Aká bola cesta k legende alebo Niekoľko zaujímavostí o františkánskom gymnáziu v Malackách

Františkánske gymnázium v Malackách začalo svoje pôsobenie pred 80 rokmi, v roku 1927. S úspechom fungovalo osemnásť rokov. Potom bolo pod vplyvom politického vývoja poštátnené. O pár rokov neskôr bol kláštor v Malackách zlikvidovaný. Františkáni tu opäť zriadili gymnázium až v roku 1996. V tomto článku chcem ponúknuť jeden pohľad na gymnázium z rokov 1927-1945. Nechcem tu predostierať všetky fakty, tie si môžete prečítať inde, ale len ponúknuť niektoré, možno menej známe skutočnosti a súvislosti.

Mladí členovia rehole pred budovou školy v roku 1943

S Malackami a františkánskym gymnáziom je silne späté meno pátra Mansvéta Olšovského. Tento niekdajší provinciál rehole františkánov sa zaslúžil o vznik gymnázia. A nielen to. Počas celého obdobia fungovania školy až do svojej smrti Olšovský gymnázium pravidelne navštevoval a staral sa oň po všetkých stránkach. Môžeme povedať, že gymnázium malo svojho vysokopostaveného dobrodinca, ktorý mal dobré kontakty a ktorému na škole veľmi záležalo. To bol základný predpoklad úspechu.

P. Mansvét Olšovský

Vznik školy podporilo (aj finančne) aj malacké obecné zastupiteľstvo, hoci nie všetci (konkrétne členovia komunistickej strany) tým boli nadšení. V meste sa tiež robili zbierky pre školu. Gymnázium bolo na druhej strane reklamou pre mesto, robilo mu dobré služby.

Zľava P. Lét Danišovič, P. Remíg Školák, P. Vavrinec Füredi a riaditeľ gymnázia P. Peter Esterle

Keď škola začínala, nemal kláštor dosť vlastných učiteľov, preto v začiatkoch vypomáhali najmä českí učitelia. Františkáni však medzitým posielali členov svojej rehole, ktorí už mali za sebou štúdium teológie, na ďalšie vzdelanie, aby sa z nich stali profesori a mohli učiť na gymnáziu (mnohí z nich dokonca získali doktorát; je smutné, že o niekoľko rokov to celé komunisti zničili a niektorí učitelia boli aj väznení). Členovia rehole tak postupne zabezpečovali väčšinu vyučovania. Aj riaditeľom školy bol vždy františkán. V jednom článku, ktorý vyšiel v čase pôsobenia gymnázia, sa dokonca píše, že popri pastoračnom pôsobení je hlavnou úlohou členov malackého kláštora práca pre gymnázium.

Profesori P. Aurel Gecík (hore) a P. Anton Broniš v zborovni v roku 1944

Gymnázium malo právo verejnosti, ale jednou z jeho úloh zostávalo vzdelávanie mladých členov rádu. Môžeme teda povedať, že gymnázium vychovávalo aj „dorast“ pre rehoľu. A zároveň vychovávali a vzdelávali mládež z Malaciek a širokého okolia. Aj takýmto spôsobom sa františkánom vracala aktivita venovaná gymnáziu.

Pálffyovci boli vždy dobrodincami, patrónmi kláštora. Zaviazali sa kláštoru pomáhať a hmotne ho zabezpečovať (označuje to tiež ako patronátne povinnosti). Keď Pálffyovci z Malaciek odišli, povinnosti si plnili ďalej. Františkáni neskôr začali využívať bývalý pálffyovský zámok ako gymnaziálny internát a neskôr im ho Pálffyovci odovzdali, výmenou za patronátne povinnosti. Teda františkáni nedostali zámok, ako sa dnes hovorí, „zadarmo“, ale výmenou za niečo, čo im patrilo. Faktom je, že ho dostali pre potreby tunajšieho kláštora, konkrétne gymnázia (čím Pálffyovci splnili svoj záväzok voči kláštoru).

Posledný profesorský zbor františkánskeho gymnázia pred poštátnením

Keď sa škola rozširovala a stará budova bola v havarijnom stave, františkáni zbúrali jedno krídlo kláštorného komplexu, a postavili novú modernú budovu (v ktorej dnes pokračuje františkánske gymnázium). V škole zabezpečili taký luxus ako elektrinu, rozhlas a teplú voda v každej miestnosti, pri telocvični dokonca sprchy. A pritom keď sa rozhodlo o stavbe novej budovy, financie na ňu neboli. Keď však mali františkáni pred sebou cieľ a vôľu, prostriedky sa našli. Veľkú časť zabezpečili zo zdrojov doma i v zahraničí, zo zbierok a z darov. Zvyšok peňazí išiel z úveru.

Novostavba budovy františkánskeho gymnázia v roku 1931

Gymnázium patrilo medzi najväčšie cirkevné školy v Československu. Môžeme povedať, že aj medzi tie s vynikajúcim menom. Stalo sa legendou. Podpísalo sa pod to predovšetkým niekoľko ľudí, ktorí svojou vlastnou usilovnosťou spolu dokázali veľké veci. Po stránke materiálnej, po stránke pedagogickej (a vôbec ľudskej). A to napriek tomu, že podľa predstaviteľov gymnázia z čias jeho existencie škola vznikla a pôsobila v časoch, ktoré pre rehoľu neboli veľmi priaznivé…

Foto:
– http://frantiskani.sk/nekr
– SCHEMATISMUS ALMAE PROVINCIAE SS. SALVATORIS IN SLOVAKIA, ORDINIS FRATRUM MINORUM S. P. N. FRANCISCI. Trnava 1931

(Písané pre Fičák, Malacké pohľady a Záhorácke noviny)