Malacký advokát dr. Jozef Dérer

Pred pár dňami uplynulo 125. výročie narodenia lekára Jozefa Dérera (syna malackého advokáta Jozefa Dérera). Tento rok bude ďalšie výročie, týkajúce sa Dérerovcov a súvisiace s Malackami – 80. výročie otvorenia školy, pomenovanej po Jozefovi Dérerovi. To nás inšpirovalo hľadať informácie o ňom.

Knihy a články vykresľujú Dérera ako dobrého advokáta, politika, národovca. Jeho vnučka ho pred niekoľkými rokmi v jednom rozhovore predstavila aj v inom svetle. Konfrontácia oboch pohľadov je zaujímavá.

Jozef Dérer sa narodil v Slovenskom Pravne 26. januára 1856 Jozefovi Dérerovi a Zuzane, rodenej Paulínyovej. Mal staršieho brata Jána. Mama mu zomrela, keď mal dvanásť rokov. Otec sa potom druhý raz oženil.

O povolaní Jozefovho otca nemáme jednoznačnú informáciu. Ivan Dérer napísal, že bol roľník a maloživnostník. Ivanova sesternica Katarína Herrmannová uviedla, že bol mäsiar. Tento údaj potvrdzuje aj zápis v matrike pri narodení Jozefa v roku 1856.

Zápis v matrike pri narodení a krste Jozefa Dérera

Jozefov otec nepatril medzi inteligenciu, no napriek tomu sa aktívne zaujímal o národné hnutie a spolu so synom Jánom sa zúčastnil na prvom valnom zhromaždení Matice Slovenskej.

Štúdium a advokátska prax

Jozef študoval na slovenských gymnáziách v Turčianskom Sv. Martine a Revúcej. Veľký vplyv na neho vraj mal jeho o deväť rokov starší brat Ján, ktorý pôsobil ako učiteľ na oboch gymnáziách. Právo potom vyštudoval v Bratislave, spolu s neskoršími advokátmi Samom Daxnerom a Jánom Vanovičom a ďalšími.

Po skončení štúdií koncipoval v Bratislave u Michala Mudroňa, neskôr v Pezinku u Petra Jamnického a potom v Malackách u Dionýza Feju a Kornela Koléyiho. Tu sa usadil a začiatkom 80. rokov 19. storočia si otvoril vlastnú advokátsku kanceláriu.

Podľa syna Ivana bol otec veľmi dobrým a vyhľadávaným advokátom. Rozprával málo, vyjadroval s a krátko a presne. Nemal rád ľudí s dlhými rečami. Bol priamy, ľuďom povedal do očí, čo považoval za pravdu, bez ohľadu na ich mienku. „Kto neprijal jeho radu, s tým zakončil dišputu veľmi rýchle a energicky,“ spomínal jeho syn Ivan.

Podľa vnučky Kataríny Herrmannovej ako advokát zastupoval prevažne malých roľníkov. Úzko spolupracoval s významným slovenským advokátom Milošom Štefanovičom, a keď sa ten stal členom výboru prešporskej advokátskej komory, Jozef Dérer sa stal jeho náhradníkom. Jeho meno sa spolína aj v knihe História advokácie na Slovensku od P. Kerecmana a R. Manika.

Medzi Dérerových koncipientov patrili Jozef Kubina, Cyril Horvárh, Rudo Markovič, Vladimír Trslín, Ján Vanovič, aj Malačan Adalbert Stern a syn Ivan Dérer.

Jozef Dérer bol národovcom. Na procesoch vraj, pokiaľ sa dalo, používal slovenčinu, opierajúc sa pritom o ustanovenie národnostného zákona. Aj svoje deti viedol v slovenskom duchu, už ako maličkých ich učil slovenské hymnické piesne. Syn Ivan si spomenul na situáciu z detstva, keď dostali návštevu, otec „držal pri ruke vtedy ešte len dvojročného brata Jozefa a dával mu takt pri spievaní „Hej Slováci“. Veľkú nádej pre Slovákov videl Dérer v Rusku a vôbec v spolupráci so Slovanmi. V roku 1895 zobral svoje deti na národopisnú výstavu a na sokolský zlet do Prahy.

Politika

Venoval sa aj politike. Viac ako dvadsať rokov pôsobil ako volený člen výboru stoličného zastupiteľstva v Bratislave. V prešporskom župnom zastupiteľstve vystúpil rozhodne proti podvodným volebným praktikám a proti porušovaniu národnostného zákona, za čo sa mu ušli od maďarských úradníkov nadávky a pokúsili sa ho vraj napadnúť stoličkami.

V politike pôsobil najmä ako organizátor a poradca. Na konci 19. storočia bol hlavným organizátorom všetkých politických volieb v okolí. Politické funkcie spravidla odmietal. Politika v Uhorsku podľa neho nebola prácou, ale „športom a hrou vyšších pánov“.Svoj postoj k politike vyjadril aj radou synovi: „Lepšiu službu vykonáš národu, keď sa venujeľ svojmu advokátskemu povolaniu, zdokonalíš sa v ňom, aby si svojim slovenským klientom poskytoval spoľahlivé a dobré rady a pomáhal im, ako keď sa vrhneš do bláhového politikárenia.“

Podľa syna bol Jozef Dérer intelektuálnym vodcom národného hnutia malackého okresu, ale aj celého Záhoria. Jeho kvality vraj uzali aj „politickí nepriatelia“. Tí ho vraj nenávideli pre politiku, ale ctili si ho ako človeka.

Rodina

Jozef Dérer sa oženil s Paulou Christenovou (nar. 12. júla 1863), dcérou pálffyovského lesníka. O nej vnučka hovorí, že v mladosti bola krásna, mala čierne vlasy a modré oči. Milovala vraj parádu, šperky, divadlo a hudbu.

Podľa vnučky mali Dérerovci spolu deväť detí – päť dievčat (Oľga, Viera, Mária, Ľudmila, Ružena) a štyroch chlapcov (Ivan, Jozef, Alexander a Ladislav). Keď prezeráme malacké matriky, nenájdeme tam záznamy o krste všetkých detí Dérerovcov.

Nová ulica s domom maliarov Veselých, kde bývali Dérerovci

Dérerovci bývali v Malackách v dome vo dvore u Veselých na Novej ulici (dva domy od synagógy). Medzi dobrých priateľov Jozefa Dérera v Malackách patril okrem iných lekárnik Ján Fridrich, a vôbec českí pálffyovskí úradníci. Stretával sa aj s dekanom Jozefom Kováčom. Medzi jeho priateľmi bolo veľa kňazov a advokátov z okolia, hoci sám Dérer bol evanjelik.

Manželstvo podľa vnučky nebolo veľmi šťastné, časté boli hádky. Manželka sa možno aj z toho dôvodu v roku 1896 presťahovala s deťmi do Bratislavy, do trojizbového bytu bez kúpeľne. Jozef za nimi dochádzal vždy len v nedeľu.

Napriek stiesneným priestorom mali v byte klavír, všetky deti viedla mama k tomu, aby hrali na nejakom hudobnom nástroji, a pravidelne ich vodila do opery. Hoci si mohla dovoliť iba lístky na státie.

Zaujímavý bol vzťah otca Jozefa k dcéram. „Mladšie boli krajšie, a keď cestovali vlakom, sedeli na jeho želanie v prvej triede. Staršie, podľa neho škaredšie, mali nárok len na druhú. Mojej mame často hovorieval: keď už nie si pekná, aspoň pekne spievaš, a podstrčil jej zlatku,“ spomínala v roku 2004 pani Herrmannová.

Dievčatá vyštudovali vyššiu dievčenskú školu, chlapci dosiahli vysokoškolské vzdelanie. Ivan bol právnik, Alexander Inžinier, Jozef a Ladislav lekári.

Vnučka si spomenula zvláštnu záľubu svojho deda. Vraj rád kŕmil myši. Pravidelne im dával žrať, aby mu neobžierali spisy.

Úmrtie

Jozef Dérer zomrel 20. marca 1918, pol roka pred prevratom. Pochovali ho na starom cintoríne v Malackách, vpravo od hlavného kríža, pri cestičke v sektore C. V roku 1931 vedľa neho pochovali aj manželku Paulu.

Na náhrobku je okrem údajov a úryvku z evanjelia tiež citát: „Keď mojím deťom ešte privolávam, aby sa snažili byť dobrými ľuďmi, milovali sa a spoluobčanov a vždy pamätali na pôvod ích otca, lúčim sa od zemského života, nech mi je Boh milostivý.“

V roku 1932 bola v Malackách otvorená nová meštianska škola, ktorú pomenovali práve po Jozefovi Dérerovi. Bolo to v čase, keď bol jeho syn Ivan ministrom školstva a národnej osvety. Podľa neho bol Jozef Dérer „prvý slovenský inteligent v Malackách, ktorý vyvíjal vedomú a sústavnú politickú činnosť v smysle slovenského uvedomenia národného.“

Zdroje:

Boronkayová, F.: Lekár bohém (http://ozene.zoznam.sk/cl/11246/102283/Lekar-bohem)
Dérer, I.: Rozpomienky na dra Jozefa Dérera. In: Sborník SZA,1938, s. 33-43
Kováč, D. a kol.: Muži deklarácie. SAV BA 2000, s. 202
Šíp, V. – Trebišovský, J. V.: Malacky. Kapitoly z dejín mesta I. Malacky 1990
Letopis Matice slovenskej, zväzok 1, 1864, s. 34
http://www.nasaadvokacia.sk/samo_daxner.html
Matrika Malaciek – kniha krstov 1870-1895
Matrika Slovenského Pravna 1836-1896

0 replies

Leave a Reply

Want to join the discussion?
Feel free to contribute!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.