Habáni v Malackách

Fakt, že habáni pôsobili v minulosti vo Veľkých Levároch, Stupave či Sobotišti, je asi všeobecne známy. Málokto vie, že významným sídlom habánov v 18. a 19. storočí boli aj Malacky.

Habáni boli členovia sekty novokrstencov (anabaptistov), jedného z reformačných smerov, ktoré vznikli v 16. storočí. Pochádzali z Nemecka, kvôli prenasledovaniu na západe sa dostali aj na naše územie. Žili v samostatných komunitách, neuznávali súkromné vlastníctvo. Mali vlastnú samosprávu, ktorá sa týkala náboženstva, hospodárstva, ale aj politiky. Na našom území boli už v 16. storočí. Neboli rovnoprávni s domácim obyvateľstvom.

Heřman Lansfeld, ktorý robil výskum habánov pred niekoľkými desaťročiami, uvádza, že žili až do roku 1685 podľa náboženských zásad spoločenstva v majetku a práci a všade vynikali ako najlepší remeselníci, „ale také jako představitelé vyššího stupňe lidské civilizace.“ Spomína značný pokrok v oblasti bývania a veľkú čistotu.

Postupne mnohí konvertovali na katolícku vieru a asimilovali s domácimi obyvateľmi. Habáni sú dodnes známi najmä svojou keramikou. Pre najstaršiu habánsku keramiku na našom území bola typická biela, modrá a žltá farba, s ozdobnými prvkami prevažne rastlinnej povahy.

Lansfeldova mapa habánskych centier

Podľa Lansfelda zaujímali Malacky významné miesto v histórii džbánkarskej výroby na Slovensku, viac ako 40 džbankárov tu pôsobilo od 17. do 19. storočia. Napriek tomu zostali neznámi, zatienili ich okolití habánski majstri z Veľkých Levár a Stupavy.

Miesto habánskeho dvora, resp. habánskych domov v Malackách je neznáme. Nevieme, kedy sa v Malackách usadili. Ak sem prišli až po opustení tradičného spôsobu bývania, nemusel tu byť uzavretý habánsky dvor, ale len jednotlivé domy. Lansfeld podľa jedného matričného záznamu z marca 1727 usudzuje, že habáni (konkrétne Ján Juraj Rybár) bývali niekde na kraji mesta pri hlavnej ceste. Môžeme predpokladať, že to mohla byť časť Rádku, nazvaná Džbánkareň. Názov sa traduje z generácie na generáciu. Ešte v prvej tretine 20. storočia tam stáli domy, pokryté slamou.

Jeden z posledných habánskych domov v Malackách

Najstaršie zachované malacké matriky pochádzajú z konca 17. storočia, skoršie záznamy o habánoch v meste nemáme. Lansfeld uvádza ako najstaršiu známu zmienku o habánoch krst 36-ročného Emericha Bolthera a jeho manželky Zuzany v roku 1696. V matrikách však nachádzame jeden skorší záznam. V apríli 1691 bol pokrstený približne dvanásťročný chlapec menom Jakub, ktorý bol predtým v sekte anabaptistov.

Zápis v malackej matrike, kde sa prvý raz použilo slovo žbankar

Zaujímavý je záznam z júna 1728, keď bol pokrstený Michal, syn zosnulého hrnčiara (figuli) Jána Rybára. Ján Rybár sa podľa matrikára ľudovo volal „žbankar“. V roku 1934, keď Lansfeld písal novinový článok, bol uvedený matričný záznam najstarším dokladom o slovenskom pomenovaní týchto výrobcov keramiky. V latinčine sa zvykli v ďalšom období písať džbankári v podobe amforarius, podľa Lansfelda boli takto odlišovaní od hrnčiarov.

Vstup na Džbankáreň na Rádku

Džbankárske remeslo v Malackách prekvitalo na konci 18. storočia. Boli tu amforári z Veľkých Levár, Kuchyne, Košolnej, Stupavy a Sobotišťa. Darilo sa im aj v 19. storočí. Väčšinou mali nemecky znejúce mená, ale našli sa aj výnimky, napríklad amforár Blažíček. Poslední džbánkari (Šulcovci a Vačkovci) používali len modrú farbu. Hlinu vraj brávali z Rakárne.

Habánska keramika v Múzeu Michala Tillnera

Dnes po habánoch v Malackách okrem záznamov z minulosti zostal len spomenutý názov ulice a ukážky typických artefaktov zo zbierky potomka malackých habánov Michala Tillnera.