Malacký rodák Ivan Dérer

Pred 130 rokmi sa v Malackách v dome neďaleko miesta, kde zakrátko postavili synagógu, narodil jeden z najslávnejších malackých rodákov Ivan Dérer.

Ivan Dérer sa narodil v Malackách 2. marca 1884 v advokátskej rodine. Bol synom slovenského národovca dr. Jozefa Dérera a Paulíny, rodenej Christenovej, pochádzajúcej z nemeckej rodiny.

Ivan Dérer začal navštevovať školu v Malackách ako päťročný. Neskorší starosta Malaciek Jozef Obselka o ňom v roku 1934 napísal: “…nevyhľadával v cudzom ovzduší maďarského školstva študentskej spoločnosti, ale vidíme ho veľmi často v aleji k zámku alebo v pálffyovskom parku s knižkou v ruke…”.

MPderer-veseli

Dom, v ktorom sa narodil Ivan Dérer

V roku 1893 začal Ivan Dérer študovať v Bratislave na gymnáziu, maturoval v roku 1901. Potom študoval právo v Bratislave a Budapešti, doktorát získal v roku 1906. Advokátom sa stal v roku 1909.

Už počas štúdia získaval prax u svojho otca a u iných advokátov v Malackách, okrem toho bol koncipientom v Bratislave u otcovho priateľa Miloša Štefanoviča a u Kolomana Somlaya, možno aj u ďalších. V roku 1909 si otvoril v Bratislave vlastnú advokátsku kanceláriu, kde vykonával činnosť s prestávkami až do roku 1939.

V roku 1912 sa oženil s s Jelou Štefanovičovou (1892-1976), dcérou advokáta Miloša Štefanoviča, vnučkou Viliama Paulínyho-Tótha. Mali dcéru Soňu (1915-1999) a syna Vladimíra (nar. 1919).

MP-i.derer04

Ivan Dérer v roku 1930

Okrem advokátskej praxe sa Ivan Dérer venoval novinárskej činnosti. Publikoval články od roku 1912 v každom režime, s výnimkou obdobia druhej svetovej vojny. V Malackách bol v roku 1919 hlavným redaktorom novín s názvom Osveta. Venoval sa aj písaniu pamätí, či už sa týkali rodného kraja alebo pôsobenia v politike. Za článok Hyeny chcú vojnu, ktorý napísal v roku 1914, strávil istý čas vo väzení.

Mal blízko k skupine hlasistov, neskôr sa radil medzi sociálnych demokratov. Kritizoval maďarizáciu. V roku 1909 sa angažoval v Malackách v úspešných obecných voľbách, v ktorých „zvíťazila slovenská kandidátna listina… ohromnou väčšinou proti listine maďarských pánov…“ Spolupracoval s Ferdišom Jurigom, ktorý kandidoval v stupavskom obvode. V roku 1910 bol dokonca niečo ako jeho volebný manažér. Ešte pred vypuknutím druhej svetovej vojny sa s Jurigom názorovo rozišiel.

Zúčastnil sa prvej svetovej vojny, koncom roka 1914 však bol zranený a viac sa do bojov nezapojil. Vďaka Kornelovi Stodolovi sa dostal do Viedne, bol kde bol už aj Milan Hodža. Vytvoril sa tak priestor na organizáciu slovenskej politiky, kontakty mali aj s českými politikmi.

MP-i.derer02

Ivan Dérer pri kladení základného kameňa školy v Malackách, pomenovanej po jeho otcovi

Ivan Dérer bol jedným zo signatárov Martinskej deklarácie z 30. októbra 1918. S deklaráciou odišiel do Prahy, ktorá sa neskôr stala jeho domovom. Počas prevratu bol členom dočasnej, tzv. skalickej vlády.

V období 1918-1939 pôsobil striedavo ako poslanec parlamentu a ako minister. Celkovo bol za ministra vymenovaný desaťkrát, z toho najčastejšie ako minister spravodlivosti. Počas medzivojnového obdobia niekoľkokrát navštívil Malacky – v rámci predvolebnej kampane, pri začatí stavby a otvorení školy pomenovanej po jeho otcovi Jozefovi Dérerovi, pri významných športových udalostiach. V roku 1933 mu bolo udelené čestné občianstvo Malaciek.

Po rozpade Československej republiky v roku 1939 upadol na Slovensku do nemilosti. Bol zbavený slovenského občianstva, vymazali ho zo zoznamu advokátov, skonfiškovali mu byt. Pôsobil v Prahe, bol aktívnym členom ilegálneho protifašistického odboja. V poslednom roku druhej svetovej vojny bol väznený.

MP-i.derer01

Ivan Dérer v Malackách pri udelení čestného občianstva v roku 1933

Po vojne vojne sa chcel venovať vedeckej činnosti. Plány mu narušilo vymenovanie za predsedu Najvyššieho súdu. Po komunistickom prevrate 1948 odišiel do dôchodku. Tým sa jeho verejná činnosť skončila. Externe spolupracoval s Československou akadémiou vied, pracoval na viacerých slovníkoch.

V roku 1954 bol obvinený z protištátnej činnosti, odsúdený na odňatie slobody. Stratil občianske práva a majetok. Vo väzení strávil približne rok, potom bol vďaka amnestii prepustený na slobodu. V roku 1969 bol rehabilitovaný. V tom istom roku bol vyznamenaný Radom republiky za zásluhy v budovaní a rozvoj školstva.

O tom, aký bol vzťah Ivana Dérera k Malackám v posledných rokoch života, nevieme nič. V spomienkach sa sem vracal, spomienky na politiku v našom regióne napísal práve v dôchodkovom veku. Ako zaujímavosť uvedieme, že v archíve Slovenskej národnej knižnice v Martine sa nachádzajú listy z roku 1958, ktoré si vymenili Ivan Dérer a Jozef Obselka, zrejme niekdajší starosta Malaciek.

Ivan Dérer zomrel v Prahe 10. marca 1973, pochovali ho na cintoríne vo Veľkej Chuchli.

V roku 1992 dostal Rad T. G. Masaryka prvej triedy in memoriam. V roku 1999 o ňom STV pripravila film s názvom JUDr.Ivan Dérer. V Malackách po ňom koncom roka 2013 pomenovali ulicu.

2 komentárov
  1. Anonym
    Anonym hovorí:

    Jozef Obselka nebol „zrejme“ niekdajší starosta Malaciek, on bol starostom Malaciek. A Ivan Dérer chodil k nemu na návštevy aj po roku 1958.

  2. Martin Macejka
    Martin Macejka hovorí:

    Obselka bol starostom, ale z popisu v inventári archívu nie je jasné, či išlo o neho alebo o jeho príbuzného/menovca. Ak viete viac o Obselkovi, príp. o stretnutiach s Dérerom, budem rád, ak mi napíšete na mato.macejka@gmail.com

Zanechajte komentár

Chcete sa pripojiť k diskusii?
Neváhajte prispieť!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.