Stroj času – Kláštor
Kláštor približne v 20. rokoch minulého storočia. V starých časoch sa nazýval Čierny kláštor a bol plný františkánov – bývalo ich v ňom aj vyše 30. Záhrady slúžili najmä hospodárskym účelom.
Takmer o storočie neskôr už po františkánoch nezostalo takmer nič, kláštor bol premenený na školu a záhrady na školský dvor. Dobrou správou je, že v minulých rokoch začala rekonštrukcia objektu a snáď sa nájdu peniaze aj na jej dokončenie.
Foto: Patrícia Jamrišková
V starej františkánskej kronike sa Malacky nazývajú „bezvýznamná obec“ (ignobile oppidum) a patrili pod panstvo Plaveckého hradu, ktorého majitelia sa časom menili. Pravdepodobne predposlední majitelia Balaššovci – evanjelici – dali postaviť uprostred bohatých poľovných revírov nachádzajúcich sa i na území dnešných Malaciek renesančný lovecký kaštielik (presný rok jeho postavenia nie je známy, približne v druhej pol.16.stor.). Ten sa stal základom pre vznik malackého františkánskeho kláštora.
V polovici 17. stor. sa pánom Plaveckého panstva, a teda i Malaciek, stal rod Pálffyovcov z Erdödu. Bol to v tom čase jeden z najbohatších rodov uhorskej šľachty, ktorý si získal veľké zásluhy v cisárskych službách, hlavne v bojoch proti Turkom. Prvým majiteľom Plaveckého panstva bol gróf Pavol Pálffy. Bol to veľmi nábožný muž, okrem iného, aj veľký ctiteľ františkánov (história hovorí, že sa dokonca nechal pochovať vo františkánskom habite – ako výraz vďaky Bohu za nesmierne dobrodenia, ktoré sa dostali jemu i celému Pálffyovskému rodu). V Malackách, ktoré si vybral za svoje sídlo, dal v polovici 17. stor. (1653-1656) postaviť veľkolepý kaštieľ, v ktorom donedávna sídlila časť nemocnice s poliklinikou.
Starý lovecký kaštielik svojich predchodcov Balaššovcov dali Pálffyovci prestavat‘ na trojkrídlový kláštor a v roku 1652 do neho povolal františkánov. Gróf Pálffy ich poveril neľahkou úlohou uskutočniť postupnú rekatolizáciu Plaveckého panstva (priviesť evanjelické obyvateľstvo panstva späť ku katolíckej viere). K novozriadenému kláštoru začali Pálffyovci pristavovať veľký chrám, ktorý bol dokončený v roku 1653. Dňa 11. októbra 1653 vydal gróf Pavol Pálffy zakladajúcu listinu kláštora, ktorou pridelil kláštor s chrámom ako dar rádu sv. Františka z Assisi. Františkáni (Rehoľa menších bratov) sú odvtedy jeho majiteľmi až po súčasnosť. Kvôli tomu, že chrám v tom čase nebol ešte dokončený (chýbal hlavný oltár, bočné oltáre, chór,…) bola jeho vysviacka vykonaná až o 7 rokov neskôr (28.decembra 1660) biskupom Tomášom Pálffym, synom bratranca zakladateľ Pavla. Chrám bol zasvätený Nepoškvrnenému počatiu Panny Márie.
V erbe mesta sa nachadza uz neexistujuci lovecky zamocek ktory stal na mieste dnesneho klastora.