Zomrel páter Štefan

Predvčerom zomrel páter Štefan František Muška, OFM. Tento františkán navštevoval a úspešne absolvoval malacké františkánske gymnázium. Neskôr sa do Malaciek vrátil a ako kňaz tu pôsobil v období 1950-1963. Prinášame vám článok, v ktorom si malacký rodák, herec Alfréd Swan spomína na svoje detstvo spojené s pátrom Štefanom, ako aj na stretnutie s ním v januári tohto roka.

Páter Štefan v malackom františkánskom kostole. Za ním pôvodný svätostánok, ktorý bol neskôr vymenený

Návrat do detstva
Čím je človek starší, tým častejšie a radšej sa utieka do spomienok na časy mladosti a najmä detstva. Moje detstvo, to sú roky päťdesiate a začiatok šesťdesiatych v milom a príjemnom malomeste, v Malackách. Napriek tomu, že to bolo obdobie vo všeobecnosti ťažké, povojnové, obdobie tvrdej totality, kultu osobnosti a v mojej rodine často aj hmotnej núdze, mal som krásne detstvo plné futbalu, divadla, pobytu v prírode, krásnych kamarátstiev a lásky, či už rodičovskej, súrodeneckej alebo neskôr tej tajomnej, pubertálnej a o to vzrušujúcejšej. Teda mám sa kam utiekať a robím to často.

Popri škole, ktorá nás učila osvojiť si budovateľský zápal a marxistický vedecký svetonázor, tu bolo zo začiatku i náboženstvo, kde nás učili čosi iné, minimálne teda to, že všetko, čo je okolo nás, stvoril Boh. To prvé prichádzalo prostredníctvom milovaných učiteliek na prvom stupni ZŠ Drgoncovej a Havlíkovej, to druhé, čo vyznávala aj moja rodina, prostredníctvom katechétu frátra Elzeára, anjela v ľudskej koži, ktorého všetky deti milovali, na hodinách náboženstva, a minimálne raz do týždňa aj v kostole, najmä počas zápalistých kázní pátra Štefana, ktorý študoval na františkánskom gymnáziu v Malackách (FGM) a od r. 1950 do r. 1963 bol kaplánom v Malackách. Áno, aj páter Štefan je významnou súčasťou môjho detstva.

Štefan Muška ako študent

Cesta za pátrom Štefanom
Takéto myšlienky sa mi preháňajú hlavou v aute cestou do Dolného Ohaja pri Šuranoch, kde sme spolu s historikom 0Martinom Macejkom ohlásení na návštevu k pánovi Štefanovi Muškovi alias pátrovi Štefanovi. V Dolnom Ohaji slúžil posledných 30 rokov a i dnes vo veku 86 rokov, hoci sa už ťažšie pohybuje, slúži každý deň svätú omšu v kaplnke, ktorú si vytvoril v jednej z izieb svojho malého domčeka. Ako sám hovorí: „Rozmýšľať viem, len chodiť nemôžem.“

Kaplnka v domčeku P. Štefana

To sa však dozvieme až neskôr po náročnej ceste autom počas výdatného sneženia. Domček pátra Štefana sme našli bez problémov. Vítajú nás dve gazdiné, švagriná pátra Štefana, vdova po jeho bratovi, pani Mušková a pani Petrániová, ktorá sa kedysi v Malackách učila na spojárskom učilišti a teraz žije v Dolnom Ohaji.

Prvé otázky
Páter Štefan nás čaká vo svojej izbičke, predstavujeme sa mu a ja mu pripomínam mojich príbuzných, ktorých by si mohol pamätať, najmä strýčka Vincka z maminej strany, ktorý bol úzko spätý s cirkevným dianím v Malackách. Až na jeho pohrebe som sa dozvedel, že počas svojho života dokonca tajne rozmnožoval disidentskú literatúru.

Asi na to idem zhurta, predsa len pre 86-ročného človeka je asi ťažké rýchlo nadviazať na niť pretrhnutú takmer pred päťdesiatimi rokmi, hoci aké-také kontakty s Malackami mal. Idem na to teda okľukou. Spomínam jeho spolužiaka z FGM Milana Kamenického, s ktorým som sa jeho i mojou ženbou dostal do rodiny a i jeho zásluhou som sa začal viac zaujímať o históriu Malaciek a najmä históriu FGM.

P. Štefan Muška a Alfréd Swan prezerajú staré fotografie

Spomeniem mená Svetloslav Veigl, riaditeľ P.J. Esterle, riaditeľ Lepáček, odovzdám pozdrav od jeho ďalšieho spolužiaka pána Budinského, rozhovor sa rozbehne, páter Štefan odrazu sám spomína na Vinca, na jeho manželku, od ktorej dostal pri ich návšteve malé umelecké dielko, dokonca spomenie moju tetu Emmu, ktorá ho chodila na faru učiť angličtinu. Ukazujeme si fotografie a ja po 50 rokoch znovu vidím na fotkách jeho nádherné betlehemy na hlavnom oltári malackého františkánskeho kostola.

Likvidácia malackého kláštora
Keď nám ukáže svoju fotografiu v kňazskom rúchu a v habite františkána z čias malackého pôsobenia, utvrdzuje sa vo mne predsavzatie sprostredkovať naše dojmy z tohto stretnutia tým, ktorí si pátra Štefana pamätajú a predstaviť ho mladším ako vzor kňaza, pedagóga, umelca, milého, príjemného a obetavého človeka. Rozhovor nabral obrátky, nevieme, na čo sa spýtať skôr, postupne preberá iniciatívu Martin Macejka, ktorého zaujíma hlavne obdobie likvidácie kláštorov, smutne známy rok 1950.

Stretutie maturantov na pôde františkánskeho gymnázia 60 rokov po maturite (2004). Š. Muška stojí prvý zľava

Ja osobne som mal to šťastie zoznámiť sa pred rokmi pri svojej práci s básnikom Svetloslavom Veiglom, ktorý tiež študoval a neskôr aj učil na FGM. Vtedy som mu spomenul Malacky, on však zostal chladný a povedal mi: „Ja si už nič nepamätám z Malaciek.“ Prekvapilo ma to pri jeho skvelej duševnej kondícii, ktorou v tom čase disponoval. Mal som skôr pocit, že nechce o tom hovoriť, hoci počas likvidácie kláštorov bol už preč z Malaciek. Hovorím o tom aj s pátrom Štefanom, ktorý sa na prepadnutie kláštora veľmi dobre pamätá: „Mal som nad posteľou malú plastiku Panny Márie. Spadla na zem. Keď som zažal, klinec sa hýbal. To bolo tesne pred tým, ako prišli. A ten, čo prišiel po mňa, sa pýtal, prečo som svietil. Preto, že mi tá socha spadla dole.“ A pokračuje: „Vyšiel som na chodbu a videl som, že klerici, gymnazisti, behali hore-dole. A žandári za nimi.“

S prvoprijímajúcimi deťmi z Malaciek pri kalvárii františkánskeho kostola

Páter Štefan nemá nejaké bolestné spomienky na akt likvidácie kláštora. „Bol som mladý, mal som 26 rokov, takže som to bral veľmi ľahko. Pamätám si, že keď sme sedeli v autobuse, klerik Lojzo Jurkáček z Jakubova hovorí – ako je nám dobre, zadarmo sa vozíme.“ Myslenie pátra Štefana je i dnes optimistické, má zmysel pre humor, o čom nás párkrát presvedčil.

Návrat do Malaciek
Spolu s ďalšími rehoľníkmi odviezli pátra Štefana do sústreďovacieho kláštora vo Svätom Benediku (dnes Hronský Beňadik), kde zostal do septembra. Potom sa vrátil do Malaciek. Ako k tomu prišlo? „Polák, františkán z Jakubova, ma prihlásil do literárnej skupiny. Všetci z tej skupiny sa potom niekam dostali. Ja som povedal: Nepôjdem nikam inam, z Malaciek ste ma zobrali, tak jedine do Malaciek.“

Páter Štefan si spomenul aj na jeden moment krátko po návrate do Malaciek. „Mali sme také školenie. Jeden prišiel prednášať a hovoril, že vy idealisti a my komunisti. A Teodor Tekel sa ozval – pán prednášajúci, neurážajte nás, my nie sme idealisti, my sme kresťanskí realisti. Idealizmus je nekatolícky smer, Kant a ďalší,“ dodal páter Štefan.
Na Malacky spomína len v tom najlepšom: „To bolo najkrajšie obdobie môjho života. Milované Malacky. Na Malacky dodnes spomínam, mám ich veľmi rád.“ Švagriná sa smeje a s východniarskym prízvukom hovorí: „To preto, že si bol mladý.“

To ma inšpiruje a pridávam jednu spomienku z môjho detstva. Spomínam si, mal som asi 10 rokov, ako som sa doma pýtal: „Mama, prečo páter Štefan hovorí „sŕdce“? Veď správne sa hovorí krátko – „srdce“. Odpoveď som sa dozvedel až neskôr, keď som sa začal zaoberať jazykom profesionálne a zistil som, že Štefan Muška pochádza z východného Slovenska. Narodil sa v Nižnom Šebeši, dnes Nižná Šebastová, súčasť Prešova. Sám na svoju adresu s úsmevom dodáva, že kedysi „hutorel“. Dnes hovorí peknou slovenčinou bez prízvuku.

Výtvarná a literárna činnosť
Páter Štefan bol po návrate z Hronského Beňadika 13 rokov v Malackách a Malačania si ho okrem kňazského pôsobenia pamätajú aj ako výtvarníka. Najviac vraj maľoval na teológii a potom ako kňaz v Malackách. Chodil na večernú výtvarnú strednú školu do Bratislavy.

„Keď s kňazmi ,hádzali´ hore-dole, povedal som si, ak ma vyhodia, aby som mal nejaké zamestnanie. Chodil som na sochárstvo. Ale učili sme sa tam aj maľovať, pretože k sochárstvu treba vedieť aj maľovať. Potom som ľuďom maľoval všelijaké obrazy. Olej mám aj teraz. Koľkokrát mám takú chuť maľovať. Ale povedal som si, že už sa neoplatí začať niečo robiť.“

Počas jeho pôsobenia pátra Štefana v Malackách bol pôvodný svätostánok hlavného oltára vymenený za nový. „Pôvodné oblúky, ktoré tam boli, nepasovali k baroku. Dali sme ich preč a oltár sme barokizovali.“ V Malackách vytvoril páter Štefan aj legendárny betlehem veľkých rozmerov. Spomína si, že mu veľmi pomáhal pán Ecker.

Zábery na malacký betlehem od pátra Štefana Mušku

Podieľal sa na rekonštrukcii loretánskej kaplnky a kalvárie vo františkánskom kostole, vyhotovil súsošie sv. Anny s Pannou Máriou v parku pri kostole.

Fráter Elzeár Jakubík (prvý zľava) a páter Štefan Muška (druhý zľava) na výlete s priateľmi

Venuje sa aj literárnej činnosti. V mladosti písal divadelné hry. Ukazuje nám fotografie z predstavenia, ktoré sa hralo v refektári kláštora. Názov hry si nepamätá, pri likvidácii kláštora sa texty stratili. V uplynulých rokoch napísal dve knihy. „Brieždenie nad chatrčami“ a „Nebo na dlani života“.

Tiráž knihy pátra Štefana

Rozpísanú má tretiu knihu. „Je to próza z môjho rodiska. Na základe udalosti zapísanej v kronike „Historia domus“. 20. júna 1644 tam ukrižovali jedného františkána. Tú knihu možno ešte dokončím. Ale neviem. Človek môže v mojich rokoch hocikedy zomrieť.“

Záver stretnutia
Tri hodiny v Dolnom Ohaji ubehli ako najvzrušujúcejší filmový dokument a nám je ľúto, že sme nevzali aj tamtú fotografiu, aj hentú, že sme nevzali so sebou videokameru, že nemohol ísť s nami aj spolužiak Štefana Mušku pán Ivan Budinský, ktorému sme cestu ponúkli. Cestou späť do Bratislavy často mlčíme, znovu si premietame, čo sme zažili a zhodneme sa v tom, že by sme sa tam ešte radi vrátili. Mne napadá za tým veta, ktorou teta Darina Bancíková, prvá slovenská evanjelická farárka končila každé plánovanie budúcnosti: „Ak dožijeme.“

P. Štefan František Muška, OFM sa narodil 17. júla 1924 v Nižnom Šebeši (dnes Nižná Šebastová, súčasť Prešova). Študoval na gymnáziu v Prešove a po vstupe do kláštora pokračoval na malackom františkánskom gymnáziu, kde v roku 1944 zmaturoval. Teológiu vyštudoval v Žiline a v roku 1949 bol vysvätený za kňaza. V čase likvidácie kláštora v roku 1950 bol v Malackách. Neskôr sa sem vrátil a do roku 1963 tu pôsobil ako kaplán. Potom pôsobil v Šuranoch a v Dolnom Ohaji, kde zomrel 13. apríla 2011.

Článok spracoval Martin Macejka na základe textu Alfréda Swana a na základe zvukového záznamu zo stretnutia s P. Štefanom Muškom, ktoré sa uskutočnilo 26. januára 2011 v Dolnom Ohaji.