Prvý riaditeľ gymnázia sv. Františka v Malackách Dr. Peter Jozef Esterle, OFM

Jedným z františkánov, ktorí sa výrazne zapísali do dejín Malaciek i rehole v 20. storočí, bol Záhorák – zohorský rodák Peter Jozef Esterle (1890-1977). Patril medzi zakladateľov malackého františkánskeho gymnázia a viac ako desať rokov v ňom pôsobil vo funkcii riaditeľa.

Rodina pátra Esterleho

Rodina františkána Petra Jozefa Esterleho má svoje korene na Morave. Jeho prastarý otec Filip Esterle a jeho manželka Jozefína, rodená Jelínková pochádzali z Moravy. Ich syn  Jozef, stolársky majster, narodený 22. septembra 1833 sa oženil 9. júla 1861 so Stupavčankou Júliou Darážovou. Po sobáši sa presťahovali do Zohoru, kde sa im narodil 25. apríla 1862 syn Jozef.

Júlia zomrela vo veku tridsať rokov a zanechala okrem najstaršieho Jozef ešte synov Hieronyma a Engelberta. Ovdovelý manžel sa čoskoro oženil s Teréziou Bartalskou zo Stupavy. Najstarší syn Jozef sa tiež vyučil za stolára a 15. novembra 1887 sa zosobášil  s Agnesou Valentovou, narodenou 14. januára 1867 v Lozorne. Ako prvé dieťa sa im narodil 17.októbra 1888 syn Vendelín. Druhé dieťa, syn Jozef, o ktorom je táto práca, sa narodil 30. júna 1890 na adrese Zohor 152. Dom sa nachádzal na dnešnej adrese Dolná 16. Krátko po narodení tretieho dieťaťa, syna Engelberta, narodeného 14. októbra 1893, jeho matka zomrela na tuberkulózu pľúc vo veku necelých 27 rokov. Necelé dva mesiace po jej smrti zomrel aj trojmesačný Engelbert.

Jozefovi Esterlemu mladšiemu sa tak zopakoval príbeh jeho rodičov. Ako tridsaťjedenročnému mu zostali na starosť dve malé deti, päťročný Vendelín a trojročný Jozef a k tomu stolárska živnosť. Začiatkom roka 1894 sa zosobášil s dvadsaťtriročnou Zuzanou Mundokovou z Lábu. Ešte v tom istom roku, 6.októbra 1894, sa im narodila dcéra Terézia. Po  nej prišli do rodiny ešte tri deti – Mária, Štefan a  Rudolf. Ako vidno, predkovia Dr. Jozefa Esterleho sa vyznačovali zodpovedným prístupom k rodine, čo formovalo aj jeho.

Rodina žila v skromných pomeroch. Rodičia často chodievali s deťmi do malackého františkánskeho kostola, kde Jozef miništroval. Tu sa bližšie spoznal s rehoľníkmi rádu sv. Františka z Assisi. Najväčší vplyv na neho mal páter Mansvét Olšovský (rodák z Plaveckého Petra), ktorý bol v tom čase gvardiánom (predstaveným) kláštora v Malackách. Tento rozpoznal v chlapcovi nadpriemerné nadanie a túžbu po kňazskom povolaní. Preto ho odporučil na štúdium do skalického serafínskeho kolégia, kde vyštudoval nižšie triedy gymnázia.

Štúdium a kňazská vysviacka

Po ukončení štvrtej triedy gymnázia vstúpil 26. augusta 1907 do noviciátu rehole sv. Františka Assiského v Trnave, čím bol zároveň prijatý do rehoľného „Rádu menších bratov“ (Ordo fratrum minorum, v skratke OFM).  Dostal rehoľné meno Peter Alkantara. Po roku, 27. augusta 1908, zložil v Trnave prvé rehoľné sľuby. Potom sa vrátil do Skalice, aby dokončil gymnaziálne štúdiá. Ôsmy ročník a maturitu absolvoval na benediktínskom gymnáziu v Ostrihome.

V rokoch 1911–1915 navštevoval bohosloveckú fakultu Petra Pázmaňa v Budapešti. Slávnostné rehoľné sľuby zložil 3. novembra 1912. Za kňaza bol Peter Esterle vysvätený 30. júna 1914. Po vysviacke vypomáhal ako dočasný profesor na františkánskej bohosloveckej fakulte v Bratislave.

Pôsobenie P. Esterleho v reholi

Z potvrdenia, ktoré na žiadosť vojenských orgánov vydal 27. júna 1916 vtedajší gvardián františkánskeho kláštora v Bratislave Mansvet Olšovský, sa dozvedáme: „Jozef Esterle, občan Zohora, ktorý bol 14. novembra 1912 odvedený a priradený ku 72. pešiemu pluku cisársko-kráľovskej armády, v súčasnosti pôsobí v bratislavskom františkánskom kláštore ako duchovný otec“. Práve prebiehala I. svetová vojna a vojenská správa posielala nepretržite na front nových vojakov. Jozefa Esterleho našťastie na front neposlali.

V rokoch 1916-1919 si dopĺňal pedagogické vzdelanie na univerzite v Budapešti, kde sa zameral na históriu a latinčinu. Po rozpade Rakúsko-Uhorska postupne zanikla aj „Mariánska provincia rádu sv. Františka“ (názov františkánskej provincie v období Rakúsko-Uhorska). Slovenskí františkáni získali z Ríma v roku 1924 úplnú autonómiu a utvorili samostatnú „Provinciu Najsvätejšieho Spasiteľa na Slovensku“.

Avšak ešte predtým, v roku 1921, zriadili v Žiline vysokú školu s názvom „Bohoslovie rádu sv. Františka na Slovensku“, na ktorú bola prenesená aj teológia z Bratislavy. Vtedajší generálny predstavený rádu sv. Františka na Slovensku páter Wolfgang Medlen vymenoval za profesora teológie pátra Esterleho. Prednášal biblické vedy a jazyky.

Rehoľné gymnázium v Malackách

Zároveň sa slovenskí františkáni rozhodli založiť v Malackách gymnázium. Z toho dôvodu odišiel páter Peter Esterle na budapeštiansku univerzitu študovať pedagogiku pre stredné školy. Popri štúdiu pomáhal maďarským františkánom ako magister klerikov v Szombathelyi. Štúdium na univerzite v Budapešti ukončil v roku 1924 obhájením doktorátu z filozofie. Po návrate do Žiliny bol menovaný rektorom „Bohoslovia rádu sv. Františka na Slovensku“.

Po neľahkých bojoch sa vtedajšiemu provinciálovi (najvyššiemu predstavenému rádu na Slovensku) pátrovi Mansvetovi Olšovskému podarilo na „Ministerstve školstva a osvety v Prahe“ vymôcť povolenie otvoriť verejné rehoľné gymnázium v Malackách. Stalo sa tak 30. júla 1926. Vybudovaním gymnázia s internátom bol poverený páter Esterle, ktorý sa stal aj jeho prvým riaditeľom.

Na „Súkromnom gymnáziu rádu sv. Františka v Malackách“ sa začalo vyučovať v školskom roku 1927/28. Vyučovalo sa v budove františkánskeho kláštora, ktorá však ani po úpravách nezodpovedala vtedajším požiadavkám. Preto sa františkáni rozhodli postaviť novú budovu školy a internát. Výstavba začala 2. augusta 1929 a 1. júla 1930 bola dokončená.

Páter Peter Esterle bol popri starostiach s výstavbou a organizačnom vedení gymnázia aj jedným z jeho profesorov a magistrom novicov františkánskeho kláštora v Malackách. Okrem toho zastával funkciu starostu Katolíckeho skautingu v Malackách a stal sa aj spoluzakladateľom a podpredsedom miestneho odboru Matice slovenskej v Malackách. Taktiež sa angažoval vo verejnej správe ako člen výboru a neskorší predseda dorastového odboru pri Okresnom úrade starostlivosti o mládež. Zároveň zastával úrad definítora (poradcu provinciála) „Provincie Najsvätejšieho Spasiteľa na Slovensku“ a  funkciu jej kustóda (správcu liturgických predmetov).

V roku 1931 bolo prenesené „Bohoslovie rádu sv. Františka na Slovensku“ zo Žiliny do Bratislavy, kde popri pôsobení v Malackách externe prednášal biblické vedy a jazyky. V tom istom roku vymenoval generálny predstavený františkánskej rehole (s centrálnym sídlom v Ríme) páter Bonaventúra Marani pátra Esterleho generálnym lektorom, toho času najvyššou akademickou hodnosťou v reholi, ktorá ho oprávňovala učiť na františkánskych vysokých školách po celom svete. Zároveň sa stal hlavným správcom všetkých františkánskych škôl na Slovensku.

Na gymnáziu v Malackách pôsobil ako riaditeľ do ukončenia školského roku 1939/40, teda 13 rokov. Počas svojho pôsobenia prispel do časopisu Serafínsky svet šestnástimi článkami. Osem z nich bolo venovaných  histórii františkánskeho rádu a osem mapovalo historický vývoj cirkevného roku.

Dňa 2.júla 1939 oslávil Peter Esterle vo svojom rodisku v Zohore 25. výročie kňazstva. Ku tomuto výročiu mu zaslal blahoprajný telegram aj sv. Otec Pius XII. V auguste a septembri 1939 zastupoval páter Esterle zohorského farára Alojza Zemaníka, takže  bol dva mesiace v svojej rodnej obci aj duchovným správcom.

Pôsobenie P. Esterleho po odchode z Malaciek a likvidácia rehole

Po odchode z malackého gymnázia pôsobil Esterle ako gvardián kláštora v Žiline, pričom naďalej prednášal na žilinskej Bohosloveckej fakulte a učil na dvoch gymnáziách. V žilinskom kláštore pôsobil do 13. apríla 1950, kedy v rámci prvej etapy „Akcie K“ (Akcia kláštory) presne o polnoci z 13. na 14. apríla vtrhli do mužských kláštorov príslušníci Ľudových milícií, Verejnej bezpečnosti a Štátnej bezpečnosti a rehoľníkov násilím odviezli do sústreďovacích a kárnych kláštorov. Štátna moc nazvala túto akciu „čistením hniezd protištátnej činnosti“. Do dejín vošla pod názvom „Barbarská noc“.

Františkáni z celého Slovenska, v celkovom počte 181, boli 14. apríla 1950 dopoludnia dovezení do sústreďovacieho kláštora v Hronskom Beňadiku. Zvlášť nebezpeční rehoľníci boli internovaní v kárnom kláštore v Pezinku.

Internovaní rehoľníci v oboch typoch kláštorov pracovali v poľnohospodárstve, chovali ošípané a pracovali v priemyselnej výrobe. Napríklad v Hronskom Beňadiku zaviedli stolársku výrobu dvojdielnych skríň pre podnik Sitno.

Súčasťou internácie bolo politické preškoľovanie.  Po preškolení postupne presúvali mladých rehoľníkov na manuálne práce do vojenských „Pomocných technických práporov (PTP)“ a rehoľníkov v strednom veku na manuálne práce do Čiech a na Moravu.

Sústreďovací kláštor v Hronskom Beňadiku zanikol 8. júna 1951. Rehoľníkov, ktorí tam do uvedeného termínu zostali, presunuli do centralizačného kláštora v Podolínci a starých a chorých do charitného domova v Belušských Slatinách. Mnohých rehoľníkov zatvorili na dlhé roky do väzení.

Život P. Esterleho po roku 1950

Dr. Petra Esterleho po prepustení zo sústreďovacieho tábora v Hronskom Beňadiku načas poverili duchovnou správou farnosti vo Fiľakove, ale ešte v roku 1950 sa ako dôchodca vrátil do Zohoru, kde býval v rodine Bernarda Valoviča, syna svojej sestry Terézie. V zohorskom kostole slúžieval pri bočnom oltári ranné sväté omše. V Zohore býval do 20.decembra 1964, kedy odišiel do charitného domova v Beckove. Aj odtiaľ však často navštevoval svoj rodný Zohor a starší obyvatelia sa iste ešte na neho pamätajú. Zohorčania ho mali radi, hovorili o ňom  náš páterko. 

Dňa 24.júna 1967 sa zúčastnil osláv 40.výročia založenia gymnázia v Malackách. Z tejto udalosti sa zachovala fotografia, na ktorej prijíma Dr.Esterle kyticu od svojho bývalého žiaka z Bohoslovia v Žiline a neskoršieho kolegu z gymnázia v Malackách Dr. Dezidera Antona Dubaya, OFM. 

Na 60. výročie svojej kňazskej vysviacky, dňa 30.júna 1974 slávil v Zohore diamantovú svätú omšu, z ktorej sa zachovala jeho fotografia.

Počas pobytu v charitnom domove v Beckove napísal Latinsko-slovenský a Slovensko-latinský slovník povolaní. Slovník nebol vydaný, zostal v strojopisnej  podobe na 249 stranách formátu A4. 

Dr. Peter Jozef Esterle zomrel v Beckove 27. marca 1977 v 87. roku života a 63. roku kňazstva. Je pochovaný na cintoríne v Beckove.

 V rámci konania osláv storočnice vysviacky kostola sv. Margity Antiochijskej v Zohore mu bola 3.októbra 1998 v kostole slávnostne odhalená pamätná tabuľa.

Text: Terézia Pavlásková, Jozef Pavlásek 

Použité zdroje

DUBOVSKÝ, J. M.: Akcia kláštory. Komunistický režim na Slovensku v boji proti mužským reholiam v rokoch 1949-1952, vydalo Vydavateľstvo Matice slovenskej, Martin 1998, 293 strán, ISBN 80-7090-499-2

HALLON, P.: Štyristo rokov malackého školstva, vydalo Záhorské centrum kultúry v Malackách, Malacky 1997, 114 strán, ISBN 80-967837-8-5

JAKUBČIN, P. a kol.: Likvidácia reholí a ich život v ilegalite v rokoch 1950 – 1989, zborník z vedeckej konferencie Bratislava 5.-6. mája 2010, vydal Ústav pamäti národa Bratislava 2010, 287 strán, ISBN 978-80-89335-32-9

Výročná správa za šk. rok 1937/38 Verejného slovenského gymnázia rádu sv. Františka v Malackách.

Výročná správa za šk. rok 1938/39 Verejného slovenského gymnázia rádu sv. Františka v Malackách.

Výročná správa za šk. rok 1939/40 Verejného slovenského gymnázia rádu sv. Františka v Malackách.

Štátny archív Bratislava: Hl. slúžny Bratislava 1916, šk. č.40

Štátny archív Bratislava: Salvatorská provincia Františkánov, šk. č.6 

Matrika Obecného úradu v Zohore.

Časopis III. rádu sv. Františka: Serafínsky svet, ročníky 1927, 1928, 1929, 1931, 1932, 1933.

Internetová stránka slovenských františkánov o osobnosti rehoľníka Dr. Petra Esterleho: http://www.frantiskani.sk/nekr/03/esterle.htm

Skeny originálov matrík dostupných na internete: https://familysearch.org/