Františkánska knižnica v Malackách

Kláštory bývali v minulosti významnými centrami vzdelanosti. A v kláštoroch boli takýmito miestami najmä knižnice. Tá malacká obsahovala početnú zbierku, vrátane mnohých vzácnych kníh. Mala veľký význam presahujúci región. Napriek tomu dielo, ktoré bolo budované niekoľko storočí skončilo neslávne krátko po likvidácii kláštora v roku 1950. O knižnici sa zachovalo množstvo informácií vďaka práci františkánskeho historika Vševlada Gajdoša. V roku 1943 vydal knihu Františkánska knižnica v Malackách.

Nie sú známe pramene hovoriace o vzniku malackej kláštornej knižnice. Gajdoš predpokladá, že knižnica vznikla hneď v roku 1653, keď bol kláštor odovzdaný verejnosti. Hoci františkáni tu pôsobili už skôr a mali v meste aj akýsi provizórny kláštor. Aj na starej pečati kláštora bol uvedený rok 1652.

V čase vzniku kláštora platili pre kláštorné knižnice prísne pravidlá. Bolo zakázané vynášať knihy z knižnice bez vedomia knihovníka. Ten mohol požičať knihy len bratom františkánom, nie členom inej rehole alebo ľuďom z verejnosti. Bratia si mohli požičať len knihy nevyhnutne potrebné pre zamestnanie a úrad. Zároveň mali rehoľníci zakázané mať svoje vlastné knihy. Ak niekto také knihy mal, bolo jeho povinnosťou dať ich do knižnice alebo na iné miesto, aby slúžili všetkým.

Najstaršiu zmienku v kláštornej kronike Historia domus našiel Gajdoš z roku 1884. Vtedajší gvardián P. Benjamin Tacznauer napísal, že grófka Geraldina Pálffyová sa ako terciárka starala o kláštor a pomáhala pri úpravy knižnice. Bibliotéka vraj predtým nemala primerané priestory, v miestnosti bolo veľa špiny. Gvardián sa postaral o nápravu. O rok neskôr bol vytvorený inventár knižnice, ten sa však nezachoval.

V roku 1890, keď prebiehala nadstavba ďalšieho podlažia v južnom a východnom krídle kláštora, bola knižnica upravená. Náklady boli 51 zlatých a 50 grajciarov. Úprava sa týkala najmä políc a ďalšieho vybavenia miestnosti.

V roku 1943 boli knihy premiestnené z malej prízemnej miestnosti do novej, väčšej na poschodí budovy kláštora, okrem iného kvôli vlhkosti. Boli tu umiestnené drevené police, väčšinou nové.

Knižnica sa zapĺňala postupne v priebehu troch storočí. Knihy si františkáni zaobstarávali sami, podľa rehoľných pravidiel každý kláštor mal povinnosť zaobstarávať si potrebné knihy pre liturgiu, duchovný život a pre kazateľské potreby. Navyše v kláštore pôsobili aj školy, preto sa dopĺňali aj knihy vzdelávacieho charakteru. Množstvo kníh pribúdalo aj ako dary a tiež z pozostalostí. Po zrušení františkánskeho kláštora sv. Kataríny pri Dechticiach časť exemplárov z tohto kláštora skončila v Malackách. Jednu kapitolu svojej knihy uzavrel V. Gajdoš slovami: „A tak knihy sa hromadili, i keď nebolo pre ne vždy dosť porozumenia. Zato celkove načim konštatovať, že starí františkáni nám zanechali veľmi pekné dedičstvo v kláštorských knižniciach.“

V Malackej knižnici boli aj prvotlače, tzv. inkunábuly, ktoré vznikli ešte v 15. storočí. Tieto knihy s drevorezbami, farebnými iniciálkami, miniatúrami a ďalšími ozdobami, predstavovali nielen duchovné, ale aj materiálne bohatstvo. Celkovo sa v knižnici nachádzalo podľa Gajdoša 21 samostatných bibliografických jednotiek, jeden duplikát. Zväzkov bolo 18 zväzkoch, všetky písané po latinsky.  Najstaršia takáto kniha, ktorá sa nachádzala v kláštornej knižnici, bola vytlačená v roku 1476 v Benátkach. Jej autorom bol Michael de Mediolano a názov knihy znel Sermonarium triplicatum. Per Adventum, in quo tractatur de peccato in generali, et per duas Quadragesimas. Kniha mala väzbu z neskoršieho obdobia, zo 17. storočia. Svoje miesto v zbierke mala aj Biblia z roku 1491 v pôvodnej väzbe (drevené dosky obtiahnuté hnedou kožou).

V knižnici bolo tiež niekoľko rukopisných kníh.  Z nich bola podľa Gajdoša najvýznamnejšia matrika zo začiatku 18. storočia. Pôvodne bola písaná v spomenutom kláštore sv. Kataríny a po zrušení tohto kláštora sa dostala do Malaciek. Obsahovala zoznam členov arcibratstva cordigerov (pásikárov) v okolí katarínskeho kláštora, neskoršie aj v okolí malackého kláštora. Táto kniha formátu 30,5×19,5 cm obsahovala 1234 strán. Mala zaujímavú väzbu – dosky obtiahnuté červeným aksamitom s ozdobami a zlatú oriezku s vybíjanými kvetinovými ornamentmi. Niektoré rukopisné knihy boli písané už po slovensky (domácim nárečím).

Okolo roku 1940 františkáni nemali spravený súpis kníh, podľa Gajdošovho odhadu sa v knižnici nachádzalo približne 5000 zväzkov. V tom období v priestoroch kláštora bola aj gymnaziálna knižnica, ktorá podľa údajov z 30. rokov minulého storočia obsahovala asi 1500 kníh. „Bohužiaľ, zub času a červ knihožrút mnohé dosky nám už porozožieral, preto načim s nimi opatrne zaobchádzať,“ napísal Gajdoš v roku 1943. O sedem rokov neskôr sa s nimi dial pravý opak.

V apríli 1950 bol františkánsky kláštor v Malackách zlikvidovaný. Niečo podobné čakalo aj knižnicu.  Slovenský úrad pre veci cirkevné rozposlal po uskutočnení akcie „K“ ku dňu 9.5. 1950 cirkevným oddeleniam krajských národných výborov, ako aj zmocnencom sústreďovacích kláštorov a vyprázdnených kláštorov tzv. „Smernice pre hospodárske usporiadanie vyprázdnených kláštorov.“ V tomto dokumente sa uvádza, že knižnice a archívy kláštorov prevezme Univerzitná knižnica v Bratislave, ktorá za týmto účelom sústredí všetky knihy do kláštora v Malackách sústredí. Táto smernica v praxi nebola dodržaná, knihy boli odvezené do Marianky a do Jasova.

Nie je známe, aké množstvo kníh z františkánskej knižnice odviezli na tieto miesta. Malačania si však pamätajú barbarský spôsob likvidácie knižnice. Dr. Eduard Kožuch, vtedajší miništrant, na tieto udalosti spomína: „Jedného dňa som bol svedkom, ako ku stene kláštora pristavili nákladné auto (pozerali sme na kláštorný dvor oknom zo sakristie) a z obloka na prvom poschodí zhadzovali do korby auta poklady františkánskej knižnice. Knihy hádzali ako hnoj a na korbe ich ukladali vidlami. Dve veľké bedne kníh boli nahádzané ako šrot v pekárni kláštora a neskôr niekam odvezené.“

V Malackách vraj prišlo k pokusu františkánov o záchranu knižnice a archívu zamurovaním. Medzi ľuďmi sa však táto informácia šírila a tak došlo k prezradeniu, preklepávaniu kláštorných múrov a objaveniu skrýše. Nie je známe, kedy presne sa obe udalosti odohrali.

Malacky tak prišli o časť svojho kultúrneho dedičstva. Niektoré knihy z malackého kláštora sa dnes nachádzajú v Slovenskej národnej knižnici v Martine, časť skončila v bratislavskej Univerzitnej knižnici. Je tam napríklad aj spomenutá matrika bratstva pásikárov.

Zdroje:

– Dubovský, J. M.: Akcia kláštory. Matica Slovenská 1998
– Gajdoš, V.: Františkánska knižnica v Malackách. Andrej, Bratislava 1943
– Kožuch, E.: Dokumenty o likvidácii františkánov v Malackách. Malacky 2005
– Matulová, Martina: Kláštor sv. Kataríny pri Dechticiach. 2003 (http://www.katarinka.sk/dokumenty/diplomova_praca_MartinaMatulova_KlastorSvKatarinyPriDechticiach2003.pdf)
http://www.kapucini.sk/userdata/Image/Zbornik%20-%20seminar%202004.330%20rokov%20prichodu%20kap..pdf

0 komentárov

Zanechajte komentár

Chcete sa pripojiť k diskusii?
Neváhajte prispieť!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.