Entries by Denisa Fulmeková

Hévízom sa začalo moje objavovanie

Najnovší román Juraja Šebestu nesie meno maďarského kúpeľného mestečka Hévíz a odohráva sa v roku 2016 a zatiaľ v takmer nedohľadnom roku 2090. Priznám sa, že nie som veľkou fanúšičkou výletov do budúcnosti, ale Juraj je veľmi nápaditý a navyše aj vtipný rozprávač. O to viac ma teší, že príde svoj knižný Hévíz (s podtitulom Láska kedysi a dnes) predstaviť Malačanom 23. júla o 18.00 h na nádvorie malackého zámku. Mojou hosťkou však bude aj jeho sestra, známa moderátorka Katarína Brychtová.

Básnik Anton Juriga Jarina – krátky príbeh veľkého talentu

„U roklín padlých do vody / trasie sa smrti podoba / Na nebi budú závody / Ach kto sa mi tam podobá“[1] – veršuje vo svojej zbierke dvadsaťtriročný Tóno Juriga Jarina netušiac, že tie závody v nebi zakúsi, žiaľ, už čoskoro. Talent tohto rodáka zo Záhoria sa možno ani nestihol naplno rozvinúť, no napriek tomu po ňom ostal síce len skromný, zato silný poetický odkaz.

Štefánik ma kedysi nezaujímal

Marianu Čengel Solčanskú som registrovala ako režisérku i autorku kníh, ale veľa som o nej nevedela. Až raz prišla moja mladšia dcéra zo škôlky s tým, že mama jej kamarátky tiež píše knižky. A tak nás vlastne zoznámili naše dcéry a ja som získala novú priateľku. No a musím sa priznať, že na ženy ako je Mariana – rozhodné, rázne a cieľavedomé hľadím s obdivom. Najmä keď sú zároveň citlivé a autentické. Preto som veľmi rada, že túto zaujímavú umelkyňu budem môcť 9. mája o 18.00 hod. predstaviť Malačanom v MCK na Záhoráckej ulici.

Albert Reuss – príbeh, ktorý minul Malacky

Keď sa manželia Ignatz a Sidónia Reiszovci sťahovali z Malaciek do Viedne, mali už troch synov. Štvrté dieťa, ďalší syn, sa im už narodil vo Viedni. Škoda, Malacky mohli mať slávneho rodáka. Ale aj keď sa tak nestalo, príbeh výtvarníka Alberta Reussa je natoľko silný a zaujímavý, že určite stojí zato, aby sme sa pri ňom pristavili.

Druhé, ale aj posledné vydanie záhorského zborníka

Objemný knižný zväzok so staťami záhorských akademikov, ktorý vyšiel vo vojnovom roku 1942, je dnes už v podstate raritnou bibliofíliou. Pre jeho kontroverzný obsah boli mnohé jeho výtlačky po vojne istotne zošrotované, no v malackom Múzeu Michala Tillnera sa predsa len jeden nachádza. Poďme doň spoločne nazrieť a povedzme si viac o jeho obsahu, autoroch i následnom zabudnutí.

Rozhovor Malackých pohľadov s herečkou Máriou Kráľovičovou

Herečku Máriu Kráľovičovú som spoznala ešte v detstve, keďže sa priatelila s mojou mamou. Predstavovať ju oficiálne ako výbornú herečku vari ani netreba, ale celkom neoficiálne môžem dodať, že je aj výbornou kamarátkou, s mamou sú totiž v kontakte doteraz. S pani Marínou, aj v najväčšej letnej horúčave sviežou a noblesnou, sme sa pre Malacké pohľady rozprávali najmä o jej detstve na Záhorí, ale reč prišla aj na iné témy.

Vypálené nebo II. (ešte jeden fragment príbehu z vojnových Malaciek)

Po prvej svetovej vojne sa do Malaciek navracia dr. A. S., aby si tu otvoril advokátsku kanceláriu. Rodák z Veľkých Levár, ktorý žil pred vojnou aj v Nemecku a Francúzsku. Takže na tie časy svetobežník a úspešný človek. A práve jeho meno sa stalo neskôr v Malackách rozbuškou pre vypäté emócie. Advokátov archívny spis je mimoriadne objemný, tak ako doň pribúdali likvidátorské odsudky či udania, avšak aj dobrozdania, ktoré ho naopak mali zachrániť.

Vypálené nebo I. (fragmenty príbehov z vojnových Malaciek)

„Stojím na prahu môjho života a je preto pre mňa priam životnou otázkou, aby som nebol považovaný za Žida,“ píše v septembri 1940 mladý, dvadsaťjedenročný obyvateľ Malaciek K. L. „Ustanovenie (…) podľa ktorého aj ja som považovaný za žida, dotýka sa ma mimoriadne tvrdo, nakoľko ani mojich rodičov a ani mňa nikto nepovažuje za židov, keďže je známe, že som sa narodil už ako rímskokatolík a môj otec už od roku 1919 je tiež rímskokatolíkom.“ Vďaka archiváliám môžeme aj po dlhých desaťročiach rekonštruovať príbehy ľudí, pod ktoré sa podpísal režim vojnovej Slovenskej republiky.

Almanach, ktorý nezapadol prachom

Keď sa pred takmer osemdesiatimi rokmi podujali učení muži Záhoria vydať svoje umelecké, ale hlavne odborné texty v spoločnom almanachu, sotvakto tušil, že budú tak veľavravne zachytávať dobu i spoločnosť, v ktorej vznikli. Reč je o Almanachu Spolku záhorských akademikov, ktorého listovanie vzbudzuje chvíľami obdiv, inokedy údiv, raz úsmev a potom zasa mrazivé tušenie.

Rozhovor Malackých pohľadov s výtvarníčkou Lenkou Ballekovou

Jej spontánnu, živelnú energiu možno cítiť aj z jej tvorby. Lenka Balleková (1977) vyštudovala na Vysokej škole výtvarných umení odbor maľby, ale na strednej škole sa venovala aj kameňosochárstvu. Zúčastnila sa viacerých výtvarných sympózií doma i v zahraničí a svoju tvorbu predstavila na súborných i samostatných výstavách napríklad v Bratislave, Banskej Štiavnici či na Záhorí. Od 12. apríla 2017 si budete môcť v Mestskom centre kultúry v Malackách pozrieť jej najnovšiu výstavu nazvanú B.®.O.D.Y.