Presbytérium františkánskeho kostola

6. júla 1925 v Marcheggu po dlhej chorobe zomrela manželka posledného malackého Pálffyho Margita, rodená Zichy. Hoci Pálffyovci už v tom čase v Malackách nebývali, stále boli vlastníkmi veľkých majetkov a patrónmi Čierneho kláštora.

Z toho dôvodu bola v Malackách zádušná sv. omša za zosnulú. V strede kostola, na hranici hlavnej lode a presbytéria, bola na jej počesť pripravená výzdoba z paliem a iných rastlín. Pri vstupe do priestoru krýpt bol umiestnený portrét kňažnej Margity, nad ním kríž, obkolesený viac ako dvoma desiatkami sviečok. Na druhej strane bola podobná výzdoba, v strede s pálffyovským erbom. Uprostred medzi oboma časťami výzdoby bolo kľakadlo.

Zachovala sa fotografia, ktorá túto udalosť dokumentuje. Je to jedna z mála zachovaných fotografií, zachytávajúcich kostol pred vymaľovaním.

Pri detailnom pohľade zbadáme časť hlavného oltára vrátane dnes už neexistujúcej časti, ktorá bola v rámci úpravy hlavného oltára v roku 1957 prevedená do dnešnej podoby. V spodnej časti výrezu vidíme časť ozdobného zábradlia, ktoré pred druhým vatikánskym koncilom oddeľovalo svätyňu od hlavnej lode kostola. Hore je časť lustra.

Na tomto výreze je vrchná časť lustra a tiež detail hlavného oltára, ktorý vyzerá rovnako ako dnes. Socha znázorňuje sv. Kláru.

Vľavo na stene je epitaf palatína Mikuláša V. Pálffyho, ktorý zomrel v roku 1732. Epitaf sa dodnes zachoval v nezmenenej podobe.

Nad vchodom do krýpt, ktorý bol vtedy zamrežovaný, bol zavesený prvý obraz (prvé zastavenie) krížovej cesty s nápisom: Ježiš je odsúdený na smrť.

Margita Pálffyová bola pochovaná v Marcheggu v hrobke v zámockom parku. V Malackách sa za ňu každoročne slúžila sv. omša.