Články

Malacký farár v polovici 19. storočia – Imrich Ostrovský

Pred 230 rokmi sa narodil niekdajší malacký farár Imrich Ostrovský, ktorý v našom meste zažil okrem všedných dní aj morovú epidémiu, návštevu kráľovského páru či veľkú revolúciu spojenú so zrušením poddanstva. Čítať ďalej

Kráľovská návšteva v Malackách

Františkánsky historik Vševlad Gajdoš publikoval pred viac ako 70 rokmi článok o návšteve uhorského kráľa Ferdinanda V. Habsburského s manželkou v Malackách. Kráľovský pár sa zastavil cestou do Holíča v našom meste Čítať ďalej

Prevrat v roku 1918 v Malackách

Pred 90 rokmi sa prvá svetová vojna chýlila ku koncu, v Prahe už bola vyhlásená Československá republika. Ako v našom meste prebiehali prevratové dni Čítať ďalej

Stránky

Významné osobnosti pôsobiace v Malackách

Lekárnik. Narodil sa v roku 1846. Vlastník legendárnej lekárne na dnešnej Záhoráckej ulici. Autor patentov na svetovo uznané Karpatské Kapky i Friedrichov acylpyrín. Zomrel 5. novembra 1911.

 

 

Architekt, umelecký staviteľ. Narodil sa 1839, zomrel 1907. V Malackách postavil synagógu, rovnako aj dnes neexistujúcu synagógu v Bratislave. Prestaval do dnešnej podoby pálffyovskú kaplnku v Čiernom kláštore, postavil budovu okresného súdu v Malackách (dnes neexistuje) a štátnej školy na Záhoráckej ulici (dnes Základná umelecká škola).

 

 

Advokát, národovec. Narodil sa 26. januára 1856, zomrel 20. marca 1918. Bol aktívny v slovenskej politike. Otec Ivana Dérera. V roku 1932 otvorili novú školu, ktorá nesie jeho meno.

 

 

Františkánsky kňaz, pedagóg, spisovateľ.Narodil sa 27. marca 1873, zomrel 27. apríla 1935. Vyše desaťročia stál na čele salvatoriánskej provincie františkánov, predtým istý čas pôsobil ako gvardián malackého kláštora. Zakladateľ  františkánskeho gymnázia v Malackách. V roku 1933 mu slávnostne udelili čestné občianstvo Malaciek.

 

 

Františkánsky kňaz, pedagóg, historik. Narodil sa 7. mája 1898, zomrel 5. februára 1975. Pôsobil v malackom kláštore, bol učiteľom a zástupcom riaditeľa na františkánskom gymnáziu a správcom internátu. Venoval sa histórii, istý čas bol malackým kronikárom a kronikárom kláštora. Prednášal aj na teologickej fakulte v Bratislave a na na rehoľnej univerzite v Ríme.

 

Maliar, grafik, ilustrátor. Narodil sa 27. februára 1902, zomrel 21. apríla 1980. V Malackách pôsobil krátky čas ako učiteľ výtvarnej výchovy na františkánskom gymnáziu.

 

 

Františkánsky kňaz, maliar, básnik. Narodil sa 26. januára 1902, zomrel 14. júla 1975. Patril medzi predstaviteľov výtvarnej katolíckej moderny. V Malackách sa okrem pastoračnej a umeleckej činnosti venoval aj pedagogickej činnosti. Učil výtvarnú výchovu na františkánskom gymnáziu.

 

 

Františkánsky kňaz, básnik. Narodil sa 1. augusta 1905, zomrel 7. apríla 1986. Významný predtaviteľ katolíckej moderny. Istý čas strávil v malackom františkánskom kláštore. Tu sa stretol s poetkou Valériou Reissovou, dcérou židovského majiteľa hostinca na dnešnej Záhoráckej ulici, ktorú pripravoval na krst.

 

Františkánsky kňaz, historik, knihovník, jazykovedec.Narodil sa 15. mája 1907, zomrel 11. mája 1978. Takmer desať rokov učil dejepis na františkánskom gymnáziu v Malackách. Napísal niekoľko štúdií týkajúcich sa malackej histórie.

 

 

Františkánsky kňaz, básnik. Narodil sa 24. decembra 1915. Študoval a maturoval na malackom františkánskom gymnáziu, neskôr tu učil. Bol posledný predstaviteľ om slovenskej katolíckej moderny. Prvá básnická zbierka vyšla Veiglovi v roku 1938, posledná osemnásta v roku 2000. Okrem toho mu vyšli dva výbery z diela a súborné dielo. V roku 2006 dostal v Malackách Zlaté Pálffyho srdce, v tom istom roku mu prezident SR udelil štátne vyznamenanie Pribinov kríž I. triedy. Zomrel 17. februára 2010.

 

 

[slide title=“Martin Benka“]Maliar, ilustrátor, grafik. Narodil sa 21. septembra 1888. Zomrel 28. júna 1971. Jeden z najvýznamnejších slovenských maliarov. Rodák zo susedného Kostolišťa, v Malackách navštevoval školu a často sa sem vracal. Namaľoval kulisy pre malackých ochotníckych divadelníkov, ktorí pôsobili v sokolovni.

 

Výtvarník, zberateľ. Narodil sa 25. mája 1895, zomrel 18. februára 1975. Pochádzal z malackej habánskej rodiny džbánkarov. Pôsobil v Malackách, na rôznych miestach Slovenska aj v zahraničí. Na jeho podnet bolo v roku 1975 vytvorené Múzeum Michala Tillnera, ktoré v Malackách pôsobí dodnes.

 

Herec. Narodil sa 14. októbra 1950. Pochádza z anglickej rodiny, ktorej členovia mali na starosti pálffyovské kone. Detstvo prežil v Malackách, kam sa pravidelne vracia. .Bol dlhoročným členom činohry Novej scény v Bratislave. Často pôsobí v rozhlase, nahráva tiež zvukové knihy. Na svojom konte má desiatky divadelných, filmových a televíznych postáv, najviac ho preslávila postava Martina Benku vo filme Zastretý farebný svet (1978). Je jedným z krstných otcov malackého ochotníckeho Divadla na hambálku.

Obyvateľstvo Malaciek v minulosti

Malacky dokázateľne existovali v stredoveku, osídlené boli už v praveku. Mestom sa stali v 17. storočí. O storočie neskôr mali menej ako 2 000 obyvateľov. Do konca 19. storočia sa počet obyvateľov približne zdvojnásobil. V období 20. a 30. rokov 20. storočia mali Malacky vyše 5 000 obyvateľov. V 70. rokoch 20. storočia bol ich počet viac ako dvojnásobný. Od 80. rokov sa počet obyvateľov pohybuje medzi 17 000 a 18 000.

Obyvateľov Malaciek v minulosti môžeme rozdeliť na domácich (pôvodných obyvateľov) a „cudzincov“. Tých ďalej môžeme rozdeliť na zemepánov (šľachtu) a ich úradníkov a služobníkov, štátnych úradníkov, židov, habánov. Špecifické postavenie mali od 17. storočia františkáni.

 

Domáce obyvateľstvo

Malačania boli prevažne Slováci, katolíci (v dobách reformácie evanjelici). Venovali sa prevažne poľnohopodárstvu, čiastočne remeslám. Bývali v prízemných domoch popri hlavnej ceste, väčšinou aj niekoľko rodín v jednom dvore. Najbohatší sa označovali sedliaci, vlastnili väčšie domy, hospodárske zvieratá, veľké pozemky v meste a okolí. Chudobnejší boli domkári a želiari. Obývali najmä časti mesta, nazývané Dolní konec, Mjestečko, Domky.

 

Zemepáni

Územie okolo Malaciek vlastnilo v priebehu stredoveku a na začiatku novoveku niekoľko šľachticov. Od konca 16. storočia to boli Balassovci (Balašovci), ktorí z Malaciek spravili mestečko.

Od roku 1622 sa na takmer 300 rokov stali Malacky mestom Pálffyovcov, centrom ich panstva. Pálffyovci si tu postavili zámok, ktorý sa stal rodovým sídlom. Mesto sa neskôr stalo administratívnym centrom pálffyovských panstiev. Primerane tomu sa začalo rozvíjať.

Gróf Pavol IV. Pálffy (žil v 17. storočí) bol uhorským palatínom a prvým malackým zemepánom z pálffyovského rodu. V roku 1653 tu založil Čierny kláštor františkánov, pripisuje sa mu tiež postavenie zámku. Jeho srdce bolo uložené v kryptách pod kláštorom.

Ďalším významným členom rodu bol Mikuláš V. Pálffy, ktorý žil na prelome 17. a 18. storočia. Bol tiež uhorským palatínom. Zaslúžil sa o dotvorenie interiéru Čierneho kláštora, kde je pochovaný.

Na začiatku 19. storočia bol na čele pálffyovského rodu Karol IV. Pálffy, ktorý získal pre hlavu rodu kniežací titul a pre Malacky rozšírenie práv.

Posledný malacký Pálffy Mikuláš XIII. sa po prevrate 1918 presťahoval do rakúskeho Marcheggu, kde zomrel bez potomkov.

Pálffyovci držali počas celej svojej éry nad mestom svoju ochrannú ruku. Určovali charakter mesta a jeho smerovanie, čo malo dobré aj zlé stránky.

 

Františkáni

Františkáni sa v Malackách objavili v polovici 17. storočia. V roku 1653 bol založený Čierny kláštor, ktorý pre nich nechal z pôvodného zámku prestavať a pripraviť zemepán Pavol IV. Pálffy.

Medzi hlavné činnosti františkánov patrilo šírenie viery a vzdelanosti. V 17. storočí pomáhali pri rekatolizácii mesta a okolia. Okrem toho kláštor poskytoval vzdelanie, istý čas tu bol slovenský noviciát. V kláštore počas celého jeho trvania zneli aj slovenské kázne, v 19. storočí sa niektorí františkáni zapájali do národného hnutia.

Malacký kláštor existoval takmer 300 rokov a zvlášť v posledných desaťročiach jeho pôsobenia patril medzi najväčšie a najvýznamnejšie na slovenskom území. Pôsobilo tu mnoho františkánskych osobností – hudobníkov, literátov, výtvarníkov, vedcov. Školy, ktoré v kláštore v rôznych dobách existovali, svojou úrovňou presahovali hranice regiónu. Kláštorná knižnica bola svojou zbierkou 5 000 kníh, vrátane niekoľkých prvotlačí z 15. storočia, unikátna.

14. apríla v roku 1950 bola činnosť kláštora násilne ukončená v rámci tzv. Akcie K. Príslušníci komunistickej moci ráno pred svitaním prepadli kláštor. Rehoľníci boli odvezení. Neskôr sa veľká časť z nich dostala do väzenia alebo do pracovných táborov. Kláštor bol zrušený. Slávna knižnica bola zlikvidovaná. Stopy po františkánoch boli ničené. Doteraz kláštor v Malackách nebol obnovený.

 

Cudzí úradníci

V meste žila skupina cudzincov, ktorí pracovali najmä v službách zemepánov a, neskôr aj v službách štátu. Pochádzali z Čiech, Rakúska, Nemecka, Talianska, Anglicka, Rumunska. Tí vyššie postavení v hierarchii pálffyovských zamestnancov pochádzali nezriedka z radov nižšej šľachty. Tvorili dlhý čas relatívne uzavretú skupinu, jej členovia väčšinou uzatvárali manželstvá medzi sebou. Bývali väčšinou na Rádku, neďaleko zámku. Ich väzby na mesto neboli vo všeobecnosti veľmi silné  a po odchode Pálffyovcov z Malaciek ich tu zostala len časť.

 

Židia

Prvé zmienky o židoch v Malackách máme z prvej polovice 18. storočia, vtedy tu boli dve rodiny. Ich počet sa do konca storočia zvýšil len mierne. Náboženská obec vznikla v roku 1823, zakrátko mali aj modlitebňu a cintorín. V polovici 19. storočia mali vlastného rabína a náboženská obec sa výrazne rozvíjala, rástla. Na konci 19. storočia mala 400 členov. Medzitým si postavili v roku 1887 novú synagógu, mali aj vlastnú školu. Židia sa venovali najmä obchodu, vlastnili domy prevažne na dnešnej Záhoráckej ulici a v okolí synagógy. Počas druhej svetovej vojny zahynula väčšina malackých židov v koncentračných táboroch, prežili len niekoľkí. Postupne tunajšia židovská náboženská obec zanikla, dnes sa v Malackách k židovskému náboženstvu, resp. národnosti nehlási nikto.

 

Habáni

V 16. storočí začali na naše územie prenikať zo západnej Európy členovia sekty novokrstencov-habánov. Usadili sa aj v Malackách, najstaršia zmienka je z konca 17. storočia. Vytvárali si vlastné komunity, mali vlastné pravidlá a spôsob života. Venovali sa najmä remeselnej výrobe, predovšetkým typickej habánskej keramiky – označovali sa ako džbánkari. Svoju identitu si uchovali až do 20. storočia. Už v priebehu predchádzajúcich storočí konvertovali na katolícku vieru a neskôr splynuli s domácim obyvateľstvom.  V Malackách bývali na Rádku a v Domkoch.

Významní malackí rodáci

Hudobný skladateľ , učiteľ, kapelmajster. Narodil sa v Malackách 14. marca 1808 ako syn cisárskeho úradníka. Pôsobil v Rakúsko-Uhorsk u a Poľsku. Za veľkú omšu v D, venovanú v roku 1852 cisárovi Františkovi Jozefovi I. dostal zlatú medailu za umenie a vedu. Celkovo skomponoval šesť slávnostných omší, oratórium, romantickú operu a desiatky ďalších hudobných diel. Zomrel v roku 1884 v maďarskom meste Pécs. 

Hudobný skladateľ , učiteľ, kapelmajster. Narodil sa v Malackách 14. marca 1808 ako syn cisárskeho úradníka. Pôsobil v Rakúsko-Uhorsk u a Poľsku. Za veľkú omšu v D, venovanú v roku 1852 cisárovi Františkovi Jozefovi I. dostal zlatú medailu za umenie a vedu. Celkovo skomponoval šesť slávnostných omší, oratórium, romantickú operu a desiatky ďalších hudobných diel. Zomrel v roku 1884 v maďarskom meste Pécs.

 

 

 

[/slide]

[slide title=“František Serafin Hölzl“] Hudobný skladateľ , učiteľ, kapelmajster. Narodil sa v Malackách 14. marca 1808 ako syn cisárskeho úradníka. Pôsobil v Rakúsko-Uhorsk u a Poľsku. Za veľkú omšu v D, venovanú v roku 1852 cisárovi Františkovi Jozefovi I. dostal zlatú medailu za umenie a vedu. Celkovo skomponoval šesť slávnostných omší, oratórium, romantickú operu a desiatky ďalších hudobných diel. Zomrel v roku 1884 v maďarskom meste Pécs. [/slide]

[/slideshow]

 

[slideshow]

[slide title=““][/slide]

[slide title=“Ľudovít a Viktor Angererovci“]Fotografi. Bratia, ktorí sa narodili v Malackách (Ľudovít 15. 8. 1827 a Viktor 3. októbra 1839). Obaja sa stali slávnymi ako fotografi, patrili medzi najznámejších fotografov v celej rakúsko-uhorskej monarchii. Ateliér mali vo Viedni, fotografovali najmä portréty prominentov – cisársky rod, politikov, vedcov, umelcov. V ich ateliéri vznikli aj fotografie malackých Pálffyovcov. Ľudovít zomrel 12. mája 1879, Viktor zomrel 10. apríla 1894.[/slide]

[/slideshow]

 

[slideshow ]

[slide title=““][/slide]

[slide title=“František Szilányi“]Biskupský vikár, pápežský prelát. Narodil sa v Malackách 21. augusta 1833. Študoval v Nitre, Trnave a Budapešti. V roku 1856 ho vysvätili a hneď začal učiť na univerzite. V období 1893-1901 bol trnavským arcibiskupským vikárom. [/slide]

[/slideshow]

 

[slideshow ]

[slide title=““][/slide]

[slide title=“Ernst Wiesner“] Architekt, pedagóg. Narodil sa v Malackách 21. januára 1890. Syn majiteľa malackej tlačiarne Alfreda Wiesnera. Ako architekt a pedagóg pôsobil v Brne, kde projektoval niekoľko významných stavieb. Neskôr pôsobil v anglickom Liverpoole, kde sa venoval sakrálnym stavbám. Zomrel 15. júla 1971.[/slide]

[/slideshow]

 

[slideshow ]

[slide title=““][/slide]

[slide title=“Leopold Ramsauer“]Architekt, narodil sa v Malackách 18. decembra 1874. V roku 1889 odišiel do Viedne, kde absolvoval priemyslovku. Pracoval v stavebníctve, neskôr ako technický úradník. Ako architekt a stavbyvedúci sa spolu s Ottom Richterom podpísal pod niekoľko obytných a komerčných budov vo Viedni. Zomrel 14. júla 1916.[/slide]

[/slideshow]

 

[slideshow ]

[slide title=““][/slide]

[slide title=“Štefan Friedrich“]Politik, športovec. Narodil sa 1. júla 1883, syn lekárnika. Bol jeden z prvých futbalistov v Malackách, neskôr študoval v Budapešti, Charlottenburgu, Berlíne. Venoval sa politike, krátky čas bol predsedom maďarskej vlády, neskôr ministrom a potom poslancom maďarského parlamentu. Zomrel 25. 11. 1951.[/slide]

[/slideshow]

 

[slideshow ]

[slide title=““][/slide]

[slide title=“Alojz Veselý“]Akademický maliar, reštaurátor. Narodil sa v Malackách 22. novembra 1836. V Malackách rekonštruoval františkánsky kostol a kláštor, vytvoril bočný oltár Božskeho srdca Ježišovho. V roku 1882 rekonštruoval tiež zámockú kaplnku. Zomrel 28. mája 1912.[/slide]

[/slideshow]

 

[slideshow ]

[slide title=““][/slide]

[slide title=“Vendelín Kučera“]Františkánsky kňaz, hudobný skladateľ. Narodil sa 12. marca 1893 v Malackách. Pôsobil v malackom kláštore, istý čas aj ako gvardián, istý čas ako správca farnosti. Bol tiež katechétom a organistom. Zomrel 31. decembra 1937.[/slide]

[/slideshow]

 

[slideshow ]

[slide title=““][/slide]

[slide title=“Ivan Dérer“] Politik, advokát. Narodil sa v Malackách 2. marca 1884 v rodine advokáta Dr. Jozefa Dérera. Vyštudoval právo, pôsobil v politike. Bol advokátom a niekoľkonásobným ministrom, neskôr prezidentom Najvyššieho súdu v Prahe. V roku 1933 mu slávnostne udelili čestné občianstvo Malaciek. Zomrel 10. marca 1973.[/slide]

[/slideshow]

 

[slideshow ]

[slide title=““][/slide]

[slide title=“Ľudo Zúbek“]Spisovateľ, prekladateľ, dramaturg, redaktor. Narodil sa 12. júla 1907 v Malackách. Významný povojnový autor románov, rozhlasových hier a literatúry faktu, najmä s historickou tematikou. Zomrel 23. 6. 1969.[/slide]

[/slideshow]

 

[slideshow ]

[slide title=““][/slide]

[slide title=“Karol Machata“]Herec. Narodil sa v Malackách 13. januára 1928. Jeden z najznámejšch slovenských hercov povojnového obdobia. Pôsobil v martinskom divadle, neskôr 45 rokov v činohre Slovenského národného divadla. Zahral si v 37 filmoch. Prvý raz v roku 1950  vo filme Vítězná křídla, naposledy v roku 1988 v rozprávke Nebojsa. Za svoju umeleckú činnosť dostal v roku 2003 štátne vyznamenanie Pribinov kríž II. triedy. [/slide]

[/slideshow]

 

[slideshow ]

[slide title=““][/slide]

[slide title=“Libuša Čtveráková“]Keramička. Narodila sa 28. decembra 1945 v Malackách. Venuje sa umeleckej tvorbe, ateliér má v jednej z bášt Čierneho kláštora. vystavuje od roku 1974, jej práce videli návštevníci na približne 50 rôznych výstavách, vrátane zahraničia. Je členkou Art clubu 2002. [/slide]

[/slideshow]