Pálffyovský kaštieľ v Malackách pochádza zo 17. storočia

Táto informácia nepriniesla nič nové, tento fakt ovládajú aj školáci. Presné roky výstavby pálffyovského zámku v Malackách však nie sú známe. V literatúre sa uvádzajú viaceré roky, ale neexistuje dokument, ktorý by na otázku doby výstavby dával jednoznačnú odpoveď. Zostávajú teda len dohady.

Július V. Trebišovský cituje Magyarország vármegyéi és városai – Pozsony vármegye, kde sa ako rok výstavby, resp. dostavby zámku píše rok 1624. Rovnaký rok je aj v knihe Štefana Pisoňa Hrady, zámky a kaštiele na Slovensku z roku 1983 a v Encyklopédii Slovenska z roku 1979. Slovenský náučný slovník z roku 1932 posúva dátum dostavby o dva roky – 1626. Ak by bol tento rok správny, znamenalo by to, že zámok bol postavený v čase, keď Pálffyovci panstvo ešte nevlastnili, ale mali ho len v držbe. Preto sa táto informácia nezdá byť veľmi dôveryhodná. Ďalšie obdobie, ktoré sa uvádza v súvislosti so vznikom zámku, predstavujú roky 1664-1665. Tieto roky sú dodnes viditeľné na zachovaných veterníkoch na streche zámku. Rok 1665 je spomenutý aj v tzv. Kmeňovej knihe z roku 1899, ktorej autorom je správca pálffyovského majetku Ivan Prenoszil. Ak by bol zámok postavený v týchto rokoch, znamenalo by to, že bola budova postavená, resp. dokončená nie Pavlom IV., ale až po jeho smrti jeho synom Jánom Antonom Pálffym. Pavol IV. zomrel v roku 1653. Veterníky však vraj boli osadené neskôr ako v spomenutom období…

Dôležitá, no dosiaľ nevyriešená otázka otázka, znie, či bol skôr postavený zámok v Plaveckom Podhradí alebo v Malackách, resp. kde bolo sídlo Pálffyovcov, kým prišli do Malaciek. Pavol IV. totiž získal aj rakúske panstvo Marchegg, v roku 1629 nechal prestavať tamojší stredoveký vodný hrad. Pamiatkár Marián Havlík, ktorý sa spolu s Elenou Sabadošovou podieľal na nedávnom výskume malackého kaštieľa, je presvedčený, že stavebníkom bol Pavol IV. Pálffy a nie jeho syn. Ako predpokladaný čas výstavby kaštieľa uvádza obdobie medzi rokmi 1634 (kedy získal Pavol IV. panstvo do vlastníctva a kedy sa v Malackách v dokumentoch uvádza len jeden zámok – ten pôvodný balašovský v dnešnom centre mesta mmedzi štyrmi baštami) a 1648 (kedy už podľa záznamov prebiehala premena pôvodného balašovského kaštieľa v dnešnom centre mesta na kláštor). M. Havlík tvrdí, že v rokoch 1664-66, kedy podľa niektorých zámok vznikol, prechádzal zámok prvou stavebnou úpravou (prestavbou) – práve za Jána Antona. Okrem tejto úpravy prešiel dodnes zámok podľa Havlíka ešte ďalšími štyrmi prestavbami. Napriek tomu, že odpoveď na otázku vzniku kaštieľa nie je definitívna, za najbližšiu k pravde sa dnes považuje práve odpoveď M. Havlíka.

4 komentárov
  1. Mival
    Mival hovorí:

    Je smutne kolko sa doposial vyzbieralo na opravu kastiela. Od oktobra sa dokonca uz ani nevedie o tomto statistika na stranke Mesta. Propagacia je vskutku mizerna – myslienka sa ozivuje len na prveho maja a potom je rok ticho. Financie z EU na Paltour je jedna vec, zbierka druha. Ludia si odjakziva viac cenili to, do coho vlozili vlastnu pracu alebo peniaze, nez to co sa nich zaplatil stat, unia a urobil niekto iny.

  2. ianus
    ianus hovorí:

    Chyba je v tom, že nevidno, či je mesto v tejto veci nejako aktívne. Propagácia zbierky mizerná, snaha o ďalšie zdroje neviditeľná, ak vôbec nejaká je. Prečo sa napríklad nezaloží nejaká organizácia, ktorej je možné poslať 2 % z dane. Prečo sa neoslovia veľké firmy z okolia, aby prispeli a ich meno bolo prípadne zverejnené na nejakej tabuli v parku, prípadne priamo na kaštieli. Napadajú ma napríklad cementárka v Rohožníku, Pozagaz a Swedwood. Všetky tri tieto firmy majú nejaký podiel na tom, že znižujú kvalitu života v našom meste a okolí a napríklad takto by sa mohli ľuďom postarať o zmiernenie dopadov ich činnosti

  3. miroslav
    miroslav hovorí:

    neviem kde to napisat, ale tu sa to celkom hodi. Môj ešte žijuci dedko, ktory sice nepochaza z malaciek ale zije tu asi 50 rokov mi vravel že budova terajsieho pohostinstva parnas, bol kedysi vlastne dom v ktorom byvali služobnici Palfiovcov, ktory pochazali z francuzka a volali sa Laferc alebo tak nejako . Ja aj poznam nejaku rodinu Lafersovu, ale nespytal som ich na to ci je to pravda, Možno niekto by o tom vedel niečo viac, že či je vlastne na tom nejaka pravda. Ďakujem

  4. Maros
    Maros hovorí:

    Hej Lafersovci (Lafercovci) tam byvali. Ako male dieta (zaciatkom 70 rokov) som tam chodil obcas s mamou na navstevu za starou pani Lafersovou. Zila vtedy uz velmi chudobne. Uz si z toho ale skoro nic nepamatam. 🙁

Zanechajte komentár

Chcete sa pripojiť k diskusii?
Neváhajte prispieť!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.