Malý Veľký muž fráter Elzeár
Aká výchova, tak vychovaná mládež. Pedagógovia to nikdy nemajú ľahké, ale výsledok býva potešujúci. Na dobrých výsledkoch v Malackách sa podieľalo a podieľa veľa správnych ľudí. V minulosti bol jedným z nich aj františkán, na ktorého staršia generácia nikdy nezabudne. Vryl sa do sŕdc dvoch generácií spôsobom, akým sa to málokomu podarilo.
Bol to organista, pedagóg, spisovateľ a hudobný skladateľ, fráter Elzeár Jakubík. Vlastným menom Juraj Jakubík. Sedel za organom ráno, večer i celé nedeľné dopoludnie. Svojím prenikavým hlasom strhával veriacich do spevu. Neúnavne pracoval: vyučoval náboženstvo na školách, nacvičoval divadelné hry, ktoré sám napísal, spieval na pohreboch. Medzi mládežou bol veľmi obľúbený. Organizoval krúžky, chodil s deťmi na výlety a rozprával krásne príbehy. Skutočný „Majster N“ malackej mládeže.
Svojím spôsobom, a to veľmi úspešne, bojoval proti osudu, ktorým bola komunistická moc a jej predstava o výchove mládeže. Prenasledovaný vtedajším režimom nenašiel miesto na fare (v bývalom kláštore františkánov). Ujali sa ho miestni obyvatelia a niekoľko rokov býval v jednej veriacej rodine. Po rokoch dostal povolenie presťahovať sa do malej izbietky na fare. Vo svojom poslaní pokračoval až do úplného fyzického vyčerpania. Psychická sviežosť a optimizmus mu však zostala až do posledných dní života.
MUDr. Eduard Kožuch si takto zaspomínal na tohto skvelého človeka: „Zo všetkých kláštorov na Slovensku, mužských či ženských, vzišli pre národ mnohé nesmierne vzácne osobnosti, ktorých kvality sa prejavili v rôznych odboroch kultúrneho a spoločenského života. Azda málo si ich dnes ceníme. V nasledujúcich riadkoch chcem spomenúť jednu takúto nedocenenú osobnosť, ktorá vyšla z radov františkánov a mala veľký význam nielen pre Cirkev ale i pre národ. Bol ňou skromný, nenápadný ale svojou františkánskou chudobou príťažlivý a svojím úsmevom podmanivý fráter Elzeár Jakubík.
Pôsobil v Malackách (s menšími pauzami) od roku 1946 do roku 1964. Kto zo súčasných päťdesiatnikov až sedemdesiatnikov by si naňho s úctou, vďačnosťou a láskou nezaspomínal? Tí, čo pravidelne navštevovali bohoslužby, obdivovali jeho bravúrnu techniku organovej hry. Jeho vynikajúce pedagogické schopnosti, talent, ktorý nám vyrážal dych, ako dokázal vysvetľovať to, čo učil, nadšenie a zapálenie pre pravdu, ktorou si nás podmaňoval. Ako katechéta vždy využil 10-15 minút pred ukončením vyučovacej hodiny na výklad-rozpravu o niektorom diele zo svetovej kresťanskej literatúry (napr. Sienkiewiczov Quo vadis, Wallaceho Ben-Hur a iných). Zvonilo na prestávku a my žiaci v triedach sme ho prosili: “Fráterko Elzeár, pokračujte, ešte päť či desať minút zostáva do konca prestávky…“ Sám bol bohato literárne činným. Napísal viacero literárnych diel, rozprávok, poviedok. Niektoré jeho divadelné hry sa úspešne hrali na malackých javiskách (v bývalej Sokolovni, na javisku hotela Tatra, či na prírodnom javisku v Zámockom parku). Vystupovali v nich Malačania – žiaci alebo dospelí. Mnohí z nich ešte žijú.
Fráter Elzeár Jakubík sa narodil v roku 1901 v malej dedinke Štiavnik pri Bytči. Ako 16-ročný vstúpil do rehole františkánov. Rehoľní predstavení v ňom čoskoro vybadali všestranne talentovanú charizmatickú osobnosť. Vyslali ho do svojich kláštorov v Taliansku, aby sa zdokonaľoval v hudbe organových majstrov a pedagogicky vzdelával. Po návrate do vlasti viac rokov pôsobil ako vynikajúci učiteľ v škole pre hluchonemých v Kremnici. V roku 1946 prišiel do Malaciek a veľmi skoro si získal srdcia žiakov i dospelých. Poznal ho takmer každý a on mal pre človeka vždy milé, povzbudivé slová. Barbarská noc ho však zastihla v kláštore františkánov v Žiline, kde žil viac než pol roka po preložení z Malaciek. Slovenská provincia františkánskej rehole s 24 kláštormi mala v období pred likvidáciou kláštorov vlastnú filozoficko-teologickú vysokú školu v Žiline. Vyučovali na nej také kapacity ako p. Teodor Zúbek – pôvodom Malačan, p. Erazime Sedlák, zavraždený v roku 1947 – pôvodom Malačan, p. Celestín Lepáček, ktorý bol od roku 1946 riaditeľom františkánskeho gymnázia v Malackách a ďalší. Takmer celá teologická škola i s františkánskymi poslucháčmi v roku 1956 emigrovala do USA a Kanady, kde založili veľmi početnú františkánsku provinciu.
Krátke historické odbočenie, ale myslím, že zaujímavé pre tých, čo sú hrdí na dejinné pôsobenie svojich rodákov. Ešte myšlienka k likvidácii kláštorov komunistami. Diala sa tak zvláštnou selekciou, že všetci rehoľní kňazi, ktorí nepodpísali lojalitu k režimu, boli internovaní a viacerí väznení či umiestnení v koncentračných pracovných táboroch, ktoré boli najmä v Čechách (otroci v jáchymovských baniach). Rehoľní bratia (frátri a bohoslovci) boli po likvidácii kláštorov jednoducho vyhnaní na ulicu. Mnohí zostali bez akéhokoľvek zabezpečenia, resp. našli si pracovné miesta v podradných zamestnaniach.
Fráterko Elzeár, ako sme ho všetci volali, patril k málo ľuďom, ktorí sú všeobecne obľúbení, ako sa povie – nemal nepriateľa. Ocitol sa opäť v Malackách, pritúlili ho dobrí ľudia na privát, neskôr sa mohol ubytovať v malej izbičke na fare a zanedlho dostal štátny súhlas k vyučovaniu náboženstva na školách. Samozrejme svoje literárne diela mohol písať len v tichosti, v ilegalite. V roku 1964 odišiel definitívne z Malaciek so závažnou chorobou centrálneho nervstva (podkôrové partie mozgu) pri plnom zachovaní mentálnych funkcií do charitného domova v Rúbani. Starý majer pri Štúrove, kde bolo počuť celodenné krákanie vrán bol „odmenou“ na dožitie od vtedajších vládcov pre desiatky prestarnutých rehoľníkov a rehoľníc. Literárne bol činný až do posledných dní, keď už stratil reč, nechodil, ale jedným prstom stále klepal na stroji svoje literárne diela. Vždy so slzami v očiach vítal a lúčil sa s každou návštevou, pýtal sa na známych a všetkých nechával pozdravovať. Keď sme ho krátko pred smrťou navštívili, mal v stroji rukopis majúci viac ako 520 strán.“
Takto o Jurajovi Jakubíkovi hovorí jeho žiak v hre na organ MUDr. Kožuch. Fráter Elzeár teda pamätal i na svojho nástupcu za organom malackého chrámu. Nič neponechal náhode a vychoval si dôstojného nasledovníka v osobe nášho rodáka.
Týmto príspevkom chceme mladšej generácii pripomenúť neúnavného učiteľa, ktorý priamo formoval charakter jej rodičov a keďže dnes je zaužívaná pekná obyčaj, oceniť osobnosti, ktoré sa zaslúžili o rozvoj Malaciek, udelením ocenenia Pállfyho srdce, navrhujem pána Juraja Jakubíka za kandidáta na jeho udelenie.
Profil Fr. Elzeára Jakubíka
Fr. Elzeár Juraj Jakubík, OFM (*02.02.1901 Štiavnik okr. Bytča – +14.01.1983 Rúbaň, okr. Nové Zámky) – spisovateľ, dramatik, organista, hudobný skladateľ.
Narodil sa ako syn dedinského kováča a ľudového muzikanta. Základnú školu vychodil v rodisku. V roku 1921 vstúpil do františkánskej rehole. Pre nedostatok kňazov trnavský biskup Jantausch už pred rokom 1930 poprosil provinciálneho ministra P. Mansvéte Olšovského, aby mu poskytol niektorých bratov na vyučovanie katechizmu. Medzi nimi bol aj brat Eleazár. Ako organista a katechéta Účinkoval v týchto mestách: Bratislava, Kremnica, kde absolvoval kurz na vyučovanie hluchonemých, Malacky, Skalica, Trnava a Žilina. Písal divadelné hry pre deti a pre dospelých; mali výrazne náboženské a mravoučné zameranie. Ako hudobník písal cirkevné piesne a zhudobňoval omšové texty. Od r. 1964 žil v Charitnom domove v Rúbani, neďaleko Nových Zámkov. Zomrel v Rúbani vo veku 82 rokov. Pochovaný je v Štiavniku.
BIBLIOGRAFIA: Radosť Štedrého večera; vianočná rozprávka v troch dejstvách (Zvolen 1941). Podivný zvonček; rozprávka v štyroch dejstvách so spevmi a tancami. (Zvolen 1943), Nevesta zo žalára; zdramatizovaný obraz ľudu v štyroch dejstvách.(Zvolen 1944). Milosrdná sirota; vianočná divadelná hra v troch dejstvách.(Zvolen 1947). Z jeho omšových skladieb hodno spomenúť diela Baránok Boží, Liturgická omša, Dobrá novina, V polnočnej hodine. V rukopise zostali: Mučeníci z Kremnice; zdramatizovaná historická rozprávka; Budeme jej spievať a hrať; zdramatizovaná ľudová rozprávka pre mládež; Anežka a Bertuška; rozprávka pre deti. Ja by som sa ho nebál; román.
Text: Milan Dobrovodský
Zdroj: http://frantiskani.sk/nekr/
dobry clovek …