Keď už Malačania prestali mať radi Malinu
Vlani sme písali o potoku Malina, kde tiekla a aký bol jej význam pre mesto a jeho obyvateľov. Dnes už deti nevedia, že Malackami tiekla Malina. Poznajú športovú halu Malina a netušia, že v tých miestach sa stretávali dve korytá potoka s rovnakým názvom. Ako prišlo k tomu, že sa Malina dostala do potrubia?
Bola za tým kombinácia dvoch faktov, znečisťovanie potoka občanmi a budovateľské ambície vtedajších mocipánov. Čo bolo príčinou a čo zámienkou? Keď sa pozrieme na fotky z okolia sokolovne, vidíme, že Malina bola na prelome 60-tych a 70-tych rokov plná rôznych odpadkov…
Začiatkom 70-tych rokov sa začalo realizovať odvedenie potoka do kanálu pod mestom. V dokumente z roku 1971 , ktorý bol tzv. volebným programom MsNV, v časti venovanej päťročnému plánu na obdobie 1971-1975 sa píše: „V roku 1971 je finančne zabezpečené zakanalizovanie potoka Maliny v úseku od Sokolovskej ulice po ulicu kpt. Nálepku. … Ďalšia časť Maliny od Sokolovskej ulice po Jesenského ulicu bude prekrytá súčasne s budovaním nadjazdu.“ Sokolovská ulica viedla pred sokolovňou, ulica kpt. Nálepku bola dnešná Pribinova. A tak sa Malina vo väčšej časti mesta dostala preč z dohľadu ľudí. A mesto sa tým úplne zmenilo. Chcelo sa mi napísať, že dnes je to nepochopiteľné, ale naozaj?
Na fotografii sú znázornené približné úseky, kde je Malina skrytá v potrubí a kde je ešte na povrchu. Voda z Maliny tečie tiež v umelom Vinohradskom kanáli do Jakubova.
Na niektorých miestach, kde boli mosty, zostalo zábradlie. Ako malá spomienka.
V Zámockom parku tiež vidno miesto, kde tiekla Malina.
Časť Maliny, bývalý mlynský náhon, je zatiaľ stále vidieť v lese za diaľnicou.
Potok potom pokračuje na kraji mesta v okolí niekdajšej bažantnice, za čerpacou stanicou Slovnaft.
A tiež na Dolnom konci, kde preteká záhradami domov od kostola k mlynu a pokračuje ďalej. Jeho funkciou je dnes riediť odpadové vody z ČOV…
Pred pár rokmi sa mestskí poslanci Milan Valachovič s Otom Divinským rozhodli niečo spraviť s Malinou pri Froncovom mlyne a vypracovali projekt Revitalizácia koryta potoka Malina v Malackách. Pri realizácii projektu im pomáhali aktívni občania. Okrem vyčistenia sa realizátori snažili ukázať, akú podobu mal potok, keď bol neregulovaný a ozrejmiť význam vodných rastlín a brehových rastlín a ich účinok na kvalitu vody a okolia. Išlo o malý úsek, pričom cieľom projektu nebolo vyriešiť problém dnešného potoka, ale ukázať, ako by to malo byť.
Informačná tabuľa, ktorá vznikla v rámci projektu, nás informuje, že regulované potoky prinášajú negatíva, „voda odteká z povodia rýchlejšie, vyrúbaním brehových krovín a stromov zaniká tieň a voda sa prehrieva. V dôsledku toho sa premnožia vo vode riasy a sinice na úkor vyšších vodných rastlín, a vodné a bentické živočíchy a ryby sa vytratia. Samočistiaca schopnosť potoka sa spomalí a množstvo dusíkatých látok vo vode stúpa. Výsledkom sú vodné toky, ktoré si vyžadujú permanentnú starostlivosť zo strany človeka, akou je čistenie koryta, budovanie hrádzí, kosenie brehov a iné činnosti.“
Keď sme minule písali o Maline, ako vyzerala za starých čias, v diskusii sa objavili sny o obnovení Maliny v meste. Ten potok by si to zaslúžil, my tiež. No ak sa toho naozaj dožijeme, bude to zázrak. Preto nám nezostáva nič iné, len pekne snívať.
Môj otec mal voľakedy garáž, ktorá stála na brehu Maliny v mieste, kde je dnes ihrisko špeciálnej školy. Vedľa garáže bol priechod k Maline, na druhom brehu záhrady. Priestor za garážami bol pre nás chalanov z ulice 1. mája vždy zaujímavý, bola to naša džungľa, podnikali sme výpravy do priľahlých záhrad, naháňali sme sa po potoku a to všetko v stred mesta. Jednoducho krásne časy. Pamätám sa na časy, kedy Malinu dávali do betónových rúr. V tých rúrach sme sa naháňali, prerábali sme ich na bunkre. Potom všade okolo dostavali paneláky, ale to čaro divočiny sa stratilo. Škoda
pri čítaní článku a jemu podobných, pri prezeraní fotiek a im podobných, ma prejde nostalgia a hlavne smútok z „pokroku“
Ja si spomínam na Malinu. ktorá pretekala okolo materskej škôlky Na brehu – dnes tam je hnusna škatuľa Billa- okolo boli vysadené brezy…bol to taký pekný brezová hájik…..v zime Malina zamrzla a my sme sa na nej “ šmýkali“…
v Malackach sa systematicky likviduju miesta ktore by zvysovali kvalitu zivotneho prostredia na ukor vypocitavych tahov lobbystov (pokroku, rozvoju) .
Taktiez chcem pripomenut, ze kvalitu ZP nemaju vo svojich rukach len „ambiciozny zemepani“, ale aj bezny obcan. Chcem tym povedat, ze ak sa v Malackach nachazaju zelene miesta, tak su to miesta ludmi prehliadane, drviva vacsina je k takejto oaze lahostajna. Takto, svojim pasivnym pristupom umoznuje bezny obcan systematicke likvidovanie ZP. Taktiez sa najdu obcania, ktory vyhladavaju skryte miesta v prirode, v borovicovom lese, pri potoku. Pri prechadzke pri troch duboch, po Vampile, za zamockym parkom, …. vsade tam si obcan vsimne ze nieje vsetko v poriadku. Priroda a skryte miesta su najlepsie na likvidaciu nepotrebneho odpadu. Je skupinka ludi ktora systematicky likviduje odpad (PC, elektronika, stavebny material, odpad z domacnosti).
Co chcem napisat na zaver?
Stav ZP reflektuje stav spolocnosti. RAD BY SOM PRIDAL ZOPAR FOTIEK, skoda ze sa pod diskusiu nedaju pripnut fotky.
bm
newiem v ktorom roku boli vyhlasene malacky ako najlepsie mesto pre zivot na slovensku ale podla mojho nazoru niesu….ak by som dokazal cestovat v case zmenil by som cely chod mesta ci od zachovania historickeho centra, maliny ci zakazania vybudovania nadjazdu, panelovych domov v centre, cerveneho obch. domu, hotela, bile a lidla…..dokazal by som si prestavit ze keby kompetentny ludia ktory hlasovali za malacky ako za naj mesto videli malacky pred 100 rokmi padla by im sanka….mam 21 a snivam o malackach z pred 100 rokov verim ze boli nadherne vid fotografie…..