Štefan Čulen – farár v Malackách

Od smrti národovca 19. storočia, malackého farára a arcidiakona Štefana Čulena uplynulo 120 rokov. V Malackách nesie jeho meno jedna z ulíc. Ako človek je však v meste prakticky neznámy.

Štefan Čulen sa narodil 12. augusta 1815 v Brodskom. Otec Jozef bol roľníkom, mama bola Klára, rodená Hladíková. Štefan Čulen bol starším bratom Martina Čulena, ktorý sa neskôr tiež stal kňazom a aj riaditeľom slovenského gymnázia v Kláštore pod Znievom.

Dom Čulenovcov v Brodskom

Záznam v brodčianskej matrike o narodení Štefana Čulena

Štefan Čulen študoval v Trnave a v Pešti, kde ho v roku 1844 vysvätili za kňaza. Kaplánske roky strávil najskôr vo Veľkých Levároch a potom v Gajaroch. Od roku 1855 bol farárom v Perneku. Tam zrekonštruoval kostol aj faru.

V roku 1862 sa v malackom kláštore uskutočnila schôdza s cieľom vyjadrenia podpory memorandu. Zúčastnil sa ho aj Štefan Čulen, vtedy ako pernecký farár. Nemohol sa osobne zúčastniť memorandového zhromaždenia v Martine, preto tam poslal aspoň písomný pozdrav. Na prvej schôdzi Matice slovenskej 5. augusta 1863 bol menovaný za jedného z piatich správcov zbierok pre Maticu slovenskú. V roku 1869 bol menovaný za jednateľa (konateľa) Matice slovenskej pre peštiansku župu.

Do Malaciek ho ustanovili za farára v roku 1879, prvý záznam v matrikách je z apríla toho roku. V Malackách pôsobil až do svojej smrti. Čulen bol aj literárne činný, prispieval do slovenských časopisov. Do Katolíckych novín písal v rámci rubriky Listy z Malaciek.

Detail záznamu Štefana Čulena v malackej matrike

Počas jeho pôsobenia v Malackách bola postavená kaplnka sv. Anny na Stupavskej ulici. Keď v roku 1889 prišli do Malaciek rehoľníčky vincentky, išli sa predstaviť kniežacej rodine, ale aj dekanovi Čulenovi na faru. On im potom vysvätil kaplnku v kláštore v Malom kaštieli, kde prevádzkovali školu.

Čulen bol tiež predsedom rímskokatolíckej školskej stolice. V Malackách nechal na vlastné náklady postaviť školskú budovu na tzv. Novom Rádku. Budova stojí dodnes, je v nej hostinec U Gajdára.

Budova malackej školy na Rádku, ktorú nechal vybudovať Štefan Čulen.

Posledný raz krstil Štefan Čulen 30. októbra 1892. V tento deň aj sobášil a o oboch úkonoch spravil záznam do príslušných matrík. Poslednýkrát sobášil o deň neskôr 1. novembra. Do matriky to už nestihol zaznamenať. Nasledujúci záznam do matriky krstov 6. novembra vykonal františkán P. Izidor Ozorai. V tom čase bolo jasné, že Štefan Čulen čoskoro zomrie, zrejme už nevládal vykonávať svoju prácu.

Podľa záznamov v matrikách vieme, že v tom období prišli do Malaciek aj jeho príbuzní, ktorí boli kňazmi. Pomáhali v pastoračnej činnosti. Minimálne jeden z bratov prišiel ešte pred smrťou Štefana Čulena. Michal Čulen, ktorý pôsobil v nitrianskej diecéze, pokrstil v Malackách jedno dieťa. Martin Čulen zosobášil v Malackách jeden pár a pokrstil dve deti. Ich synovec Štefan Palkovič, ktorý bol vtedy farárom v Pezinku, pokrstil v Malackách jedno dieťa.

Štefan Čulen zomrel 13. novembra 1892. Správu farnosti a vysluhovanie sviatostí až do ustanovenia nového farára prevzali františkáni. Nový farár malacký rodák dr. Jozef Kováč prišiel až v apríli 1893.

Brat Martin Čulen zostal v Malackách dlhší čas, podľa záznamov v matrikách minimálne do 17. novembra. Nechal bratovi vyhotoviť pomník. V tom čase bol už aj on chorý. Cestou naspäť prechladol, čo jeho zdravotný stav zhoršilo. Po návrate do Čaky, kde pôsobil, zostal na lôžku až do svojej smrti.

Pomník Štefana Čulena na starom cintoríne v Malackách

Zdroje:

Hallon, P.: Z dejín malackej farnosti. Malacky 1993
Hallon, P.: Malackí a brodčianski Čulenovci. MH 6/1994, s. 5
Letopis Matice slovenskej, zväzok 1
Letopis Matice slovenskej, zväzky 5–8
Gajdoš, V: Memorandum a františkáni v Malackách. In: Sborník spolku záhorských akademikov. Trnava, 1942, s. 27.