Páter Mansvét Olšovský

Jednou z osobností, ktorá zásadným spôsobom ovplyvnila úroveň vzdelanosti a kultúry v Malackách v Malackách v 20. storočí, bol pre mnohých neznámy františkán P. Mansvét Jozef Olšovský.  „Vynikajúci slovenský rádový hodnostár, prelát nevšedných kvalít a úspechov, ktorý s jeho … všestrannou činnosťou – ožiarenou spravidla jasom radostnej askézy geniálnej impulzívnosti – znamenal úctyhodný prínos do rušnej evolúcie spletitého administratívneho, mravnonáboženského a kultúrneho vývoja slovenských františkánov v poslednom storočí,“ napísal o M. J. Olšovskom v roku 1935 františkánsky historik P. Létus Danišovič.

Jozef Olšovský sa narodil 27. marca 1873 ako najstarší syn v rodine mlynára. Jeho rodiskom bol Plavecký Sv. Peter. Do ľudovej školy chodil v rodnej obci, potom študoval na trnavskom arcibiskupskom gymnáziu, ktoré absolvoval v roku 1890. Onedlho po maturite prišiel do Malaciek a pol roka pracoval ako advokátsky koncipient u Dionýza Feju. Zároveň pôsobil ako učiteľ telocviku. Toto obdobie netrvalo dlho, vstúpil do malackého františkánskeho kláštora a prijal rehoľné meno Mansvét (Mansuetus, tzn. krotký). Pôvod zo Záhoria a rehoľné začiatky v Malackách bezpochyby ovplyvnili jeho postoj k malackému kláštoru v nasledujúcich rokoch. Noviciát začal v auguste 1891. Za kňaza bol vysvätený ako 23-ročný 28. júna 1896. Do Malaciek sa vrátil v roku 1901, kedy sa stal gvardiánom miestneho kláštora. V tejto funkcii zotrval do roku 1907. Za gvardiána ho ustanovil provinciál P. Izidor Ozorai, ktorý bol bol gvardiánom práve v Malackách v rokoch 1888-1896, teda v čase, kedy Olšovský vstúpil do kláštora. Prínos P. Mansvéta pre malacký kláštor v tých časoch zhrnul P. Létus Danišovič: „rozvinul v plnom orzsahu svoju misionársku, dušpastiersku, katechetskú a vôbec všetku kňazskú činnosť. Zvláštnu pozornosť venoval výchove rádového dorastu, rekolekcii, svojim poddaným, Tretiemu rádu, spolkom Bolestnej Matky Božej, Božského Srdca a sv. Antona; náležite zasiahol do celkovej reštaurácie chrámu, kláštora a kalvárie. … Rozvoj spevu a liturgického života napredoval.“ Olšovský bol tiež riaditeľom filozofického štúdia v tunajšom kláštore. Za pomoci kniežaťa Mikuláša XIII. Pálffyho sa zaslúžil sa o zlepšenie zariadenia a ďalších materiálnych podmienok v škole.

Podpis gvardiána M. Olšovského v malackej kláštornej kronike Historia domus

Potom odišiel do Bratislavy, kde zotrval až do svojej smrti, s výnimkou krátkeho obdobia v lete 1918, kedy bol opäť gvardiánom v Malackách. V r. 1912 bol zvolený za provinciála Mariánskej provincie so sídlom v Bratislave. Po trojročnom funkčnom období bol kustódom tejto provincie. Vo februári 1919 bol zvolený za provinciálneho vikára s právomocou provinciála. V roku 1924 bol po vzniku Salvatoriánskej provincie ustanovený za provinciálneho ministra rehole. V tejto funkcii pôsobil až do svojej smrti. Počas pätnásťročného pôsobenia na čele provincie zriadil 24 kláštorov. Trikrát bol vymenovaný za generálneho vizitátora františkánskych provincií v Čechách, Poľsku a Rumunsku. Staral sa aj o Slovákov vo Francúzsku a v USA. M. Olšovský bol obľúbeným spovedníkom. V literatúre sa uvádza, že „spovedelnica P. Mansveta bývala hojne navštevovaná ako dajaká slávna interná klinika veľkomestských lekárov-profesorov.“ Podľa spomienky pamätníka bol spovedníkom kňažnej Margity, manželky Mikuláša XIII. Pálffyho. Knieža zase Olšovskému robil miništranta pri sv. omšiach v zámockej kaplnke Sv. kríža.

M. Olšovský v kruhu najbližších

Ako provinciál mal Olšovský veľké zásluhy na zriadení františkánskeho gymnázia v Malackách. Najskôr sa snažil o vytvorenie strednej školy pre františkánskych klerikov a vzápätí robil príslušné kroky, aby sa mohlo vytvoriť gymnázium s právom verejnosti. Aby malo vyučovanie na gymnázium potrebnú úroveň, poslal mnohých pátrov študovať na domáce i zahraničné univerzity rôzne vedné odbory. Cieľom bola ich príprava na pedagogickú činnosť. V januári 1927 poslal do všetkých kláštorov obežník, v ktorom žiadal o pomoc pri budovaní zbierok vznikajúcej školy. Gymnázium sa podarilo otvoriť a prvý školský rok začal v septembri 1927. V ozname o otvorení gymnázia uviedol provinciál dôvody, prečo sa rozhodol pre Malacky: „Volili sme toto miesto s úmyslom, že ta v zdravom lesnatom zátiší a jednako v bezprostrednej blízkosti hlavného mesta Slovenska spojíme výhody radostného vonkova s vrelou tepnou kultúrneho strediska.“ Otvorenie gymnázia malo podľa L. Danišoviča aj politický význam, konkrétne posilnenie dobrých vzťahov medzi františkánmi a štátom. M. Olšovský vraj niekoľkokrát využil svoj vplyv vo veciach, kam štát nemal dosah, ale on áno. S jeho podporou bola v kláštore po problémoch so statikou starej budovy postavená nová školská budova, ktorá svoju účelu slúži dodnes. Postavili ju napriek nedostatku finančných prostriedkov. Olšovský vtedy využil svoje postavenie a vplyv a príslušné prostriedky sa podarilo zhromaždiť. Zdrojov bolo niekoľko, najvýznamnejší bol hypotekárny úver. Treba poznamenať, že to nebolo jednoduché, úver bol zabezpečený rozsiahlym majetkom – okrem malackého kláštora to boli tiež  kláštory v Bratislave, Trnave, Nitre a Hlohovci!

Malacký kláštor získal vďaka M. Olšovskému novú budovu pre gymnázium

Olšovský gymnázium pravidelne navštevoval, naposledy necelé dva mesiace pred svojou smrťou. Vo výročnej správe gymnázia sa o tejto udalosti píše s odstupom píše: „Účasť na jeho oslave dňa 7. marca takto bola i poslednou jeho inšpekciou malackého gymnázia, za ktorej sa nevedomky – šťastný človek! – lúčil so svojím milovaným dielom, s rádovým gymnáziom, no i s nami a so spanilou mládežou, za ktorú priamo hrdinské námahy podnikal a ktorú tak šľachetne miloval.“ Zomrel po krátkej, no ťažkej chorobe 26. apríla 1935. Pochovaný je na Ondrejskom cintoríne v Bratislave.

V roku 1933 malacké obecné zastupiteľstvo udelilo M. Olšovskému čestné občianstvo Malaciek. V listine, ktorú Olšovský pri tejto príležitosti dostal, sa píše: „Obecné zastupiteľstvo obce Malaciek so srdečnou vďakou uznáva Vašu otcovskú starostlivosť o povznesenie školstva a výchovného ústavu obce Malaciek, najmä nehynúce zásluhy o zriadenie, vystavenie a udržovanie miestneho verejného klasického gymnázia a stredoškolského internátu Rádu sv. Františka, umiestnených v peknej modernej budove a v zámku. Týmto činom Vaša Vysokodôstojnosť vykonala epochálne dielo v kultúrnom, mravnonáboženskom a hospodárskom vývoji našej obce a tak zlatými písmenami zapísala sa do sŕdc všetkého našého obyvateľstva. Z tohoto vzácneho dôvodu obecné zastupiteľstvo obce Malaciek zvolilo Vašu Vysokodôstojnosť na svojom zasadnutí dňa 7-he júna 1933 so spontánnou úprimnosťou jednohlasne za svojho čestného občana a prehlásilo že aj napotom vždy bude Vašej Vysokodôstojnosti úprimnou povďačnosťou zaviazané.“

8. október 1933. M. Olšovský kráčal v sprievode malackého starostu J. Obselku (vľavo), ministra I. Dérera (s klobúkom) a notárskeho tajomníka E. Kurza (druhý sprava) na slávnostné zasadnutie obecného zastupiteľstva pred kláštor, kde mu bolo zakrátko udelené čestné občianstvo mesta (spolu s I. Dérerom)

V roku 1991 bola v priestore kláštora zriadená základná škola, ktorá nesie Olšovského meno. V roku 1992 bola pri príležitosti 340. výročia príchodu františkánov do Malaciek na budove bývalého františkánskeho kláštora odhalená pamätná tabuľa s menami najvýznamnejších františkánov pôsobiacich v tomto kláštore, kde nechýba ani meno M. Olšovského. Zdroje: – http://www.frantiskani.sk/nekr/04/olsovsky.htm – Danišovič, L.: Za ministrom provinciálom P. gen. lekt. Mansvetom Olšovským. In: Výročná správa Verejného čsl. gymnázia rádu sv. Františka v Malackách za školský rok 1934/35. Malacky 1935 – Šíp, V. – Trebišovský, J. V.: Malacky. Kapitoly z dejín mesta. 2. časť. Malacky, 1996 – Náš hold. Vysokoddôstojnému P. Mansuetovi Olšovskému, Provinciálnemu Ministrovi O. F. M., z príležitosti jeho 60. ročného jubileuma venuje slovenská serafínska rodina. In: Serafínsky svet. 5/1933, roč. XII, s. 101-107

0 komentárov

Zanechajte komentár

Chcete sa pripojiť k diskusii?
Neváhajte prispieť!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.