Karol Machata - slávny malacký rodák

Karol Machata sa narodil v Malackách v 13. januára 1928. Jeho otec bol v pálffyovských časoch žandárom v Malackách, po prevrate pôsobil v súdnictve. Mama pochádzala z rodiny pálffyovského revírnika. Mali spolu štyri deti, z nich bol Karol najmladší. Okrem toho mala mama päť detí z prvého manželstva.

“Bývali sme v Malackách neďaleko lesa, kasární, kúpaliska, bolo to detstvo plné slnka…“ spomínal Machata na detstvo v našom meste v rozhovore pred piatimi rokmi. Časť detstva strávil potom v Bratislave, kde jeho otec neskôr pracoval.

Karol Machata študoval v Bratislave na obchodnej akadémii a neskôr na štátnom konzervatóriu. Ako 21-ročný už bol členom Slovenského národného divadla a stal sa jedným z najznámejších slovenských hercov. V encyklopedickom časopise Pyramída sa o ňom píše ako o výraznom predstaviteľovi moderného herectva, „ktorý silou svojej hereckej individuality a nevšednou mierou talentu zaujal jedno z najpoprednejších miest na čele súboru Slovenského národného divadla.“ V národnom divadle pôsobil s výnimkou dvoch rokov strávených v martinskom Armádnom divadle až do roku 1998.

Karol Machata s Máriou Kráľovičovou v predstavení Schillerových Zbojníkov v roku 1955. Foto: TASR/ČTK – Viliam Přibyl

Stvárnil mnoho veľkých postáv, jednou z nich bol aj Shakespearov Rómeo. Jeho vtedajšia herecká partnerka Mária Kráľovičová, ktorá vtedy hrala Júliu, si na neho spomenula v rozhovore pre Malacké pohľady: „…pri Shakespearovi sme si v zákulisí po záhorácky šepkali „Ná, Rómeo, proč si ty Rómeo?!“ Machata hral v 37 filmoch a mnohých rozhlasových hrách. Jeho prvým filmom boli v roku 1950 Vítězná křídla, posledným v roku 1988 rozprávka Nebojsa.

V roku 1979 bol ocenený titulom národný umelec. V roku 2003 dostal od prezidenta SR štátne vyznamenanie Pribinov kríž II. triedy za významné zásluhy v oblasti divadelnej, filmovej a rozhlasovej tvorby. V roku 2008 získal cenu OTO 2007 a bol uvedený do Siene slávy. V roku 2006 si v Malackách prevzal ocenenie Zlaté Pálfiho srdce.

Do Malaciek sa nevracal často. V rozhovore pre mesačník Malačan v roku 1965 na otázku, kedy príde najbližšie do Malaciek, odpovedal: „V ten štvrtok, kedy tam bude zase taký jarmok, ako za môjho detstva.“ O Záhorákoch sa vtedy vyjadril, že Záhoráci sú rázovitý národ, ľúbiaci pravdu. A tiež naznačil, že hlučný národ: „Nikde sa tak ľahko a hlasito nedozviete o problémoch, ktoré sú aktuálne, ako vo vlaku, čo smeruje k Malackám.“ Vtedy, rovnako ako pri iných príležitostiach, nechal pozdravovať Malačanov.