Kráľovská návšteva v Malackách

Františkánsky historik Vševlad Gajdoš publikoval pred viac ako 70 rokmi článok o návšteve uhorského kráľa Ferdinanda V. Habsburského s manželkou v Malackách. Kráľovský pár sa zastavil cestou do Holíča v našom meste, v zámku u kniežaťa Antona Karola Pálffyho.

Bolo to 16. júna 1839. V Malackách bolo vraj všetko živé na nohách, všetci chceli privítať vzácnu návštevu. Miestne duchovenstvo, na čele s dekanom Imrichom Ostrovským, stálo pri bašte na Stupavskej ceste, odkiaľ mal prísť kráľovský sprievod. Keď panstvo prišlo, mala nasledovať uvítacia reč spomenutého dekana, ako jednej z najvyšších autorít v obci.

„Nuž a pán dekan Ostrovský sa už aj pripravoval, aby spustil vybrúsenou latinčinou privítaciu reč na kráľovské majestáty a vzdal im tak prvý hold mestečka Malaciek. Ale neboli by to bývali Malacky, keby sa pánovi dekanovi táto slávnostná chvíľa bola vydarila,“ píše Gajdoš. Ďalej uvádza, že podľa svedka udalosti sa vraj rečník zmiatol. A keď sa zmiatol pastier, rovnako aj celé „stádo“.

„Bol koniec poriadku, aký by sa bolo slušalo v sprievode zachovať. Farníci, ako boli vyrukovaní aj so zástavami, v trme-vrme sa roztrhli na dve tlačiace sa tlupy, premiešané neporiadnym zástupom františkánov.“

Jediní, ktorí si vraj zachovali duchaprítomnosť, boli židia. Stáli v zástupe pred bránou do zámockého parku, kadiaľ prechádzali hostia na kočoch.

Aj keď sa oficiálne privítanie nevydarilo, ľud bol vraj nadšený a do noci so spevom a ováciami obliehal zámok. „Ba i okolité vŕšky Malých Karpát zažiarili večer mnohými vatrami, ktoré poskytovali báječný pohľad,“ opísal večernú situáciu autor článku.

Kráľ Ferdinand s manželkou prespali v zámku a na druhý deň pokračovali do Holíča. Pri lúčení vraj kráľ povedal hostiteľovi: „Všetko sa mi páčilo podľa priania a chuti, až na jednu vec.“ Knieža Pálffy zostal zarazený a uvažoval, kde sa stala chyba. Kráľ dodal: „…nepáči sa mi, že musím váš milovaný dom a vaše pohostinstvo opustiť.“ Knieža dodatok samozrejme potešil a kráľovská návšteva v Malackách skončila.

Vševlad Gajdoš v článku nepíše, z akých prameňov čerpal informácie o spomenutej udalosti, a tak nevieme s istotou tvrdiť, že sa takáto situácia, zvlášť záver návštevy, naozaj takto odohrával. Príbehu to každopádne neuberá nič na zaujímavosti.

Gajdoš však v článku uviedol dve nesprávne informácie. Ako malacké knieža sa spomína Mikuláš Pálffy, v tom čase však bol kniežaťom Anton Karol. Mikuláš XIII. (jediný Mikuláš Pálffy, ktorý bol kniežaťom) sa stal kniežaťom až po jeho smrti v roku 1879.

Kráľa Ferdinanda Habsburského, pravnuka Márie Terézie, uvádza Gajdoš nesprávne ako Ferdinanda II. Pritom tento vládca bol za rakúskeho cisára bol korunovaný ako Ferdinand I., no ako uhorský kráľ bol korunovaný Ferdinand V. Zhodou okolností to bol posledný uhorský kráľ, korunovaný v Bratislave. Okrem toho bol tiež českým a lombardským kráľom. Jeho manželkou bola sardínska princezná Mária Anna Savojská, rovnako pravnučka Márie Terézie.

Zdroje:
Gajdoš, V.J.: Ako privítali v Malackách kráľovskú návštevu. Slovenský denník, 19.7.1938, s. 6
http://sk.wikipedia.org/wiki/Ferdinand_I._%28rak%C3%BAsky_cis%C3%A1r%29
http://sk.wikipedia.org/wiki/M%C3%A1ria_Anna_Savojsk%C3%A1

Poznámka:
Doteraz som na Malackých pohľadoch písal meno Pálffy v podobe, akú sa tomuto menu rozhodli dať slovenskí jazykovedci:  Pálfi. Formulácia v Pravidlách slovenského pravopisu nie je v prípade malackých členov tohto rodu celkom jednoznačná. Rozhodol som sa vrátiť k pôvodnej podobe mena, keďže všetci členovia tohto rodu sa volali práve takto. Dôvodom môjho rozhodnutia je tiež fakt, že na Malacké pohľady občas zavítajú aj zahraniční čitatelia (čítajú napríklad formou prekladača google) a rozdielne písanie mena prináša komplikácie. Nedávno som počul, že Rakúšania z Marcheggu trvajú na tejto formulácii – oni v nemčine nemajú dlhé „á“, napriek tomu ho v mene Pálffy používajú. Viac k tejto téme si môžete prečítať v diskusii k inému článku.