Ernst Wiesner – výrazná postava európskej architektúry z Malaciek

V Múzeu Michala Tillnera v Malackách je od 3. februára sprístupnená výstava zachytávajúca život významného malackého rodáka, architekta európskeho významu, Ernesta (uvádzaného tiež ako Arnošta) Wiesnera. Narodil sa v Malackách pred 120 rokmi (21. 1. 1890) židovským manželom Alfredovi (1862–1942) a Berte (1864–1939, rodenej Winterovej) ako druhé dieťa a prvý syn (po dcére Mathilde). Neskôr do rodiny pribudli Gustav, Erwin a Robert.

Ernstov starý otec Lazar (1836 – 1918) pracoval zrejme ako nižší úradník na malackom panstve v službách Mikuláša XIII. Pálfiho. Pálfi dal pre svojich zamestnancov vybudovať rad menších domov pri dnešnej Záhoráckej ulici. K nemu sa jeho syn Alfred, ktorý mal koncesiu na predaj papieru a písacích potrieb, najprv od roku 1886 s bratom Bernardom, o dva roky neskôr už samostatnú, po svadbe nasťahoval. V dome č. 247, ktorý spolu s väčšinou historickej zástavby Malaciek podľahol koncom 50. a na začiatku 60. rokov 20. storočia necitlivej „modernizácii“ mesta, prišli na svet všetky deti manželov Wiesnerovcov.

Rodina žila v Malackách až do roku 1898, je pravdepodobné, že Ernst spolu so svojimi súrodencami navštevoval štátnu ľudovú školu, ktorá vznikla v Malackách v roku 1882 a v roku 1884 bola presťahovaná na dnešnú Záhorácku ulicu.

Zrejme ešte v 90. rokoch 19. storočia sa Alfred Wiesner s rodinou presťahoval do Brna. Jeho prvorodený syn Ernst tu v rokoch 1901–1905 navštevoval Zemskú vyššiu reálnu školu a roku 1909 zmaturoval na stavebnom odbore Vyššej priemyselnej školy. V štúdiu pokračoval vo Viedni na Vysokej škole technickej (dnes de: Technische Universität Wien) v rokoch 1909–1910, potom pod vedením Friedricha Ohmanna na Majstrovskej škole architektúry na viedenskej Akadémii výtvarných umení až do ukončenia štúdia v roku 1913. Na Ernsta výrazne zapôsobilo viedenské prostredie, tradície architektúry 19. storočia, diela Otta Wagnera či „radikálna estetika Adolfa Loosa.

Predtým, než si založil vlastný ateliér, pracoval v rokoch 1913–1914 ako asistent vo viedenskom ateliéri Friedricha Ohmanna. V rokoch 1914–1918 slúžil v ženijnej jednotke stavajúcej zničené mosty a lanovky v Poľsku, Tirolsku a Dalmácii. Po vojne bol do roku 1919 projektantom na ministerstve vojny vo Viedni. Od roku 1919 začal rozvíjať svoju kariéru ako jeden z prvých samostatne pôsobiacich architektov v Brne. Podiel jeho tvorby na vznik a vývoj brnianskej stavebnej kultúry 20. storočia je zásadný.

Je architektom nájomnej vily W. Gutmanna, administratívnej budovy Českej banky Union, krematória na Jihlavskej či Paláca Morávia v Brne atď. Rozpis jeho diel je prístupný na http://sk.wikipedia.org/wiki/Ernst_Wiesner.

V marci 1939 Wiesner emigroval do Veľkej Británie, kde najprv pracoval pre československú exilovú vládu v Londýne, neskôr pôsobil ako pedagóg na Školách architektúry v Oxforde a Liverpoole. Tam sa aj natrvalo usadil.

Ernstovi Wiesnerovi sa ešte za života dostalo viacero ocenení. Škola architektúry v Liverpoole mu v roku 1954 udelila čestný titul Master of Architecture. Univerzita J. E. Purkyně v Brne ho v roku 1966 ocenila striebornou medailou a v roku 1969 ho poctila čestným doktorátom za celoživotné dielo. V roku 1968 dostal aj Pamätnú medailu k 50. výročiu vzniku republiky. Kvôli neistej politickej situácii v ČSSR aj zdravotným problémom rodnú krajinu už nenavštívil. Zomrel 15. júla 1971. 19. júla sa konalo vo farskom kostole St. Clares requiem (Ernst konvertoval na katolíka, pozn. aut.), Wiesner bol pochovaný na Allerton R. C. Cemetery v Liverpoole. (Na webových stránkach cintorína však už dnes jeho hrob uvedený nie je. Jeho manželka Eva-Maria sa 70. rokoch odsťahovala do Nemecka, tak bol hrob pravdepodobne po vypršaní „predplatenej“ doby zrušený.)

Osud Ernstových rodičov a súrodencov bol tragický. Brat Gustav zahynul v roku 1914 na haličskom fronte. Matka Berta zomrela v roku 1939 v Brne na tuberkulózu pľúc. Životy sestry Mathildy (Hildy), brata Róberta a otca Alfreda vyhasli vo vyhladzovacích táboroch v Poľsku. O tom, kedy a ako zomrel ďalší brat Erwin, akademický maliar, sa dostupné pramene nezmieňujú.

Wiesnerovci v spomienkach
V Malackom hlase 17/2005 bola uverejnená výzva občanom či si pamätajú na rodinu Wiesnerovcov.

Redakcii novín sa ohlásila Mária Makytová (v roku 2005 85-ročná Malačianka), ktorá ako mladé dievča asi od roku 1938 do ?? pracovala vo Wiesnerových kníhtlačiarni. Vtedy zamestnávali asi 25 ľudí. „Na začiatku som si len privyrábala lepením vrecúšok na kávu,“ spomína. Za rovnú tisícku obalov dostala zaslúžených 8 Kčs. „U Wiesnerovcov sa tlačili na krásny a kvalitný kriedový podklad aj cenné papiere. Dostala som úlohu akcie očíslovať. Pracovala som v noci od ôsmej večer do rána do piatej.“ Wiesnerovci mali do ulice tlačiareň a obchod so školskými potrebami, vzaduj bola kníhtlačiareň. „O chod podniku sa starala pani Wiesnerová a jej syn zháňal zákazky po celom Slovensku. Vyhotovovali sa tu veľké obchodné knihy.“ Pani Makytová spomínala, že Wiesnerovci mali dve deti – dcéru a syna (domnievame sa, že išlo o vetvu po bratovi Alfreda Wiesnera Bernarda). Dcéra sa vydala za Grosmanna a mali tri deti – Sisu, Trudy a Hansiho. „Najskôr odvliekli do koncentračného tábora Trudy, neskôr sa vytratili všetci. Ich majetok zhabali arizátori Facínek a Halás. Pre niečo sa však nepohodli a všetko zostalo Facínekovi.“ (Na webovom portáli www.upn.gov.sk je ako arizátor majetku Amálie Wiesnerovej uvedený Karol Brusperský a spol.)

Aká bola židovská komunita v Malackách podľa M. Makytovej? „Nekonfliktná a priateľská. Všetci sme si spolu vychádzali, nerozlišovalo sa medzi kresťanmi a Židmi. Židia veľmi tvrdo pracovali. Nepamätám si, že by Wiesnerovci niekedy boli na dovolenke, ale sobotu prísne svätili. Židia boli súdržní, bohatší pomáhali chudobným. I keď bola bieda, život bol oveľa veselší.“

Viac v príspevku Vychýrená kníhtlačiareň u Wiesnerovcov v spomienkach uverejnenom v Malackom hlase 19/2005.

Ukážky tlačovín:

Použité zdroje:
(1) Kudělková L.: Architekt Ernst Wiesner, s. 56 – 62, dostupné na http://www.stupava.com/rocenky/09_2008.pdf
(2) http://sk.wikipedia.org/wiki/Ernst_Wiesner
(3) Malacký hlas 19/2005
Fotografie: reprodukcie z výstavných panelov v priestoroch čitárne knižnice MCK, kde je pripomienka života Ernsta Wiesnera inštalovaná.

6 komentárov
  1. natasa
    natasa hovorí:

    Narodeny samozrejme 1890 nie 1980 🙂
    Ernst Wiesner je mojou „srdcovkou“ a tak by som rada pridala zopar zaujimavosti:
    – Rodina pochadzala z Moravy a patrila k nemecky hovoriacim zidovskym obyvatelom. Mali zaroven silne vazby na Vieden – brat Wiesnerovho deda Lazara bol profesorom mikrobiologie na Viedenskej univerzite (zastaval post prorektora a dodnes je tam jeho busta) a patril k zakladatelom genetiky ako vedeckeho odboru (velmi uzko spolupracoval so slavnym moravskym mnichom a ucencom G.Mendelom). Kazdemu clenovi rodiny sa dostalo prvotriedne vzdelanie.
    – V zivotopise, ktory E. Wiesner poslal univerzite J. E. Purkyně v Brne v r. 1966 vobec nespomina, zeby v r. 1919 pracoval na ministerstve vojny vo Viedni.
    – Navrhoval aj interiery a nabytok a to, ze patril k absolutnej spicke vtedajsich architektov, dokazuje aj to, ze so svojim „idolom“ A. Loosom pracoval na atelieri firmy Helena Rubistein v Parizi (damy firmu urcite poznaju 🙂 )
    – Zaujimavostou (aj ked trochu smutnou) je aj to, ze na Viedenskej akadémii výtvarných umení v triede Otta Wagnera (ktoreho Wiesner velmi obdivoval a jeho prace ho silne ovplyvnili) bola silna antisemitska atmosfera a preto z Prahy povolali Friedricha Ohmanna a v jeho triede napokon Wiesner studoval. Doba bola skutku zvlastna.
    – E. Wiesner mal povodne projektovat aj dom pre mladomazelov Tugendhatovych a keby sa manzelia nevybrali na cesty do Nemecka, kde sa pani Greta nadchla pracami Ludwiga Mies van der Rohe, slavna vila Tugendhat by vyzerala trochu inak……
    – Doplnila by som aj fakt, ze skoly architektury v Oxforde a Liverpoole su sucastou tamojsich univerzit. K tomu, ze po vojne uz Wiesner vela diel nevytvoril, prispelo jednak to, ze ho smrt vsetkych clenov rodiny velmi poznacila a tiez, bohuzial, aj to, ze hoci bol vyznamny architekt, bol v Britanii cudzinec – a to znamenalo aj malo zakaziek.
    To, ze si nanho mesto Malacky spomenulo je uzasna vec, je to rodak, akych sa v Malackej historii vela neobjavilo.

  2. Lucia Vidanová
    Lucia Vidanová hovorí:

    Natasa, dakujem za upozornenie, Mato to snád opravi :).
    A samozrejme za zaujimavosti.
    Wiesnerova manzelka vraj bola herecka (to je tiez pikoska). Pred par dnami som sa o Wiesnerovcoch rozpravala so starou mamou, ta si skor pamata rodinu Weinwurmovcov, tvrdila, ze Sisi Grosmannova – Weinwurmova (vnucka Wiesnerovcov) odisla za svojim strykom do Anglicka, mozno to bol Ernst!? No vela veci okolo osudu malackych Zidov si mozeme len domyslat. Vraj Weinwurmovych vnuk Jan zije v Izraeli. Ktovie, ci mal nejake deti Ernst, ale nikde sa nespominaju, tak bolo manzelstvo asi bezdetne

  3. natasa
    natasa hovorí:

    No, neviem ci na tom ministerstve naozaj nepracoval, alebo sa za to iba hanbil a preto to v oficialnom zivotopise nespominal. Po vzniku Ceskoslovenska sa napr. uz po cely zvysok zivota podpisoval ako Arnost, nie Ernst, co podla mna tiez vselico naznacuje.
    Tym strykom by naozaj mohol byt on, nikto iny z rodiny tam nezil, aspon pokial viem.

Zanechajte komentár

Chcete sa pripojiť k diskusii?
Neváhajte prispieť!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.