Prevrat v roku 1918 v Malackách

Pred 90 rokmi sa prvá svetová vojna chýlila ku koncu, v Prahe už bola vyhlásená Československá republika. Ako v našom meste prebiehali prevratové dni, ktoré znamenali koniec monarchie a prevzatie moci Slovákmi?

obecdom.jpg

Pôvodné malacké námestie, v pozadí budova obecného domu, kde prebiehali zasadnutia členov mestskej samosprávy

V roku 1914 začala prvá svetová vojna, trvala až do roku 1918. Vojna sa Malaciek priamo nedotkla, napriek tomu mesto poznačila. Ľudia trpeli chorobami, zomierali aj na podvýživu. Bola bieda, hlad, drahota. Obchodníci a úradníci často zneužívali svoje postavenie, mali sa relatívne dobre.

Medzi predstaviteľmi obecnej samosprávy z roku 1915 nachádzame známe mená vtedajšej honorácie (uvádzame v podobe, ako sa vtedy písali) Dr. Polakovics Antal, Márton Mihály, Dr. Fridrich János, Dr. Kovács Jozsef, Jávor Jenö, Filusztek Ferencz, Petrakovics Pál, Bittner Gusztáv, Pollák János, Blazsicsek Matyás. Posledné zaznamenané zasadnutie obecného zastupiteľstva pred prevratom sa konalo 26. júla 1918. Starostom bol Ján Písečný (Piszeczny János). Podľa Vojtecha Fraasa, ktorý neskôr opisoval zmieňované udalosti, bol do polovice októbra 1918 bol v našom kraji kľud.

Situácia sa začala meniť koncom mesiaca. Začali sa šíriť správy o pripravovanej revolúcii, maďarskí úradníci v obave z nadchádzajúcich udalostí opustili mesto, niektorí sa skrývali priamo v meste. Pálfiovci odišli do Rakúska.

Skutočný prevrat s búrlivými udalosťami začal v sobotu 2. novembra. Z frontu sa vlakmi vracali vojaci a chceli sa odplatiť za neprávosti uplynulého obdobia. Podľa V. Fraasa strieľali už z okien vlaku a aj potom v meste „za veselého spevu vybíjali okná. Kedy-tedy padol aj výstrel. Spustošená budova nádražná ukazovala, že prevrat sa začal… Okná boli povybíjané, plagáty postŕhané a nábytok rozbitý.“ Nastalo rabovanie, ktoré bolo zamerané najmä proti židovským obchodníkom a maďarským úradníkom. Hlavný slúžny Karner odišiel z Malaciek preč, z jeho domu po vyčíňaní „revolucionárov“ zostali vraj len holé steny. Četníckeho strážmajstera vykúpali v Maline. Jedným z objektov rabovania bol sklad rumu u Sterna na dnešnej Záhoráckej ulici (dnes budova banky UniCredit Bank vedľa AFK).

Situáciu zaznamenala aj kronikárka sestra Helena Oriešková z rádu milosrdných sestier sv. Vincenta, ktoré mali kláštor v Malom kaštieli (dnes na jeho mieste stojí supermarket Billa): „Kostol bol prázdny, na ulici bola tma, len ulice boli plné liehového a rumového vzduchu… Po uliciach množstvo ľudu, sklepy jeden po druhom vyrabované. Ulice boli plné skla, zo sklepov povyhadzované veci. Sudy povyvaľované, krik, plač a božekanie…. Ľudia behali ako bez rozumu, domov idúc sme stretali mnohých, čo niesli v putnách a konvách rum a iné liehoviny od Šterna, lebo vraj tam tiekol rum a iné ako voda.“

zahoracka.jpg

Pri sklade rumu bolo veselo (budova v strede fotografie), rumu tam vraj bolo po kolená

Kronikárka o rabovaní písala, že ľudia chápali prichádzajúcu slobodu tak, že všetko je dovolené, aj slobodne kradnúť. Na druhej strane uviedla aj príčiny konania ľudí a prevratu: „Ako všetko i on mal svoje príčiny. Najväčšia a najmohutnejšia z príčin bola, že bol šliapaný zákon jestvovania toho, akého Boh komu dal. Takto sa začínal zbavovať pút otrockých…“

Rabovači sa chystali aj na pálfiovský zámok. Podľa Fraasa sa tomu nedostali, „lebo boli tak spití, že sa stali neschopní akejkoľvek akcie.“ Na druhej strane pamätníci tvrdia, že predsa len zámok rabovaný bol a časti nábytku zo zámku potom zdobili mnohé malacké domácnosti. Knieža Mikuláš XIII. Pálfi, ktorý bol inak Malačanmi podľa pamätníkov v meste obľúbený a sám seba považoval za sociálne cítiaceho, bol vraj na Malačanov za ich vyčíňanie nahnevaný.

nikolaus-palffy.jpg

Knieža Mikuláš Pálfi na portréte od Heinricha von Angeliho (pred rokom 1925)

Tieto udalosti prebiehali bez väčšieho krviprelievania, o život prišli dvaja ľudia – jeden robotník a čatár Bubla z vojenskej stráže. V nedeľu 3. novembra skoro ráno prišli z Moravy do Malaciek vojaci pod vedením nadporučíka Gustava Ripku a situáciu v meste upokojili. K výraznejšiemu narušeniu poriadku v meste už neprišlo, ak nerátame príchod pancierového vlaku s maďarskými vojakmi o tri dni neskôr. Táto udalosť sa však urovnala bez použitia zbraní a po odchode vlaku bola železničná trať medzi Malackami a Plaveckým Štvrtkom pre istotu prerušená.

V Malackách sa zároveň utvoril národný výbor, obdoba obecného zastupiteľstva, ktorý mal zabezpečovať poriadok v meste a v rámci možností plniť funkcie orgánu samosprávy. Za jeho členov boli zvolení: Gašpar Pavel, Kuklovský Stefan, Blažiček Macej, Osusky Stefan, Benek Mihal, Blažiček Martin, Bilkovič Jakub, Blažiček Macej, Pisečny Martin, Gašpar Pavel, Spitzer Adolf, Jurkovič Jan, Zubek Jan ml., Zubek Anton, Blažiček Jan, Ščepanek Jan, Matušek Jan, Opselka Jan st., Štikinger Pavel, Tilner Jozef, Pulman Antos, Blasko Jan, Štokinger Pavel. Funkciu starostu naďalej zastával Ján Písečný, notárom zostal Eugen (Jenö) Jávor.

peciatka-ma.jpg

5. novembra večer prišli do mesta členovia dočasnej vlády Štefánek, Dérer, Blaho, privítali ich predstavitelia mesta. Zhromaždenie prebiehalo pred kláštorom za hojnej účasti Malačanov. Politici ozrejmili občanom mesta politickú situáciu a oznámili vznik nového štátu, ktorý bol prijatý s nadšením.

Ďalšie dni prebiehali pokojne, mesto sa spamätávalo z vojny a pripravovalo sa na rozvoj, ktorý ho čakal v nasledujúcich rokoch. Už bez Pálfiovcov, ktorých členovia ich administratívy „pre istotu“ poslali do rakúskeho Marcheggu.

Národný výbor, ktorý prevzal správu Malaciek počas prevratu, skončil svoju existenciu v januári 1919. Svoju funkciu splnil, no medzitým sa situácia podstatne zmenila a bolo potrebné zabezpečiť, aby fungovalo riadne obecné zastupiteľstvo. Minister Vavro Šrobár v nariadení napísal „Poneváč je nemožno a nebezpečne, aby v zriadenom štáte vedľa seba pôsobili dve organizácie v odbore politickom, súdobnom a národohospodárskom, a aby sa vyhlo zmätku a zasahovaniu do právomocí úradných medzí zo strany národných rád a výborov – z týchto príčin teda všetky, na území Československej republiky utvorivšie sa národné rady a národné výbory rozpúšťam a ich dosavadnú právomoc zrušujem.“ Na miesto národného výboru nastúpilo obecné zastupiteľstvo, čím sa prevrat skončil.

Zdroje:
– FRAAS, V.: Naše obce v prevratu. In: Vlastivedný sborník okresu bratislavského a malackého. Diel 1. Bratislava: 1930. s. 168-177
– HALLON, P.: Štátny prevrat v Malackách v roku 1918. In: Malacký hlas, 1996, roč. 6, č. 11, s. 7
– MACEJKA, M.: Vývoj samosprávy v Malackách v rokoch 1918-1931. Trnava: TU, 2008
– Nariadenie č. 272/1919 adm. o rozpustení slovenských národných rád a výborov

Foto:
– archív autora
– http://images.artnet.com/picture.asp?date=20051018&catalog=81079&gallery=110995&lot=00008&filetype=2

1 reply
  1. gasko
    gasko says:

    Pán Macejka,
    ďakujem Vám za tento článok. Je to obdobie o ktorom sa už zabudlo a dnes málokto vie ako to vtedy vyzeralo. Ja hľadám informácie o boji na trnavskej stanici medzi légiami a maďarskými vojakmi.

Leave a Reply

Want to join the discussion?
Feel free to contribute!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.