Páter Vendelín Kučera

Pred 120 rokmi sa v Malackách narodil františkán Vendelín Kučera, jeden z najvýznamnejších františkánov pochádzajúcich z nášho mesta. Istý čas pôsobil aj ako malacký farár.

Vendelín Kučera sa narodil ako Jozef Kučera 12. marca 1893 v Malackách. O dva dni neskôr ho pokrstil františkán P. Izidor Ozorai. Bolo to počas medziobdobia, keď po smrti farára Štefana Čulena bola fara prázdna a správu farnosti mali dočasne na starosti františkáni. Jeho otec bol roľník Pavol Kučera, pochádzajúci zo Zámockej ulice. Mama bola Jozefína Adamovičová z Dolného konca. Pozoruhodným faktom je, že oboch rodičov pokrstili malackí františkáni, a nie diecézni kňazi.

Záznam o krste Jozefa Kučeru v malackej matrike

Kučerovci najskôr bývali na Zámockej ulici, neskôr v rodičovskom dome Jozefy na Dolnom konci oproti farskému kostolu. Ich dom stál na rohu Záhoráckej ulice a cesty smerujúcej na Vinohrádek.

Jozef Kučera študoval na skalickom gymnáziu. V archíve sa zachovalo jeho vysvedčenie zo školského roku 1908/1909. Vtedy bolo na rozdiel od dneška štvorstupňové známkovanie. Štvorku nemal. Výborné známky mal z náboženstva, spevu a telocviku. Najhoršie (trojky) mal z nemčiny a prírodopisu.

V lete 1909 ako 16-ročný vstúpil do kláštora v Trnave, prijal rehoľné meno Vendelín. Nasledujúce štúdium absolvoval v Bratislave, v Skalici a v Malackách. V archíve sme našli výkaz o študentoch malackej filozofickej školy z prvého semestra školského roku 1911/1912. V tom čase tu študovalo 28 klerikov. Známkovanie bolo rovnaké ako dnes. Kučera bol vtedy v druhom ročníku z troch. Vynikal najmä v teológii. Ďalšie humanitné vedy (filozofia, literatúra a história) mu veľmi nešli.

Podpis Vendelína Kučeru

V roku 1915 vo veku 22 rokov zložil rehoľné sľuby a v tom istom roku ho vysvätili za kňaza. Bol kazateľom, katechétom a organistom. Jeho činnosť v oblasti duchovnej aj svetskej bola pomerne široká.

Do malackého kláštora prišiel zrejme v druhej polovici 20. rokov 20. storočia a zostal tu až do svojej smrti. Istý čas bol gvardiánom kláštora. Okrem toho bol správcom farnosti v období 1927-1931 a 1933-1936. Práve v tom čase pod jeho vedením prebiehala obnova interiéru kláštorného kostola, ktorý bol vymaľovaný do dnešnej podoby. Pod jeho vedením sa prebudoval organ vo františkánskom kostole, na ktorý sám robil plány.

Vendelín Kučera

Kučera bol tiež predsedom školskej stolice. Bol tiež vo vedení spolku Katolícky kruh, ktorý podľa kláštornej kroniky značne zveľadil. Okrem toho mal aj spoločenské povinnosti – bol členom správneho výboru malackej sporiteľne, sídliacej vedľa kláštora. V rámci františkánskej salvatoriánskej provincie mu istý čas patrila funkcia definítora provincie.

Ako ekonóm malackého kláštora sa v 30. rokoch 20. storočia zúčastňoval rokovaní s Pálffyovcami, týkajúcich sa prevodu nehnuteľností, najmä zámku.

S inými františkánmi v malackom kláštore

Opravu organu nezrealizoval len v Malackách. Vo všetkých svojich pôsobiskách sa zaslúžil o nové alebo obnovené organy. Venoval sa aj komponovaniu hudobných skladieb. Vydal ich súborne v roku 1937 v diele „Nová harmónia“. Cieľom vydania tohto diela bolo vytvorenie praktickej príručky pre spevokoly. Autori sa rôznia v tom, či vyšiel jeden zväzok alebo dva zväzky uvedeného diela.

Sprievod na pohrebe Vendelína Kučeru smeroval od kláštora na starý cintorín

Vendelín Kučera zomrel 31. decembra 1937 vo veku 44 rokov. Pochovali ho na starom cintoríne v Malackách. Jeho otec Pavol zomrel o rok neskôr 30. decembra 1938. Po roku 1989 pomenovali po Vendelínovi Kučerovi jednu z malackých ulíc.