Františkánsky básnik Rudolf Dilong

Snáď žiaden z františkánov posledných sto rokov nepúta pozornosť tak ako Rudolf Dilong. Jeho život bol istý čas spojený aj s Malackami. Narodil sa pred 110 rokmi.

Alfonz Dilong sa narodil 1. augusta 1905 v Trstenej. Ako 15-ročný vstúpil do františkánskeho kláštora a prijal rehoľné meno Rudolf.

V Malackách strávil Dilong istý čas ako františkánsky klerik v tunajšej kláštornej škole. Za kňaza bol vysvätený v roku 1929 v Nitre, spolu s rovesníkmi z Trstenej Osvaldom Bednárom a Celestínom Lepáčkom.

Dilong sa okrem kňazského povolania začal prejavovať ako básnik. Začali vychádzať prvé zbierky básní a postupne sa udomácnil v slovenskej literatúre, zaradil sa do katolíckej moderny. Spolupracoval s viacerými časopismi. Traduje sa, že za peniaze z literárnej ceny si kúpil motocykel.

Práve tento fakt je zachytený v epigrame z tých čias pod názvom Epigram motorisovaný. Autorom je F. Sedláček, napísal ho v liste Dilongovi v roku 1937, spolu s ilustráciou: „Nechci jenom slávu / chci mět také Jawu / Za rychlým duchem času / nestačím na Pegasu. // Je mi třeba moto / Teď jde právě o to / literérní cenu – slávu / proměniti v motor – Jawu!“

R. Dilong na kresbe F. Sedláčka z roku 1937

R. Dilong na kresbe F. Sedláčka z roku 1937

Dilongovu povesť ilustruje vyjadrenie českého básnika Seiferta o ňom: “Byl to kněz řádový, byl františkán. A básník to byl surrealistický. Jak to dal všechno dohromady, nevím. Na sjezd přijel na motocyklu. … K ránu vstal od stolu a před vchodem si zapálil cigaretu, vyhrnul si sutanu a skočil na motorku. Jel do nedalekého kostela sloužit mši. … Se vší františkánskou pokorou klečel u oltáře a ústy, která ještě před chvílí zpívala milostné písničky slovenské, vzýval Hospodina a mši ve vší vážnosti odsloužil.“

Ako kňaz pôsobil Dilong v mnohých kláštoroch Slovenska, vrátane Malaciek. V knihe Mladosť z očistca, ktorú písal práve v Malackách, sa vyjadril aj k otázke svojich pôsobísk: “Fakt, že mi je tráva ako tráva a blato ako blato, mi káže žiť po svojom; ja žijem vo svojich myšlienkach a dušu som si nezapredal za nijaké lokálpatriotstvo. Zo všetkého, čo som kde žil, ostal mi v milých spomienkach Hlohovec so svojím Váhom. Prechádzky kolo Váhu ma upokojovali, tečúca voda mi mámila zmysly, to bolo všetko. Ostatne, ako Trnava s hydinou špinavého proletariátu, Prešov s hutorákmi, Kremnica, Malacky, Žilina, Skalica, všetky tie priemerné dediny s hŕbou usmrkancov, ma nevedeli dojať.”

Napriek tomu prežil v Malackách zaujímavé obdobie. Stretol sa tu s Valériou Reiszovou, dcérou miestneho majiteľa hostinca, s ktorou sa veľmi zblížil. Prerástlo to do vážneho vzťahu a o nejaký čas sa im narodila dcéra. Dilong však naďalej zostal kňazom. Do Malaciek prichádzal príležitostne, predovšetkým na besedy s gymnazistami o jeho básnickej tvorbe.

Rudolf Dilong (vpravo) pri prvej sv. omši v rodnej Trstenej so spolurodákmi C. Lepáčkom (v strede) a O. Bednárom

Rudolf Dilong (vpravo) pri prvej sv. omši v rodnej Trstenej so spolurodákmi C. Lepáčkom (v strede) a O. Bednárom

Dilong vydal množstvo zbierok. Popri tom publikoval básne v časopisoch – okrem náboženskej tematiky išlo aj o básne s politickým nádychom. V duchu františkánskej nálady tých čias. Práve angažovanie v časoch Slovenskej republiky bolo zrejme hlavným dôvodom, prečo po zmene pomerov v roku 1945 zo Slovenska emigroval. Istý čas pôsobil v Ríme, potom takmer 20 rokov v Argentíne a v polovici 60. rokov sa usadil v USA.

“…medzitým som prešiel pol sveta; bol som na Juhu na Ohnivej zemi, i Braziliu poznám, i Mexiko som videl a len pred nedávnom som tu zakotvil. Vždy a všade som ostal pri svojom stavovskom povolaní. Akosi boli silnejšie tie sily neba, ako moje,” napísal v roku 1965 františkánskemu historikovi Vševladovi Gajdošovi.

O pomeroch v emigrácii v neskoršom liste napísal: “S nami tu je to zle: my tu nemáme čitateľského publika, primeraného. Starí Slováci tuná sú dobrým národným fondom, ale je to jednoduchý ľud s elementárkami, pre tých je ťažko robiť literatúru, menovite poéziu a to ešte modernú, priebojnú. Mladá generácia sa rýchle asimiluje, tej ani slov. bohoslužieb, ani slov. kňaza netreba. Nie to ešte literatúru!”

V Amerike však Dilong nezaháľal, vydal tam množstvo diel. A okrem toho redigoval časopis Listy sv. Františka. V roku 1973 prosil Gajdoša o sériu životopisných článkov o významných františkánoch, do uvedeného časopisu. Dilong o sebe v tom istom liste napísal: “Mám sa inak pomalý, zdravý som a o dva roky budem mať 70-ku. … Mňa by ste ani nepoznal, úplne bieleho, s veľkými zárezmi na lícach, ale s dušou nezvráskavenou.”

A v inom liste napísal: “Nuž a ináč potichy, v utiahnutí a pokání prežívam dni svojej smutnej staroby. … Na hriechy mojej mladosti už i Boh zabudol, len mne ostali a ja sa musím pre ne zhrýzať.”

V roku 1969 sa stretol s Valériou, dcérou Dagmar i vnučkou vo Viedni. Vtedy vyzeral reálne jeho návrat na Slovensko, ŠtB ho však presvedčila o opaku.

Rudolf Dilong zomrel 7. apríla 1986 v Pittsburgu. V Malackách po ňom pomenovali jednu z ulíc.

Zdroje:
http://frantiskani.sk/nekr/04/dilong.htm
http://kultura.sme.sk/c/7593605/knaz-ktory-mal-dieta-pat-strhujucich-pribehov-slovenskych-spisovatelov-citanie.html
http://www.osobnosti.sk/index.php?os=zivotopis&ID=1913
http://zlatyfond.sme.sk/dielo/312/Dilong_Mladost-z-ocistca/39
Listy Rudolfa Dilonga Vševladovi Gajdošovi z obdobia 1965-1973. Štátny archív Bratislava, fond V. Gajdoš
Výročné správy františkánskeho gymnázia v Malackách

0 komentárov

Zanechajte komentár

Chcete sa pripojiť k diskusii?
Neváhajte prispieť!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.