Jeden z "objaviteľov" dejín Malaciek

Keď sa hovorí o historikoch, ktorí sa zaoberali dejinami Malaciek, väčšina si asi spomenie na Dr. Pavla Hallona. Znalcom regionálnej histórie sa zrejme tiež vybaví meno autorskej dvojice kníh s názvom Kapitoly z dejín mesta – Šíp-Trebišovský. Dejinám Malaciek sa venoval aj františkánsky historik Dr. Vševlad (Pankrác) Jozef Gajdoš, ktorý sa narodil pred sto rokmi – 15. mája 1907.

Nepochádzal zo Záhoria, ale strávil tu dlhé roky. Väčšiu časť gymnaziálnych štúdií strávil v Skalici, kde v roku 1929 štúdium úspešne ukončil. Medzitým vstúpil do františkánskej rehole a prijal meno Pankrác (uvádza sa skôr v poslovenčenej podobe – Vševlad). Po noviciáte (obdobie počas tzv. formácie, ktoré predchádza prvým rehoľným sľubom) strávil rok ako študent privatista vo františkánskom kláštore v Malackách.

Vzdelanie si dopĺňal v nasledujúcich rokoch na dvoch univerzitách. Najskôr v Prahe na Karlovej univerzite (teológia a knihoveda). Za kňaza bol vysvätený v roku 1932, po skončení štúdia teológie. Potom pokračoval v Bratislave na Univerzite Komenského (história a filozofia). Ako 32-ročný získal doktorát. Počas štúdia v Bratislave absolvoval študijné pobyty v zahraničí – na univerzitách v Mníchove roku 1935 a Budapešti o dva roky neskôr 1937.

Pohľad do zborovne františkánskeho gymnázia v Malackách. Vševlad Gajdoš štvrtý zľava

Takto odborne pripravený sa vrátil Vševlad Gajdoš na Záhorie, do malackého kláštora a stal sa profesorom dejepisu na tunajšom františkánskom gymnáziu. Svoje pôsobenie v Malackách začal od školského roku 1938/1939 a vydržal tu až do konca františkánskeho gymnázia. Po poštátnení gymnázia potom pokračoval až do roku 1946 na štátnom gymnáziu. Bol správcom dejepisno-zemepisných zbierok (pre zaujímavosť uvediem, že v roku 1942 mala zbierka 2048 kusov) a profesorskej knižnice (v roku 1942 mala 4433 kusov).

Františkánska knižnica v Malackách pred rokom 1942

Okrem toho bol v tom čase (konkrétne v rokoch 1940-1947) lektorom knihovníctva na bratislavskej univerzite, členom Slovenskej jazykovej spoločnosti v Bratislave a členom ďalších spoločností.

Gajdoš skúmal dejiny františkánskej rehole na našom území, dejiny jednotlivých kláštorov – teda aj malackého. Najdôležitejším prameňom pre neho bola stará kláštorná kronika. Práve Gajdoš objavil údaje o stavbe malackého františkánskeho kláštora, určil dobu jeho výstavby, resp. prestavby (polovica 17. storočia), preskúmal františkánske archívy aj v iných kláštoroch na okolí. Na základe štúdia starých tlačí i rukopisov malackej kláštornej knižnice napísal publikáciu Františkánska knižnica v Malackách, ktorá bola vydaná v roku 1943. Publikoval viaceré články – historické štúdie týkajúce sa Malaciek – v Sborníku SZA (Spolku záhorských akademikov) v roku 1938 i v roku 1942.

Pre štúdium histórie Malaciek je najvýznamnejší článok Františkánsky kláštor v Malackách, publikovaný v zborníku v roku 1938. Na sedemnástich stranách zachytáva Gajdoš dôležité momenty od založenia kláštora až do prvej polovice 20. storočia, kedy sa činnosť františkánov v Malackách okrem pastorácie v Malackách a ich okolí „koncentruje na záujmy v gymnáziu“. Samotný článok sa netýka len kláštora, ale zahŕňa aj udalosti, ktoré sa v odohrali v Malackách v uvedenom období.

Pri malackom kaštieli

Počas pôsobenia v Malackách okrem práce pre gymnázium občas vypomáhal Gajdoš aj v pastorácii miestneho františkánskeho kláštora, ako sa uvádza v jednej z výročných správ gymnázia. V Malackách strávil zrejme jedno z najlepších období svojho života.
Na jeseň 1947 si komunisti začali pripravovať pôdu pre úplné prevzatie moci. Pomaly začínala doba strachu, doba obvinení a vykonštruovaných procesov. Komunizmus Gajdošovi výrazne zasiahol do života i do práce. V septembri 1947 bol zatknutý a nasledujúce obdobie strávil vo väzbe. Bol obvinený z protištátnej činnosti, konkrétne z vytvorenia ilegálnej protištátnej organizácie. Koncom roka 1949 bol odsúdený na deväťročné väzenie. Vo väzení bol týraný (vraj bitý na chodidlách), následkom čoho mal ťažko poranené nohy, trpel do konca života. Až v roku 1972 bol súdne rehabilitovaný.

Po amnestii v roku 1953 mu skrátili trest, väzenie opustil v roku 1956, kedy začal pracovať v Martine v Matici slovenskej. O dva roky neskôr ho však z Matice prepustili.

V roku 1960, keď mal 53 rokov, písal: „Sediac doma, nestýkam sa s mojou obľúbenou históriou ináč, len v rozpomienkach na zašlé časy a na zašantročené moje poznámky.“

Fotografia z roku 1975. Gajdoš v hornom rade piaty sprava

Gajdoš zomrel ako 71-ročný vo svojom rodisku vo Veľkej Mani. Rok po smrti mu vyšla v americkom Clevelande publikácia Františkáni v slovenskej literatúre.

V budove františkánskeho gymnázia je od roku 1992 tabuľa pripomínajúca osobnosti, ktoré tu pôsobili. Medzi nimi nájdeme aj Vševlada Gajdoša

Zdroje:
– Gajdoš, J. V.: Františkáni na Záhorí (Črta k dejinám františkánskeho kláštora v Skalici a Malackách). In: Almanach SZA, Brno 1938, s. 114-131
– Hallon: Vševlad Jozef Gajdoš. In: Malacký hlas, č. 11/2001, s. 3
– Chrenka, I. a kol.: Františkánske gymnázium v Malackách 1927-1945 a jeho maturanti. Bratislava 1997
– Šíp, V. – Trebišovský, J. V.: Malacky. Kapitoly z dejín mesta, I. časť. Malacky 1990
– Trebišovský, J.V.: Po zaviatych stopách histórie Malaciek. In: Naše Záhorie, č. 2/1994, s. 5
– Výročná správa gymnázia XII. (1938/1939) a XV. (1941/1942)
– http://frantiskani.sk/nekr/05/gajdos.htm
– http://www.radiovaticana.org/slo/Articolo.asp?c=26494

Foto:
– http://frantiskani.sk/nekr/05/gajdos.jpg
– http://frantiskani.sk/nekr/obrazky/07.jpg
– http://frantiskani.sk/nekr/obrazky/14.jpg
– SNK – Archív literatúry a umenia, signatúra 155S19 a 155R7