Rozhovor s malackou atletickou jednotkou Sandrou Štukovou… o športe, živote, záľubách, prírode, o vzdelávaní a o Čínskom múre
Pred niekoľkými týždňami sme si so záujmom prečítali príspevok istého čitateľa v Malackom hlase. Pohoršoval sa nad tým, že mestské médiá sa vo veľkom zaoberajú atletikou a ostatné športy toľko priestoru nedostávajú. Možno by sme mali písať o malackej lige v sálovom futbale…! Hoci atletika hrá medzi ostatnými športami v Malackách jednoznačne prím, pokúsime sa na stránkach Malackých pohľadov preniknúť do zákutí ostatných športových klubov a odvetví. Dovtedy si, môžete, vážení čiatelia, prečítať ďalší zo série nudných a zbytočných článkov o atletike…
Archívny záber z munuloročného slovenského šampionátu v Dubnici pod holým nebom, kde skončila druhá za skúsenou slovenskou reprezentantkou Luciou Klocovou. O niekoľko týždňov nato vybojovala Sandra bronz na majstrovstvách sveta juniorov
V španielskej Valencii začali v piatok 7. marca halové majstrovstvá sveta v atletike. My sme dva týždne dozadu navštívili atletickú halu Elán v Bratislave, v ktorej sme upreli pozornosť smerom k malackej pretekárke Alexandre Štukovej. V sobotu štartovala v kvalifikácii behu na 400 metrov, v nedeľu bežala finále. V oboch behoch nenašla premožiteľku a finišovala jasne prvá. Získala tak dve zlaté medaily, z juniorskej i seniorskej kategórie (na Slovensku sa halové majstrovstvá juniorov a dospelých organizujú, ako jeden šampionát) a vylepšila si halové osobné maximum na 55,69. Po niekoľkých dňoch sme ju stretli v hale Elán opäť. Sledovala majstrovstvá Slovenska žiakov a my sme využili situáciu na to, aby nám poskytla rozhovor.
Ako sa máš? Túto otázku dávam vždy ako prvú…
Aha! Dobre!
To je fajn. Ako sa cítiš?
Oddýchnuto.
Zrejme si dlho nemala tréning..
Už týždeň nebehám.
Nebaví ťa to?
Nie, baví. Ale som po pretekoch a tréner mi naordinoval pauzu.
Nechýba ti to behanie po tom týždni?
Ale áno, chýba. Keď som unavená a bolí ma celé telo, vravím si, že by „bodol“ oddych, ale po pár dňoch bez behania by som už zase najradšej trénovala.
Kedy máš najbližšie preteky?
Neviem, halovú sezónu mám za sebou a čakajú ma preteky vonku.
Chvíle pred štartom bývajú najhoršie, po vybehnutí z blokov nie je na trému čas…
Chystáš sa opäť na nejaký významný atletický šampionát?
Mám cieľ splniť limit na tohtoročné majstrovstvá sveta juniorov v poľskom Bydgoszczi.
( Bydgoszcz sa nachádza na severozápade Poľska, má vyše 350 000 obyvateľov, jedno letisko a pekné historické jadro, okrem iného, pravdaže. Poznámka Malackých pohľadov).
Budeš obhajovať bronz z minulého roku, veríš si?
Áno, verím. Najprv však musím splniť limit, to je moja hlavná povinnosť.
Máš za sebou majstrovstvá Slovenska dospelých a juniorov v hale. Vyhrala si a preto je hlúpe pýtať sa, či si spokojná. Takže… si spokojná?
Som spokojná, môžeš byť úplne kľudný. Zabehla som si halový osobný rekord a cítim sa fajn pred hlavnou sezónou.
Ako sa ti bežala tá sobotňajšia štvorstovka. Na fotografiách to vyzeralo, že sa ani príliš nenamáhaš. Že len tak vyklusávaš…
Ale nie, je to drina a často trpím pri behaní. Ale väčšinou cítim únavu až po dobehnutí do cieľa, počas behu sa snažím zo seba dostať maximum.
Aké máš pocity pri behaní? Aj nad niečím rozmýšľaš popri tom, napr. nad fyzikálnymi zákonmi, alebo Simpsonovcami alebo kam pôjdeš večer von…
No, spomínam si, že počas minulotýždňových majstrovstiev Slovenska som počas kvalifikačného behu ustavične myslela na výsledný čas. V rozbehu som po prvom kole sledovala časomer a v duchu si rátala, aký bude môj výsledný čas a nebola som príliš spokojná. Ale vo finále som sa na to vykašľala a sústredila sa len na samotný beh. A pomohlo, zabehla som si osobák, takže tak…
Fotografia z haly Elán. Zaujímalo by nás, odkiaľ atléti vzali tú malackú vlajku…!!!
A ako trénuješ? Na Základnej škole na Záhoráckej stavajú tartanovú dráhu, tešíš sa, keď to bude hotové?
Veľmi, pomôže to mne aj ostatným atlétom, ktorí v Malackách trénujú.
Ešte to nie je hotové a videl som skupinu s ktorou trénuješ behať na tej dráhe, kde bude na jar tartan. Zatiaľ tam je len asfaltový povrch, ako sa ti behá na asfalte?
Ani sa nepýtaj, je to tvrdé, nepríjemné a keď je vlhko, tak to kĺže. Už aby tam bol tartan. Ale v poslednej dobe aj tak trénujeme viacej v prírode, v Zámockom parku, tak si myslím, že tie naše tréningy nie sú žiadna tragédia.
Nahrávaš mi na ďalšiu otázku. Kde radšej behávaš, na dráhe alebo si spokojnejšia niekde v lese, v teréne?
V zámku sa mi fajn behá, je tam čerstvý vzduch, pekné prostredie. K tej tvojej otázke, myslím, že to závisí od situácie. Napríklad úseky sa lepšie trénujú na dráhe, zatiaľ čo na dlhšie behy, zamerané na kondíciu, je príroda ideálna.
No, to je pekné, ale ja sa pýtam, kde radšej behávaš? Na dráhe alebo v lese?
Na dráhe…
Pred finále na halových majstrovstvách Slovenska v hale Elán…
Si šprintérka. Behávaš na tréningoch aj dlhšie trate ako 400 metrov?
Iste, kvôli naberaniu kondície. V rámci tréningov sme behali aj trate dlhé okolo 12 kilometrov.
Máš ich rada?
Nebavia ma a nemám ich tým pádom rada. Pripadá mi nudné bežať hodinu tým istým tempom, nemám z toho žiadnu radosť. A v závere bývam aj vyšťavená.
Vieš si predstaviť, že by si v živote behávala dlhšie trasy ako štvorstovky?
Tak to nie, už som povedala aký mám vzťah k dlhým veciam.
Ale ja si pamätám, že si behávala už aj cezpoľné behy! Že je to tak?
Je, ja sa s tebou nehádam. Bolo to vždy v rámci reprezentácie školy, či už na základnej alebo na gymnáziu. A bežala som už aj osemstovky, dokonca v rámci majstrovstiev Slovenska. Ale naočarilo ma to, zdá sa mi to už veľa.
Chápem to, si šťastná, že s tebou robím rozhovor?
Som šťastná a nadšená…
Ako regeneruješ?
Chodievam na masáže, do sauny, do plavárne. Normálka.
Kedy ťa máme šancu zastihnúť na plavárni?
Nemám vyhradený stály harmonogram, takže to so mnou nie je nikdy isté. Určite nie deň pred pretekmi, vtedy sa plaváreň nedoporučuje.
To už som počul, že sa to nedoporučuje. Podľa mňa je to sprostosť.
To je tvoj názor.
Kde sa lepšie beháva, v hale alebo pod holým nebom?
Istotne vonku, lepšie sa dýcha. Svoje zohráva aj psychika, zatiaľ čo v hale máte dráhu dlhú 200 metrov, vonku meria jedno kolo 400 metrov. Z psychologického hľadiska je preto lepšie behať vonku jedno kolo s dvomi zákrutami, ako v hale dve kolá so zákrutami štyrmi, i keď dĺžka zostáva rovnaká.
Ale keď vám zafúka taký vietor ako nedávno v Malackách, tak vám je hala dobrá, že?
Samozrejme a je to skvelá možnosť pripraviť sa v zime na hlavnú sezónu. Samotná hala sa totiž neberie tak vážne, ako preteky vonku a s tým nikto nič nespraví, ani Malacké pohľady.
Malackí atléti, zľava ďalší slovenský reprezentant, osemstovkár Ján Beňa ( na majstrovstvách SR strieborný), šprintéri Michal Ružek a Daniel Šimek, strednotratiarka Aneta Hollá, šprintér Martin Koch, šprintérka Alica Mackovichová a Sandra Štuková. Pod nimi predstaviteľky mladších ročníkov a budúce nádeje Veronika Harculová a Eliška Eliášová.
Ďakujeme za kompliment. Predostri radšej čitateľom tvoje koníčky a mimošportové aktivity… Prosím ťa…
Mám málo času. Sem tam idem na diskotéku, ale ozaj len sem tam. Trávim čas na internete, chatujem, vzdelávam sa.
Skvelé, prezraď nám tvoje obľúbené internetové stránky…
Čo ťa do toho? Chodievam na referaty.sk.
Budeš teraz chodievať aj na malackepohlady.sk?
No neviem, prečítam si tento rozhovor. Som zvedavá, koľko nepresností tam o mne napíšete.
Mnoho športovcov začalo s úplne iným športom, ako tým, v ktorom sa neskôr najviac preslávili. Čo ty?
No, ja som chodievala od prvej triedy na základnej na tanečnú do ľudovej školy umenia. Ale v piatej triede som začala behávať a tanečná išla do hája. Inak sem tam hrám futbal, hokej, chodievam na korčule, do plavárne. Je toho dosť a nie vždy mám na všetko čas, chodím ešte aj do školy.
Nerobí ti problém skĺbiť štúdium so športovaním? Aké máš známky?
O moje známky sa nemusíš báť, učím sa celkom dobre. Nemám problém so školou ani s atletikou.
Keď sa ťa spýtam, ktorý pretek v živote ti ako prvý významnejšie utkvel v pamäti, čo mi povieš?
Že si neviem spomenúť. Začalo sa mi významnejšie dariť v deviatom ročníku na „základke“. Potom to bolo stále lepšie.
A tvoj hlavný cieľ do tejto sezóny a do tvojho športového života?
Zlepšovať sa, byť najlepšou na Slovensku, uspieť ne medzinárodných pretekoch a dostať sa na olympijské hry.
Do Pekingu?
Áno. Na Slovensku sa vyberali štyria nádejní mládežníci, ktorí majú ísť na olympiádu ako diváci a „okúsiť“ atmosféru na vlastnej koži, som jednou z nich. A možno, pokiaľ by som splnila limit, mohla by som tam aj bežať, ale je to dlhá cesta a nerada by som teraz predbiehala udalosti… Ale do Londýna o štyri roky už chcem ísť pretekať.
V Pekingu si už bola, je tam pekne?
Pekne…
A tiež sa ti zdá, že všetci Číňania sú rovnakí?
Súvisí to s témou?
Vôbec nie…
Tak, áno, zdá…
Čo si v Číne pekné videla?
Čínsky múr.
Dá sa tam jazdiť na kolieskových korčuliach?
Neskúšala som to, ale zrejme nie. Na také niečo nebol pripravený.
Mnoho ľudí má svoje športové vzory alebo idoly. Patríš k nim?
Obdivujem Američanku, štvorstovkárku Sanyu Richardsovú.
Daj mi už pokoj! Nemožeš chvíľu fotiť niekoho iného? Alebo len tak ticho sedieť a neotravovať vzduch?
Myslím, že to na dnes stačí…
Aj ja si myslím…
Na záver nechávame priestor pre pýtaných, chceš niečo dodať alebo niekoho pozdraviť?
Zdravím celý svet a prajem všetkým mier.
Viac informácií o halových majstrovstvách Slovenska seniorskej kategórie v atletike hľadajte na stránke http://www.acmalacky.estranky.cz/
Zdravim Malacke pohlady!!!
Kolega, fajn clanok, lubi sa mi v nom ta vasa neformalnost a neobmedzeny zmysel po spontannost!!! Mozno viac fotiek mimo drahy by bolo lepsie…
Je tu moznost vybrat si cloveka, s ktorym by ste mohli urobit rozhovor? To by ma naozaj potesilo!!!
Drzim palce!!!
ADIOS
vyberte si… s kýmkoľvek (len nie s jureňom, ten už toho povedal v maštali dosť)