Skvelé ženy kráčajú za svojimi snami

Rozhovor s Andreou Kellӧ Žačokovou, autorkou knihy Superženy

Prvotiny bývajú zväčša útle a nesú pečať určitých autorských rozpakov. To však rozhodne neplatí o publikácii Andrey Kellӧ Žačokovej, ktorá je parádnym lexikónom výnimočných žien našej histórie. Koniec koncov ono to vlastne nie je tak celkom prvá kniha autorky – na množstve publikácií už totiž spolupracovala ako knižná redaktorka. 

Na túto otázku asi teraz odpovedáš často, ale mohla by si aj čitateľom Malackých pohľadov priblížiť pozadie vzniku knihy Superženy? Ako sa zrodil nápad napísať publikáciu o inšpiratívnych ženách našej histórie?

Rada hľadám témy, ktoré by stáli za knižné spracovanie. Nie však ako autorka, ale editorka vo vydavateľstve. Keď však prišiel nápad na knihu o významných ženách spojených s našimi dejinami, téma mi bola natoľko blízka, že som sa sama pustila do písania. Teda najprv do bádania a hľadania tej správnej koncepcie. Samotné písanie prišlo až po dvoch rokoch. 

Aký bol kľúč pri rozhodovaní, ktoré významné ženy do knihy zaradiť? 

Mojím cieľom bolo priblížiť výnimočné ženy, ktoré sú spojené s naším územím, teda s dnešným Slovenskom. Rozhodla som sa pre 50 osobností, ktoré boli priekopníčky vo svojich profesiách alebo urobili niečo mimoriadne. Mojím zámerom bolo pokryť rôzne časové obdobia, no nechcela som spomínať súčasníčky, ktorých príbeh ešte nie je uzavretý. Zároveň som sa snažila o pestrosť profesií, záujmov a skutkov. A tak sa v mojej knihe stretli ženy od svätej Alžbety, ktorá sa narodila v roku 1207, až po misionárku Veroniku Ráckovú, ktorá sa narodila v roku 1958 a zahynula v Južnom Sudáne v roku 2016. A na pomyselnej časovej osi medzi týmito dvomi ženami sa nachádza ďalších 48 superhrdiniek s najrôznejšími príbehmi, napríklad prvá evanjelická farárka Darina Bancíková, významná prekladateľka Zora Jesenská, etnografka Soňa Kovačevičová či bratislavská krajčírka Antónia Vlková, ktorá počas vojny ukrývala Židov.    

Jednotlivé portréty si asi nepísala tak, ako sú zoradené v knihe. Začínala si tými, ktoré si už poznala? A ako si sa dozvedala o tých, ktoré nie sú všeobecne známe?

Príbehy sú v knihe zoradené abecedne. Materiál som zbierala postupne, začala som asi s tridsiatimi menami na zozname, k nim postupne pribúdali ďalšie alebo sa menili. Niekedy som nemala poznačené konkrétne meno, len snahu nájsť napríklad prvú opernú speváčku, herečku, včelárku, a potom som v odbornej literatúre pátrala, ktorá to bola. Niekedy som si prečítala o viacerých ženách z jednej oblasti a napokon vybrala jednu, o ktorej som bola presvedčená, že patrí medzi moje superŽENY. V procese rešeršovania a čítania som sa stretávala s menami ďalších žien, i takých, o ktorých som predtým nepočula. 

Pri písaní tejto knihy si musela preštudovať veľa kníh, ale aj archívnej korešpondencie či fotografií. Keďže sa poznáme už dlhšie a viem, že si perfekcionistka, nebolo ti niekedy ľúto, že každý portrét musíš napokon okresať na vymedzený počet znakov? Prípadne neuvažovala si o tom, že niektoré osudy rozpracuješ do samostatných publikácií?

Spočiatku som mala predstavu, že spracujem príbehy dvanástich žien a dosť detailne. Potom som si však povedala, že to by nebolo najšťastnejšie – pozornosť mladých čitateliek a čitateľov neudržím pri dlhých textoch a radšej im ponúknem viac dynamických príbehov. Aby bola kniha pestrá, lebo aj naše dejiny boli pestré. Keď som si ujasnila koncepciu, nastavila som si rozsah, ktorý mi vyhovoval, a potom som sa ho držala. Chvíľu mi trvalo, kým som sa stotožnila s tým, že z naštudovaného materiálu použijem v podstate len zlomok, no som presvedčená, že práve toto je správna cesta, ako ďalej odovzdať informácie – vystihnúť podstatu a dať priestor ilustráciám a dizajnu. V našej knihe sú dôležitou súčasťou, vďaka nim majú príbehy úplne iný rozmer. A dúfala som, že takto zostavená kniha by mohla osloviť aj dospelákov.  

Na uvedení svojej knihy si vravela, že hoci sú tvoje dcéry ešte relatívne malé, jedna má tri a druhá sedem rokov, vďaka ilustráciám Zuzany Bartovej sa z tvojej knihy naučili rozoznávať jednotlivé povolania. Ty si čím chcela byť, keď si bola malá? 

Chcela som byť policajtka a učiteľka. A vlastne hoci som napokon redaktorka, občas som asi aj tá policajtka a učiteľka. (úsmev) Moja staršia dcéra bola očarená ilustráciou gymnastky a astronómky, ale páčili sa jej všetky obrázky a Zuzka Bartová dokonca pribudla medzi jej vzory, aj ona by raz chcela „tak pekne kresliť ľudí“. No to by teda bola veľká vec! Zuzka je totiž veľmi talentovaná a spolupráca s ňou bola naozaj super.  

Medzi Superženami sa ocitla aj jedna Záhoráčka, a to astronómka Ľudmila Pajdušáková. Môžeš aspoň v stručnosti načrtnúť, čím bola výnimočná?

Ľudmila Pajdušáková bola prvá slovenská astronómka. V mladom veku prišla o rodičov, takže sa musela o seba postarať sama. Vo svete sa však nestratila, bola priebojná a čo si zaumienila, to dosiahla. Spoza učiteľskej katedry sa dostala do observatória, dokonca sa prebojovala na miesto riaditeľky. Výnimočná však bola tým, že objavila päť komét a bola veľká popularizátorka astronómie. Veľa rozprávala dospelým aj deťom o vesmíre a oni ju zaujato počúvali.    

Tvoja kniha je primárne určená starším deťom. V čom môžu byť pre ne osudy týchto skvelých žien inšpiratívne? Akú radu pre svoje dcéry si si vyabstrahovala z týchto osudov výnimočných žien? 

Všetky ženy boli nesmierne pracovité a vytrvalé, vďaka čomu dosiahli mimoriadne veci. Ich príbehy sú však často plné najrôznejších prekážok, ktoré museli prekonávať – predsudky, problémy v osobnom živote aj spoločenské a politické tlaky. No nenechali sa zlomiť. Na ich príbehoch teda decká vidia, že má zmysel naplno robiť, čomu veria, a hoci sa môžu v ich živote vyskytnúť najrôznejšie problémy, treba s nimi so vztýčenou hlavou zabojovať. Mojim dcéram by som na základe príbehov dala jedinú radu: „Vždy smelo kráčajte za svojimi snami.“ 

Andrea Kellö Žačoková (1982 v Bratislave) vyštudovala masmediálnu komunikáciu na Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave. Pracuje ako redaktorka vo Vydavateľstve Slovart a Superženy sú jej knižným debutom.

Autorka Andrea Kellö Žačoková príde besedovať so žiakmi do knižnice pri MCK dňa 6. novembra 2019 o 9.30 h. V prípade záujmu sú vítaní aj dospelí návštevníci.