Rakárňa

Rakáreň. Miesto, kde sa chovajú alebo hojne vyskytujú raky. V Malackách máme Rakáreň východne od mesta pri potoku Malina vo vojenských lesoch. Presnejšie ju môžeme lokalizovať okolie rybníkov, označovaných ako Trojka a Štvorka. Malačania v minulosti túto lokalitu nazývali Rakárňa. Počiatok označenia lokality nie je známy. Bežne sa vyskytuje v matrikách a mapách z 19. storočia, ale môže byť starší.

Chytilov miestopis ČSR z roku 1930 pozná v celej republike jedinú Rakáreň, resp. Rakárňu. Od mesta bola podľa tohto zdroja vzdialená štyri a pol kilometra.

Časť Rakárne na katastrálnej mape z roku 1914

V minulosti k nej viedla tzv. nová vývratská cesta. Pokračovala od Rakárne ďalej až pálffyovskému zámku Vývrat, nachádzajúci sa pod Vysokou. V skutočnosti boli podľa pamätníka dve cesty, ktoré išli vedľa seba. Jedna pre Pálffyovcov a druhá pod ňou pre ostatných. Cesta mala meno aj Rakárenská. Začínala v Malackách na Rádku na dnešnej Rakárenskej ulici. Dnes tadiaľ k Rakárni priama cesta nevedie, pretože v 70. rokoch 20. storočia ju presekla diaľnica.

Malina cez Rakáreň prechádzala od nepamäti. Rybníky boli v tejto lokalite minimálne pár storočí, do súčasnej podoby sa dostali vďaka pálffyovskému inžinierovi Gustavovi Bittnerovi na konci 19. storočia.

V lokalite Rakárne sa nachádzalo niekoľko objektov. Nachádzali sa tu dve píly (stará a nová), ktoré pôvodne spracúvali drevo z okolitých lesov. Zariadenia boli poháňané vodou z Maliny. Stará píla stála pri Maline východne od Rakárne. Nová píla sa nachádzala pri rybníku z perneckej Maliny, približne na mieste dnešnej hrádze tretieho rybníka. Obe píly boli ešte v 19. storočí premenené na hájovne, keďže Pálffyovci vybudovali úplne novú pílu priamo v meste pri železničnej trati.

V archívnych materiáloch sa spomínajú ešte štyri ďalšie hájovne v lokalite Rakárne. Pálffyovská kmeňová kniha z roku 1899 spomína aj rakárenský panský majer. Máme zmienku o tom, že na Rakárni bola počas prusko-rakúskej vojny v roku 1866 aj malacká obecná sýpka – možno bola súčasťou spomenutého majera.

Jedna z hájovní na Rakárni bola hneď vedľa vývratskej cesty.  Podľa troch gaštanov sa presne dá určiť miesto, kde stála.

Viaceré archívne materiály spomínajú v 19. storočí na Rakárni aj tehelňu. Zrejme pôjde o tehelňu na Prachfeldách, neďaleko rakárenských rybníkov severným smerom.

Všetky uvedené objekty patrili v na začiatku 20. storočia Pálffyovcom. V období 1. ČSR prešla lokalita Rakárne do vlastníctva ministerstva obrany, vojenské lesy. Zachovali sa fotky, na ktorých je zachytené rozoberanie starých budov na Rakárni. Budovy rozoberali členovia sokolskej jednoty, pričom tehly z rakárenských budov očistili a použili na stavbu sokolovne v meste.

Sokoli v 20. rokoch rozoberali niektoré stavby na Rakárni

Ešte v polovici 20. storočia na Rakárni a v jej bezprostrednom okolí bolo niekoľko hájovní a ďalších objektov v prevádzke. Dnes po nich nezostala ani stopa. Len rybníky pretrvávajú, rovnako ako pomenovanie lokality.

Rakárenské rybníky boli v minulosti cieľom výletov študentov františkánskeho gymnázia

Rakárenské rybníky sú pekným miestom na výlet v okolí Malaciek. Sú súčasťou vojenských lesov. V súčasnosti už na vstup nie je potrebné povolenie, len treba sledovať termíny vojenských cvičení – vtedy je vstup zakázaný.

Prírode Rakárne sa už na Malackých pohľadoch venoval Milan Valachovič v článku Územia európskeho významu v širšom okolí Malaciek (2) – Rakáreň.

3 komentárov
  1. ianus
    ianus hovorí:

    Zásluhou byrokratov z Vojenských lesov sa tam teraz človek legálne dostane len po 15. hodine alebo cez víkend. Zaujímalo by ma, kedy naposledy v danej lokalite cvičil aspoň jeden vojak udatnej slovenskej armády, že sa tam nedá ísť…

    PS V čase, kedy sa za povolenky platili 4 a pol éčka a dávali sa každému, kto požiadal, bol do tejto lokality vstup povolený. Je to vôbec v súlade so zákonom – zakazovať vstup niekam, kde sa od čias socializmu žiadne reálne vojenské cvičenie nekonalo?

  2. handl
    handl hovorí:

    Podľa mňa to je správne. Pokiaľ sú vojaci v robote, tak by tam nemal nikto vstúpiť. Čo ak si zmyslia, že sa budú cvičiť v strelbe? Pri ich dnešnom výcviku by boli v nebezpečenstve nielen tí, ktorí by sa nachádzali v lesoch, ale aj obyvateľom okolitých dedín by som odporučil, aby nevychádzali do ulíc. Len tá zver, ktorá za nič nemôže, by si to mohla obskákať. Na ministerstve obrany si však určite uvedomujú, že cvičenia našej armády by mohli byť krajne nebezpečné, tak ich radšej neorganizujú. Ako by to však vyzeralo, keby sa minister vybral na hrýby a musel by sa doobeda stretávať s plebsom. Tak plebsu vstup zakázali a vrchnosť sa tam môže cítiť ako doma.

Zanechajte komentár

Chcete sa pripojiť k diskusii?
Neváhajte prispieť!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.