Rozhovor Malackých pohľadov s Barborou Bezákovou

Rozprávali sme sa s Barborou Bezákovou. O divadle, o recitovaní, o štúdiu herectva a o festivale Zejdeme sa na hambálku.

Nedávno si zmaturovala. Keď človek ukončí základnú školu, niekedy má pocit, že je pánom všetkého. Keď zmaturuje, podobne. Ako sa cítiš ty?
V podstate som na tento okamih čakala počas celého osemročného štúdia na gymnáziu a keď to tu konečne je, tak začínam byť skeptická. Čakajú ma nové povinnosti, nové príležitosti, spoznám nových ľudí a v podstate mi začína nový život. Odchádzam spod ochranných krídiel svojich rodičov, to je možno to, čoho sa najviac obávam, ale na čo sa zároveň aj najviac teším. 🙂

Keď porovnáš svoju generáciu s predchádzajúcimi, v čom vidíš výhody a nevýhody?
Možno to bude znieť ako klišé, ale ešte našťastie som z tej generácie detí, ktoré nemali hry na počítači na každodennom poriadku a radšej išli von. Mojimi najobľúbenejšími hrami boli vybíjaná a schovávačka, rada na tieto časy spomínam a myslím, že podobne na tom bola aj predchádzajúca generácia. Nielen svet technológií napreduje neskutočným tempom, čo má aj svoje výhody a nevýhody. Informácie sa k nám dostávajú oveľa jednoduchšie, žijeme pohodlným životom. Aj tak by som sa rada vrátila v čase a vyskúšala si život svojich rodičov v ich teenagerských časoch.

Barbora Bezáková

V posledných rokoch si spätá s divadlom. Aké boli tvoje začiatky?
Telefonovala som so všetkým, čo sa dalo, či už to bol ovládač od televízora alebo horalka. Doma som síce bola ukecaná, ale na verejnosti by ste zo mňa slovko nedostali. Vzťah k divadlu som zdedila po mamine, stala sa členkou DNH a zakrátko som si divadlo vyskúšala v Štúdiu mladých aj ja. Sú to skvelé spomienky. 🙂

Skús v skratke zrekapitulovať svoje doterajšie divadelné pôsobenie.
Ako som už spomenula, začínala som v Štúdiu mladých, ktoré ale potom skončilo a tak som dala divadlu na chvíľu zbohom. O pár rokov som zistila, že Beina Reif (naša skvelá režisérka) vytvára skupinu mladých deciek s nadšením pre divadlo, v podstate sme sa skoro všetci už poznali. Nabrala som odvahu, prišla na skúšku a už to išlo. Naša (už najstaršia) skupina má na konte štyri predstavenia, viacero sprievodných akcií, radi sa púšťame do nových vecí, Beina v nás objavuje skrytý talent.

Barbora Bezáková (druhá sprava)

Úspešne sa venuješ recitovaniu. Aké boli tvoje najväčšie úspechy?
Tento rok som sa recitačnej súťaže zúčastnila už asi piatykrát, no po druhý raz som bola aj v Dolnom Kubíne na celoslovenskom kole. Minulý rok som skončila tretia, tento rok som skončila na druhom mieste ako najvyššie ocenený recitátor vo svojej kategórii. Dostala som pozvanie aj na medzinárodnú súťaž do Valašského Meziřičí, ponuku recitovať aj na Scénickej žatve alebo v Modrom salóniku Slovenského národného divadla.

Je ti bližšie recitovanie alebo divadlo?
Ako každá vec, aj tieto majú svoje plusy a mínusy, ale keď stojím na javisku a mám šancu ľuďom ukázať, na čom som pracovala, je v podstate jedno či je to recitácia alebo divadelná hra. Najväčšie rozdiely vidím v tom, že pri divadelnej hre mám možnosť pracovať s rekvizitami a na javisku nie som sama. Pri recitovaní som stredobodom pozornosti naozaj len ja a môj prednes.

Čo ťa na divadle najviac priťahuje?
Neviem či dokážem s určitosťou odpovedať na túto otázku, no myslím, že je to práve ten pocit, keď stojím na javisku a ľudia sú v hľadisku. Istá dávka adrenalínu, zodpovednosti za to, čo sa chystáte predviesť. Každým predstavením vstupuje herec s kožou na trh. Tam už neexistuje cesta späť. Hneď po pár sekundách, keď opadne prvotný stres, už cítite, že sa nie je čoho báť a všetko ide akosi samo. 🙂

Barbora Bezáková s Beinou Reifovou

Začínaš študovať herectvo na Janáčkovej akademii muzických umění v Brně. Dlho si váhala, kým si sa rozhodla vydať touto cestou? Kto ťa najviac ovplyvnil?
To, že sa chcem v živote venovať divadlu, mi bolo jasné. Ale dostať sa na hereckú školu už také samozrejmé nebolo. Nie je to jednoduché a veľmi som bojovala s otázkou „Čo keď to nevyjde?“. Váhala som, či poslať prihlášku aj na ekonomickú školu, ale povedala som si (a za tým si stojím), že v živote sa chcem venovať tomu, čo ma baví. Nechcem ho zasvätiť číslam a grafom. A tak som začala makať a myšlienku, že by to nevyšlo, som sa snažila maximálne vypustiť. Nejaký ten čas sa zaoberám pozitívnym myslením, verím sile myšlienky a verte, neverte, zanedlho som si bola istá, že sa na niektorú zo škôl dostanem, takže na vyplňovanie prihlášky na inú školu som rýchlo zabudla.

Keď sa pohybujete v blízkosti hercov a divadelníkov, počúvate zážitky nielen z predstavení, máte chuť to zažiť tiež. Najväčšia vďaka patrí mojim trom „patrónom“: Beine Reifovej, Fredymu Swanovi a Vladovi Zetekovi, ktorí mi s prípravami pomáhali. Bez nich by som bola úplne stratená. 🙂

Fredy Swan, Barbora Bezáková, Beina Reifová a Denis Farkaš

Okolie ťa skôr povzbudzovalo alebo odrádzalo?
Najväčšiu podporu som mala u svojej maminy a u ľudí z divadla. Väčšina ma aj napriek podpore „nahovárala“ na inú školu, s mojimi známkami by si to zaslúžilo minimálne štúdium cudzích jazykov alebo diplomaciu. Boli to dobré rady, vážim si ich a ako som už spomínala, sama som váhala. S odrádzaním som sa nestretla a keby aj, rozhodnutie bolo vždy len na mne.

Čo očakávaš od štúdia a od hereckej dráhy? Nemáš obavy?
Jasné, že dúfam, že sa hneď usadím v divadle a všetko bude dokonalé. 🙂

V auguste som týždeň strávila vo Velkom Meziřičí na Letním kurzu herectví s budúcimi spolužiakmi z činohry a muzikálu. Spoznala som úžasných ľudí, ktorí už mojím vysneným životom žijú. Ak si mám takto predstaviť ďalšie štyri roky, mám sa naozaj na čo tešiť. Často sme sa rozprávali nielen o štúdiu a o predmetoch. Miestami som začala mať pochybnosti, či je herectvo naozaj to správne riešenie. No koniec koncov, od októbra mi začína nový život, bola by som blázon keby som sa netešila. 🙂

MP-barbora-bezakova06

V Malackách vyrástlo za posledné desaťročia niekoľko hercov a herečiek. Sleduješ ich a nejako sa s nimi konfrontuješ?
Viem, že Soňa Norisová pôsobí v novom seriáli, Mirka Partlová je tiež seriálovou hviezdou a Miško Režný pôsobí v žilinskom divadle a hosťuje v SND. Žiadna komunikácia však medzi nami neprebieha, no v rámci festivalu som sa stretla s Miškom, ktorý tu spolu s kolegami zo Žiliny hral.

Divadlo na hambálku zapustilo v meste korene. Ako vidíš jeho budúcnosť?
Ja sama som v ňom začínala a do konca života budem vďačná za všetko, čo som sa vďaka nemu naučila. Zatiaľ sa mi zdá, že základ hambálku tvorí stabilná skupina síce pracujúcich, ale divadlo milujúcich ľudí. K detským štúdiám sa pridávajú stále nové talenty, no tie sa (ako aj naša skupina) po čase pravdepodobne rozpŕchnu do sveta. Divadlo na hambálku je už za tie roky neoddeliteľnou súčasťou mesta a bola by škoda, keby sa túto tradíciu nepodarilo udržať.

Začal divadelný festival ZNH. Čo pre teba znamená?
Na festival sa každoročne veľmi teším, pre mňa sú to také divadelné Vianoce. V malom mestečku na Záhorí sa stretnú divadelníci nielen zo Slovenska, po predstaveniach pri občerstvení prebiehajú debaty a konfrontácie. Rada počúvam historky hercov zo skúšok a zo samotných predstavení. Poviem vám, že si na seba teda dokážu veľa vecí ušiť. (A to nehovorím o kostýmoch 😀 )

Barbora Bezáková (vpravo)

Zapájaš sa aj do organizácie festivalu? Ako?
Či už je to práca v šatni, starostlivosť o hercov, upratovanie alebo samotné predstavenie, s ktorým sme sa na festivale predviedli. Snažím sa postíhať čo najviac predstavení. A aj keď nie som z organizačného hľadiska nenahraditeľná, nie vždy sa to podarí. 🙂

Ktorý z doterajších ročníkov festivalu, prípadne ktoré konkrétne festivalové chvíle sa ti najsilnejšie vryli do pamäti?
Veľmi rada mám predstavenia Túlavého divadla, nie sú to len skvelí divadelníci, ale aj ľudia. S celým Štúdiom mladých sme si nenechali ujsť predstavenia Starého divadla Nitra a čo sa sprievodných akcií týka, najradšej spomínam na ročník, kedy sme spolu so sestrami Reifovými vyhrali súťaž v improlige.

Na čo sa na tohtoročnom festivale najviac tešíš?
Tento rok má festival naozaj pestrý program, veľmi sa teším na všetky predstavenia, ale asi najviac sa teším na Hambáljarmok, ktorý nám minulý rok kvôli počasiu bohužiaľ nevyšiel podľa predstáv. Preto dúfam, že tento rok nám vykukne slniečko a užijeme si peknú sobotu.

Ktoré predstavenia/podujatia v rámci festivalu si nenecháš ujsť?
Ako som spomínala, teším sa naozaj na všetko. Či už sú to novinky ako Divadlo L+S, koncert Mariána Geišberga alebo klasika v podaní Túlavého divadla, Divadla Do houslí a Divadla SemTamFór. Skvelo som sa zabavila na predstavení Konfety, tak dúfam, že v takomto duchu bude pokračovať festival aj naďalej. 🙂

Barbora Bezáková

0 komentárov

Zanechajte komentár

Chcete sa pripojiť k diskusii?
Neváhajte prispieť!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.