Dr. Eduard Krippel – znalec prírody Záhoria

V jednom zo svojich prvých príspevkov som prisľúbil čitateľom pohľadov pripomenutie osoby Dr. Krippela, určite jedného z najvýznamnejších vedcov, akí sa v Malackách narodili (* 26.11.1929).

S Malackami a so Záhorím ho nespája iba rodisko, ale aj štúdium na malackom gymnáziu v rokoch 1941-1949. V tom čase už podnikal po okolí Malaciek prvé prírodovedné výlety. Hoci preskúmal celé Slovensko, bolo to práve Záhorie, ktorému venoval zvýšenú pozornosť po cely život.

V roku 1963 vyšlo jeho dielo Postglaciálny vývoj lesov Záhorskej nížiny. V ňom, zjednodušene povedané, prezentoval výskumy peľu, ktorý sa postupne, vrstvičku po vrstvičke, usádzal v rašeliniskách na Záhorí za posledných vyše 17 tisíc rokov. Tieto výskumy poskytli dr. Krippelovi podklady k rekonštrukcii vegetácie, aká tu pôvodne rástla od poslednej doby ľadovej.

Dr. Krippel počas svojho aktívneho vedeckého života pracoval ako paleobotanik na Geologickom ústave Dionýza Štúra, neskoršie ako fytogeograf na Geografickom ústave SAV. Okrem toho učil na vysokej škole a odborne viedol diplomantov a doktorandov. Šírka záberu a množstvo tém, ktorým sa venoval je obdivuhodné. Na Bezednom preskúmal detailne močiarnu vegetáciu. Ako zanietený palynológ prevŕtal sondami a detailne preskúmal rašeliniská okolo Cerovej, Šajdíkových Humeniec, pri Rohožníku a na Abrode. Taktiež bol odborníkom na kvartérnu paleobotaniku a zo zvyškov rastlín (semien, zuhoľnateného dreva a pod.) vedel nielen určiť vek, ale aj druhové zloženie vegetácie. Preto často spolupracoval aj s archeológmi v celej strednej Európe. A ako geobotanik sa zaoberal rastlinstvom viatych pieskov od prvých sukcesných štádií až po borovicové lesy. Vegetačné pomery Záhoria publikoval aj s manželkou dr. Teréziou Krippelovou, taktiež poprednou slovenskou botaničkou. Tá je okrem iného autorkou diela Ruderálne spoločenstvá mesta Malaciek (vyšlo v r. 1972).

Jedným z najvýznamnejších diel dr. Krippela je monografia venovaná postglaciálnemu vývoju vegetácie Slovenska (vyšla v r. 1986). V nej zosumarizoval svoje 30-ročné terénne výskumy a početné peľové analýzy z rašelinísk celého Slovenska. Je to dielo nadčasové a svojim významom presahujúce hranice našej krajiny.

Záhoriu sa venoval aj v posledných rokoch svojho života. V časopise Záhorie vyšli niektoré články, v ktorých apeloval na ochranu prírody rodného kraja, napr. o úhyne takmer 400 ročných dubov na majeri Karlov dvor pri Suchohrade, alebo o zániku typickej ľudovej architektúry na Zahorí. Zaoberal sa aj históriou mlynov na Maline, Myjave, Rudave a ďalších potokoch. Mal podrobnú kartotéku s miestnymi geografickými názvami a veľa vedomostí národopisnej povahy. Jeho plány na ich spracovanie zhatala predčasná smrť († 12. 4. 1992). V časopise Záhorie sa objavila krátka správa o úmrtí dr. Krippela z pera malackého kronikára P. Hallona. Mojim článkom som chcel pripomenúť mladšej generácii dr. Krippela, jeho život a dielo, na ktoré netreba zabúdať.