=bl&ots=JpymSQM6BW&sig=ACfU3U0cDohVp2tmiNhxbdWFmcGdx1qkZA&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwjcoLrD_8rjAhVUdcAKHbKYAzAQ6AEwAHoECAgQAQ#v=onepage&q=%22nuszer%20antonius&f=false)

[5] Némethy, Ľ., Series parochiarum et parochorum archidioecesis Strigoniensis ab antiquissimis temporibus usque annum 1894, Ostrihom 1894

[6] https://adtplus.arcanum.hu/hu/view/Kozponti_Ertesito_1877

[7] Pozdravné listy Štefanovi Moysesovi v rokoch 1861-1863. Matica slovenská, T. sv. Martin, 1947, s. 24-25

[8] Pešťbudínske vedomosti 14.8.1869