Jedným z františkánov, ktorí sa výrazne zapísali do dejín Malaciek i rehole v 20. storočí, bol Záhorák – zohorský rodák Peter Jozef Esterle (1890-1977). Patril medzi zakladateľov malackého františkánskeho gymnázia a viac ako desať rokov v ňom pôsobil vo funkcii riaditeľa.
Čítať ďalej →
„U roklín padlých do vody / trasie sa smrti podoba / Na nebi budú závody / Ach kto sa mi tam podobá“[1] – veršuje vo svojej zbierke dvadsaťtriročný Tóno Juriga Jarina netušiac, že tie závody v nebi zakúsi, žiaľ, už čoskoro. Talent tohto rodáka zo Záhoria sa možno ani nestihol naplno rozvinúť, no napriek tomu po ňom ostal síce len skromný, zato silný poetický odkaz.
Čítať ďalej →
V utorok 7. mája 2019 sa uskutočnil VI. ročník jedinečného podujatia Študentská konferencia 2019. Konferencia bola inšpiratívnym stretnutím študentov gymnázia, ktorí prezentovali odborné príspevky z ročníkových prác a zo stredoškolskej odbornej činnosti, s úspešnými absolventmi gymnázia, ktorí prezentovali odborné práce z profesionálnej praxe.
Čítať ďalej →
Malacky vstúpili do 20. storočia ako centrum okresu a bývalého panstva. Mesto sa rozvíjalo po stránke hospodárskej, ťažisko tvoril drevársky priemysel, vzostup zaznamenalo liehovarníctvo a ďalšie odvetvia, rástol obchod. Väčšina domácich obyvateľov sa naďalej venovala poľnohospodárstvu a remeslám.
Ťažké časy nastali počas prvej svetovej vojny (1914-1918). Hoci boje sa mesta priamo nedotkli, napriek tomu vojna mesto poznačila. Obyvateľstvo pociťovalo nedostatok základných potravín, petroleja a ďalších surovín. Ľudia trpeli chorobami, zomierali na podvýživu. Rástlo napätie, nevraživosť bola zameraná najmä proti židovským obchodníkom a maďarským úradníkom.
Prevrat na konci vojny priniesol vznik Československa, ale aj zmenu z hľadiska patronátu nad mestom a z hľadiska sociálnej štruktúry obyvateľstva. Pálffyovci Malacky definitívne opustili, rovnako maďarskí úradníci. Dominantnou vrstvou sa stali vyšší pálffyovskí úradníci a česká inteligencia, výrazný vplyv mali františkáni. Toto obdobie predstavovalo pre mesto rozvoj. Pribúdali nové budovy, vrátane okresného úradu, meštianskej školy, elektrárne, sokolovne. Od roku 1927 v meste pôsobilo františkánske gymnázium, známe v celej republike. Počet obyvateľov stúpal, mesto sa rozvíjalo aj po hospodárskej stránke. Boli tu dva liehovary, mlyny, tehelne, píly a viacero tovární.
Druhá svetová vojna (1939-1945) priniesla ďalšie zmeny. Mesto bolo centrom ochrannej zóny Nemecka, sídlili tu nemeckí vojaci. Celý politický, kultúrny, športový život sa sústredil okolo Hlinkovej slovenskej ľudovej strany a okolo Hlinkovej gardy. V priebehu vojny bola takmer úplne zlikvidovaná židovská komunita, majetok jej členov bol arizovaný (prešiel do rúk vybraných Slovákov).
V apríli 1945 Malacky od fašizmu oslobodila sovietska Červená armáda. Mesto sa spamätávalo po prechode frontu, opravovali sa budovy a cesty. Nastala ďalšia výmena v politickom živote – čoraz väčší vplyv mali komunisti. Po februári 1948 nastolili totalitnú vládu. V duchu boja proti súkromnému vlastníctvu malo byť všetko spoločné. Znemožnili súkromné podnikanie, živnostníkom a vlastníkom väčších podnikov ich majetok zobrali. Roľníkom zobrali väčšinu hospodárskych zvierat a pozemkov, vytvorili z toho tzv. Jednotné roľnícke družstvo, resp. Štátne majetky. V Malackách začali realizovať svoje predstavy a plány vzorového socialistického mesta, nerešpektujúc prirodzený historický vývoj.
V priebehu niekoľkých desaťročí zbúrali väčšinu historických budov mesta, do centra mesta priviedli diaľničný privádzač, potok Malina uzatvorili do potrubia. Vytvorili sa nové sídliská, zostavené z panelových bytových domov, rovnakých, aké sa dali nájsť v celom vtedajšom Československu. Nová výstavba priniesla rýchly rast počtu obyvateľov, ktorí prišli zväčša z okolitých dedín. Bola zavedená kanalizácia, nové chodníky, cesty, služby. Na druhej strane to sa radikálne zmenil charakter mesta, jeho identita.
Pád komunistického režimu v roku 1989 priniesol politickú pluralitu, obnovilo sa súkromné podnikanie. Otvorili sa nové možnosti. V dobrom aj v zlom. Podarilo sa zastaviť plánované búranie zostávajúcich budov. Na druhej strane sa v priebehu niekoľkých rokov zbúrali hodnotné historické stavby, ktoré prežili obdobie socializmu. V Malackách sa prejavuje absencia reálneho územného plánu, striktné urbanistické a architektonické pravidlá.