Keď ešte Malačania Malinu radi mali…

Maliscapotoca. Potok Malina. Raz uvedený ako miesto, raz ako vodný tok. Slová z listiny z roku 1206 sa považujú za najstaršiu zmienku o Malackách. O tom, či sa tu hovorí skutočne o Malackách, sa vedú polemiky. No fakt, že potok Malina, pretekajúci mestom, sa na začiatku 13. storočia spomína, je nepopierateľný. Malina dala zrejme meno mestu. Pozrieme sa, ako to vyzeralo v Malackách pred niekoľkými desaťročiami, keď Malina mala ešte v meste svoje dôležité miesto.

malina03.JPG

Malina je ľavostranným prítokom Moravy, podľa encyklopédie má dĺžku 47 km a je tokom III. rádu. Pramení v Malých Karpatoch, v podcelku Pezinské Karpaty, pod vrchom Tri kopce (661,8 m) v nadmorskej výške okolo 610 m n.m. Pred Malackami vďaka nej vznikla sústava rybníkov, podľa jedného zdroja v prvej polovici 18. storočia. Zo štvrtého rybníka smeruje Malina do mesta (v súčasnosti je jej veľká časť vedená v potrubí pod mestom).

malina12.jpg

Záznam z roku 1783 o Maline hovorí: „Rieka Malina, ktorá preniká veľmi nebezpečne, zanechávajúc mokriny a záplavy. Keď pretrhne hrádze panských rybníkov, všetko pokryje.” Povodne boli zaznamenané v rokoch 1820, 1876, 1884, 1897, 1901.

malina11.jpg

V roku 1820 boli rybníky zničené obrovskou povodňou. Sieť rybníkov obnovoval koncom 19.storočia pálfiovský lesný radca Bittner. V dôsledku povodní sa vybudovali vodné kanály znižujúce tok vody; po vybudovaní kanála do Jakubova (tzv. Vinohradský kanál obchádzajúci mesto, pretekajúci popri Troch duboch a cez Stupavskú ulicu) bola ešte za pálfiovských čias vytvorená sieť jakubovských rybníkov.

malina18.jpg

Malina sa za štvrtým rybníkom stáčala na juhozápad a prechádzala cez Malacky. Miestami tiekla vo dvoch oddelených korytách (pravé koryto bol tzv. mlynský náhon, kde bolo množstvo vody regulované) a miestami sa spájala do jedného koryta. Jej vodu využívali v Malackách tri mlyny – tzv. Orthov, neskôr Ondrejkov mlyn (v miestach pri dnešnej “perneckej” ceste), Himmerov mlyn (vedľa železničného nadchodu – “Slimáka”) a Froncov mlyn (na Dolnom konci, jediný aspoň čiastočne zachovaný).

malina08.jpg

Na katastrálnej mape z konca 19. storočia vpravo dole vidíme dve korytá prichádzajúce od Ondrejkovho mlyna. Mlynský náhon na jednom mieste tiekol cez zámocký park, potom vedľa zámockej brány smeroval k Himmerovmu mlynu a ďalej popod železnicu prechádzal v záhrade Malého kaštieľa a pokračoval smerom na západ. Druhé koryto prechádzalo viacmenej rovnobežne s mlynským náhonom, cez dnešné záhrady domov na ľavej strane Jesenského ulice, pod železnicou prechádzalo na inom mieste, tieklo ďalej pred Malým kaštieľom a s mlynským náhonom sa spájalo do jedného koryta pri dnešnej sokolovni.

malina15.jpg

Most cez mlynský náhon smerujúci do zámockého parku v miestach, kde sa stretáva dnešná Jesenského ulica s ulicou Dubovského. O niekoľko metrov ďalej sa podľa pamätníka ešte v polovici 20. storočia chytali vianočné kapry

malina23.jpg

Úsek mlynského náhona v zámockom parku. Fotografia zo začiatku 30-tych rokov 20. storočia

malina02.JPG

Domček vrátnika pri čiernej bráne (dnes Zámocká vináreň). Vpravo vidieť popri ňom pretekajúcu Malinu,ktorá vedľa brány opúšťala park…

malina20.jpg

malina10.JPG

…a tiekla popod oknami domov na dnešnej Zámockej ulici.

malina21.jpg

Budova vzadu je Himmerov mlyn.

malina16.jpg

Na tomto mieste prechádzal mlynský náhon pod železničnou traťou.

malina17.jpg

Vpravo dole vidíme ľavé koryto Maliny pretekajúce pod železnicou o kúsok ďalej

malina01.jpg

Pokračovalo potom k Malému kaštieľu

malina07.jpg

Záber spred sto rokov naznačuje, že Malina pri Malom kaštieli bola obľúbeným miestom. Podobne ako dnes…

sokolovna1.jpg

Na tomto mieste sa obe korytá Malina spájali do jedného.

malina19.jpg

Pohľad opačným smerom – na kúsok “ostrova”, ktorý vytvárali korytá Maliny. Záber spoza zábradlia, ktoré vidieť na predchádzajúcej fotke

malina22.jpg

 Rovnaké zábradlie bolo aj na druhej strane cesty, pri sokolovni. K vode sa schádzalo pohodlne po schodíkoch

malina05.jpg

V záhradách domov na dnešnej Záhoráckej ulici (na mieste dnešného Malého námestia) tiekla Malina v jednom koryte na Dolný koniec, približne kopírujúc líniu hlavnej ulice, ako vidieť na katastrálnej mape z roku 1914. Za farským kostolom sa opäť rozdelila na dve korytá. Mlynský náhon pokračoval v záhradách smerom k Froncovmu mlynu a ľavé koryto prešlo popod cestou a tieklo rovnomerne s ňou. Ďalší mlyn bol v Kostolišti.

malina09.jpg

Malina medzi farským kostolom a obecným domom. Cesta cez most pokračovala do Veľkých Levár

malina04.JPG

Pohľad z veže farského kostola. Malina sa zase rozdeľovala do dvoch korýt. Mlynský náhon prechádzal cez záhrady domov vpravo, ľavé koryto prechádzalo na druhú stranu cesty v miestach, ktoré vidíme na fotografii

Zaujímavé sú aj nasledujúce fotografie Maliny na miestach, ktoré nevieme presne identifikovať.

malina06.jpg

malina13.jpg

malina14.jpg

malina25.jpg

Malina, bez ohľadu na škody, ktoré spôsobila pri povodniach, mala pre Malačanov veľký význam. Voda bola potrebná pre remeselníkov, poľnohospodárov. Používala sa na pranie, dokonca vraj aj na varenie. Pre zvieratá bola tiež dôležitá. Časom sa to však zmenilo…

Nabudúce sa pozrieme, ako Malina stratila pre Malačanov význam a dostala sa do potrubia a ako vyzerá dnes.

Zdroje:
- Šíp, V. – Trebišovský, J. V.: Malacky. Kapitoly z dejín mesta. 2. časť. Malacky, 1996
- http://sk.wikipedia.org/wiki/Malina_(rieka)
(1389)

Martin Macejka

autor

Vyštudoval som históriu a občiansku výchovu na UK v Bratislave a právo na TU v Trnave. Pracujem v MCK Malacky v Múzeu Michala Tillnera a externe učím na Gymnáziu sv. Františka Assiského. Píšem kroniku mesta Malacky. Kontakt: mato.macejka@gmail.com
Related Posts

24 reakcií na "Keď ešte Malačania Malinu radi mali…"

  1. Handl says:

    Už štvrtýkrát mažem začiatok. Piatykrát len jedno. Takto si to predstavujem.
    Už opis roka 1918 ma nadchol. Malinu si pamätám ešte bez potrubia. Aj Jursov rybník pri Čiernej bráne./Vtedy sme nevedeli, že to bola Černa brána/ S otcom som chodieval Kubínke na malinovku. Z futbalu sme prešli cez Čiernu bránu, pozreli sme si, ako kapríci vyskakujú v Jursovom rybníku, u Kubínky oproti rybníku v práčovni si dal otec pivo a ja malinovku, cez závory sme prešli smerom k Malému kaštieľu. Hneď ďalej, kde stojí teraz Lídl /už len ten názov ma vytáča/, boli kolotoče. Tam som sa pohojdal a šup domov cez Gajdára /samozrejme zase pivo a malinovka/ domov na Rádek. Ako sa časy menia, presne vyjadruje autor článku jedným komentárom fotografie – Záber spred sto rokov naznačuje, že Malina pri Malom kaštieli bola obľúbeným miestom. Podobne ako dnes…- Avšak pri pohľade na tú fotografiu mi už nie je tak smutno, pretože viem, že niekto sa stará i o naše spomienky. A to je to, čo ma hreje na duši. Tak Ď

  2. Martin Macejka says:

    Dakujem za pozitivnu reakciu na clanok. A vobec za vsetky pozitivne hodnotenia. Skoda, ze Malina zostava (okrem Dolneho konca) len v spomienkach a na fotkach…

  3. Handl says:

    Keď sa vo mne nahromadí premiera optimizmu, tak si predstavujem, že sa raz zbúra nadjazd, Lídl a Bila, Malinu vykopeme z potrubia a po pešej zóne od Čiernej brány cez slimák,/ten by som asi nechal tak/ pri Maline by som sa dostal po chodníku lemovanom trávnatými plochami do centra Malaciek. Posedel by som si na lavičke v parku pred synagógou, Miško, môj syn, by sa hojdal na hojdačkách na detskom ihrisku, ktoré by sa volalo Polídlovan a mne by bolo dobre na duši. A na mieste Malého kaštieľa by stála pamätná tabuľa s nápisom – Tu stál malý kaštieľ, kedysi pýcha Malaciek. Zbúrali ho roku Pána tí a tí. Bože odpusť im, pretože nevedeli, čo činili.

  4. Martin Macejka says:

    Aj ja mam taky sen. A viem aj o dalsich ludoch, podobne snivajucich. Obnovenie Maliny je podla mna technicky realizovatelne, no problemom skor moze byt otazka vole ludi a tiez financii. V tomto smere optimistom nie som, aspon nie v dohladnej dobe… Ale mozno sa niekedy dockame. A na mieste Maleho kastiela by taka tabula mala byt. Verim, ze raz bude.

  5. Katka82 says:

    Velka skoda, ze toto vsetko je prec, velmi rada si pozeram stroj casu, keby toto nebolo tak by som ani netusila ake byvali Malacky pekne mesto, dakujem

  6. Kubik says:

    Je to strasna skoda, bolo by to velmi prijemne mat to ako kedysi.
    Ale to by sme nemohli byt taki sprosti. Hodili sme to do potrubia a konec. Naco mat nieco pekne.
    Malacky mali sance byt pekne mesto. Stare budovy sme poburali, Malinu stiahli do rury ako dake splasky, zastavali sme mesto budovami krizom krazom bez ladu a skladu, stredom mesta doprava jak svina a Malacky su dobre miesto pre zivot.

  7. Ján says:

    Keby sa aj zrealizovali vyššie uvedené predstavy, znova by sa objavili hyperkritici s poznámkami, že to mohlo byť inak a lepšie a pod. Nech je tak, či tak, vždy sú nespokojenci. To je choroba našej doby.

  8. Lubo says:

    Pre Handl – nechces kandidovat? Mas moj hlas :) Da sa len konstatovat, ze Malacky co mali pekne, to zburali, strcili pod zem alebo nahradili “pseudo” budovami.

  9. Helena says:

    Veľmi pekne ďakujem za fotografie z histórie. Vždy, keď mám voľnú chvíľu pozriem si túto stránku a hreje ma na duši, že je niekto, komu záleží na tom, aby sme si pripomenuli “naše voľakedy krásne Malacky”. Pán Handl to vystihol. Malacky boli naozaj miesto pre život – v lete cez prázdniny sme sa chodili kúpať na splav (rodičia o nás nemali strach aj keď nás celý deň nevideli) v zime sme sa chodili sánkovať do “zámku”, alebo sme mali na dvore urobené klzisko (hadice s vodou sme mali natiahnuté z práčovne – pri dnešných cenách za vodu by sa to nedalo) a celú zimu sme mali o zábavu postarané. Naozaj sme mali krásne detstvo a som veľmi rada, že sa môžem aspoň takýmto spôsobom vrátiť v čase a zaspomínať si. Srdečne ďakujem autorom a do budúcnosti prajem všetko naj-naj.

  10. peter says:

    ten maly kastiel kde bol?

  11. matus says:

    No tak ten posledny komentar ma fakt pobavil. Vystizné!!
    Inak som velmi rad, ze existuje este par Malacanov, ktori spominaju na zaslu krasu tohto mesta.

  12. Mival says:

    stale cakam, ze sa objavi avizovane pokracovanie clanku….a stale nic..:-((. Tak dnes sme sa rozhodli, ze si zmapujeme tok Maliny a pokusime sa priniest nejaky fotoreport od jej pramena. Dufam ze najdeme to miesto podla mapy a pomocou GPS.

  13. Anonym says:

    srdce ma boli, ked to vidim a ked pomyslim na to dnesne potrubie, take to mohlo byt pekne….vzdy sa do peknych veci v Malackach zarype daky fuser a je po radosti

  14. ianus says:

    Pre Petra:

    V Bille

  15. P@ter says:

    pre ianus: Výstižné a myslím presné.

  16. michal says:

    vo vsetkom bola pravda som hrdy ze som
    MALACAN

  17. Ing. Pavel Novota says:

    Neviem ako začať, ale už mi nedá nereagovaťna tie náreky nad zničenými historickými pamiatkami mesta. Treba si uvedomiť, že keď sa toto všetko začalo mali Malacky sotva 8000 obyvateľov a bola to vlastne jedna veľká dedina ( svojou rozlohou skoro ako vtedajší Trenčín). Orem Bersona sa o nejakých historiky zvlášť významných budovách nedalo hovoriť (myslím na tie čo boli zbúrané). Stred mesta tvorili prevažne sedliacke domy s neupravenými chodníkmi (dnešná Záhorácka ulica ). Výnimku tvorilo “korzo” pred Tatrou. Najvyššou budovou v Malackách bola gymnázka pri kláštore – 2 poschodia + medziposchodie. Prvé sídisko sa začalo stavať na Ulici 1. mája – dvojposchodové budovy so žumpami. Keď si všímnete tak všetky veľké mestá sú pri vodných tokoch, ktoré sú súčasťou kanalizačného systému na odvod splaškov a fekálií. Preto ďaľšie riešenie výstavby bytov a nie len dvojpochodových bola nutnosť vybudovať kanalizáciu. Jediný tok, ktorý mohol riešiť túto situáciu bol potok Malina. Upozorňujem, potok, v ktorom v letných mesiacoch tieklo sotva 10 – 15 cm vody. Našťastie už vtedy bola nad Malackami vybudovaná sústava rybníkov, ktorá umožnila dostatočný prietok vody čo potrebovala kanalizácia. A to bola príčina prečo musela Malina pod zem do potrubia. Za optimálne riešenie považujem, že sa zachoval “kanál”, ktorý pre mnohých Malačanov je Malina.
    Otázka pre tých čo by chceli Malinu vytiahnuť na povrch – Ako by ste riešili kanalizáciu mesta ? Či chýba vám zápach fekálií ? Ten sa občas objaví pri nízkom tlaku i z kanalizácie.

  18. Martin Marek says:

    Ake nareky? Tomu, ze sa mi (a mnohym inym) nepacil a nepaci sposob, akym sa budovali “moderne” Malacky, sa hovori nazor a nie narek. Tu finalnu tesne prednovembrovu etapu mam este doteraz v zivej pamati a to co nemam – o tom som dostatocne vela pocul od tych, co si to na vlastnej kozi zazili. Pre mna osobne nasilne zburanie velkej casti stredu mesta, budovanie panelakov prevazne tam, kde byt nemali, zmena potoka na stoku a dotiahnutie dialnicneho privadzaca do centra mesta pokrok nepredstavuje. Pre mna je pokrokove to, ked niekto dokaze kontinualne previazat to, co bolo, s aktualnymi, idealne i s ocakavanymi buducimi potrebami. A verte, ze to ide.

    A este odpoved na Vase otazky. Vobec mi tu samozrejme srackovy smrad nechyba, rovnako asi nikomu. Len si akosi nespominam, ze by mi o nom hovorili moji stari rodicia a velka cast rodiny, ktori pri nej byvali. Stoku z toho potoka spravil niekto celkom nedavno, presne ako spominate. Clanky su skor legitimnym zamyslenim nad tym, ci si potok, ktori storocia neodmyslitelne patril k tomuto mestu, formoval ho, je snad od neho odvodeny i nazov mesta, zasluzil stat sa kanalom.

  19. Ing. Pavel Novota says:

    Mať názor je jedna vec. Druhá vec je či je ten názor správny. Vyslovovať názory, zvlášť na technické problémy, bez znalosti problému, jeho riešenia nevedie nikam.
    Keď je problém je ho potrebné riešiť a iste že hľadať riešenia najlepšie. Každé riešenie je však poplatné dobe, znalostiam, možnostiam tejto doby. Vôbec nehovorím, že všetky riešenia v minulosti boi tie najlepšie, ale vychádzali z daných možností. Viete si predstaviť dnešné Malacky bez kanalizácie ?
    Aj mne sa veľmi nepáči cesta pred zámockou bránou, naviac riešenie, ktoré je realizované vytvorilo z ulice ktorá ústila pred zámockú bránu slepú ulicu. Ale nadjazd nad železnicou bol potrebný a riešil situáciu dopravy cez mesto. Hoci nebolo v tedy toľko aut bolo potrebné riešiť prechod cez železnicu, lebo státie pri rampách bolo neúnosné. Vyťaženosť železničnej trati bola vtedy podstatne vyššia ako je dnes ( priemerne do 2 minút prechádzal vlak ). Nevidím však dôvod prečo zrušili prejazd pre autá pri Gajdárovi a na Vajanského (cesta na Studienku). Teraz pri oprave mosta by sa zišli.
    Zbúranie Bersona, nebolo ani tak z dôsledku stavby nadjazdu, ale riešenie centrálnej križovatky, kde sa vyskytlo aj niekoľko dopravných nehôd. Križovatka dnes zaberá podstatne väčšiu plochu ako mala vtedy. Niekoľko metrov sa zobralo aj z parku. “Srdiečko” ešte stále stojí. Berson bol od neho vysunutý smerom do cesty najmenej 15 metrov, takže dnes by stál už na ceste.
    A k zbúraniu “historického centra” ? Hneď za Bersonom, smerom od križovatky boli prízemné domy z časti aj z nepálenej hliny posunuté ešte viac ako “Srdiečko” dozadu (Berson bol vystrčený už vtedy až k ceste ). Stačil trocha väčší dážď aby sa pred týmito domami vytvorila barina skoro na celú ich dĺžku. Poznal som toto miesto dostatočne, moja teta mala hneď v prvom dome vedľa Bersona kaderníctvo. Neskôr sa z neho vytvoril obchod s potravinami – “Reháček”. A to bolo ono centrum, hneď pri križívatke. A na druhej strane križovatky až po kostol na Dolnom konci bol, pokiaľ si dobre pamätám, poschodový dom oproti Tatre a dnešná Unicredit banka, inak prízemné sedliacke domy. Druhá strana, kde je Tatra vyzerala trocha lepšie, bol tam aj betónový chodník.
    Ale chcel som sa tiež opýtať ako ste spokojný s dnešným centrom ? Ako sa vám páčia nastrkané budovy okolo červeného “obchodňáku” ? Pritom by som rád dal do pozornosti, podľa mǎ nie nepodstatnú skutočnosť – stavby o ktoré tu vyslovujeme názor boli budované v rámci riešenia verejne prospešných problémov a nie na súkromné obohacovanie ako je to v prípade budovy nalepenej na na čevený “obchodňák”. Alebo sa stali herne verejným blahom pre túto spoločnosť ?

  20. Martin Marek says:

    Každý výrazný zásah do mesta ma oveľa viac rovín, ako len rovinu technickú. Je potrebné uvažovať i v estetickej rovine (ktorá je samozrejme subjektívna), v rovine mestotvornej a taktiež i v rovine spoločenských, sociálnych a ekologických dopadov toho, čo sa navrhuje. Ak je niečo výborné v rovine technickej, neznamená to ešte, že to nezlyháva na celej čiare v tých ostatných. Ideálnym príkladom toho, aj keď nie z nášho mesta, je bratislavský Nový most. Na svoju dobu potrebná stavba, s nezvyčajným technickým a možno i estetickým riešením. Len ju bohužiaľ úplne degraduje jej nešťastné umiestnenie, ktorému padla za obeť veľká časť Starého mesta. A presne to isté, aj keď v menšom meradle a s menšími následkami sa dialo v Malackách a kdekoľvek inde. V tom, že diaľničný privádzač, obchodný dom alebo kanalizácia boli potrebné, sa určite zhodneme. Naše „náreky“ sú o tom, či sa to nedalo spraviť inak. A som presvedčený, že v drvivej väčšine prípadov (ak nie vo všetkých) sa to dalo. Rovnako sa to dalo i pri stavbách, ktoré sa postavili v posledných rokov. Je pravdepodobné, že sú dobre zvládnuté po technickej stránke, ale podľa môjho laického názoru zlyhávajú v iných, rovnako dôležitých rovinách. Sú to bohužiaľ väčšinou tiež stavby poplatné svojej dobe.

    S čím sa ale nestotožňujem je Váš názor, že „vyslovovať názory, zvlášť na technické problémy, bez znalosti problému, jeho riešenia nevedie nikam“. Tak ako som písal vyššie, likvidácia Maliny v meste a iné spomínané stavby nie sú len technickou otázkou. Ak by sme podobnú argumentáciu použili napríklad na nedávnou riešený parkovací dom, obyvatelia bez znalostí , resp. vzdelania v stavebnej oblasti by sa k nemu vyjadrovať vôbec nemali, aj keď sa ich v mnohých rovinách stavba výrazne dotýka. S týmto sa stotožňovať ani trochu nedá.

    Ešte niekoľko viet k „historickému centru“, tento pojem sa tu rieši snáď už odkedy fungujú MP. Mám dojem, že v Európe sme trochu „rozmlsaní“ tým množstvom pamiatok, ktoré tu máme a máme trochu posunutú latku náročnosti smerom hore pri pojmoch ako historická pamiatka alebo centrum. Stále hľadáme niečo extra. Pre mňa historickou pamiatkou to, čo nejakým spôsobom dokumentuje vývoj miesta ako takého. Ak boli Malacky v minulosti ospalým agrárnym mestečkom, tak samozrejme že sme tu nemali to čo napríklad Skalica, voľakedajšie slobodné kráľovské mesto. Minulý rok som nejaký čas strávil v Reykjaviku, čo je jedno z najmenších, ak nie najmenšie hlavné mesto na svete, má možno stotisíc obavyteľov. To, čomu by sme mi hovorili stodola, stará búda alebo málo podlažná zástavba bez historickej hodnoty, sú síce jednoduchými drevenými ale zároveň živými stavbami, ktoré majú doteraz využitie. Či už ako obchody, kaviarne, luxusné reštaurácie alebo jedna z tých väčších dokonca ako štvorhviezdičkový hotel. Ľudia v nich žijú, pracujú – nikto sa za ne nehanbí, skôr sú atraktívne, ako pre domácich, tak i pre turistov. Ale predovšetkým dokumentujú vývoj mesta, ktoré bolo tiež dvesto rokov dozadu len malým rybárskym mestom s tristo obyvateľmi. A pritom je to moderné mesto so všetkým, čo v ňom má byť.

    Hovorím to len preto, že mám dojem, že si príliš nevážime to čo máme a v snahe byť „modernejší“, lepší a väčší skáčeme predovšetkým po vlastnej minulosti a tiež i po prírode.

  21. M!ro says:

    Skoda ze sa neda dat ku komentarom “like”. Mato, zasluzil by si si ho. Mozme to dat ako novy clanok? :)

  22. Ing. Pavel Novota says:

    Súhlasím s Vami, že každé mesto má svoju históriu, ale každé by malo mať aj svoju budúcnosť. Ak boli Malacky v minulosti ospalým agrárným mestečmom, chcú byť takým aj naďalej ?
    Príklad s Reykjavikom je O.K. Na svete je veľa zaujímavých miest a vôbec som tady nespomenul, že to čo je staré sa musí zbúrať. Iste často je možné tieto stavby využiť a oni majú svoju historickú a výpovednú hodnotu. V Rottedardame je námornícka krčma, obyčajný pajzel, z vonku ešte ako tak, vo vnútri divoko pomaľované steny, pije sa tam na stojáka pri drevených stoloch, zem bez dlážky s vyšlapanými jamami azda až 1/2 metra a je plná turistov.
    Tiež súhlasím, že mali by sme si vážiť viac to čo máme doma a nemať oči na cudzie, niekedy aj ďaleko horšie ako naše.
    Krásnou stavbou u nás, v technickom prevedení, ako ekologická stavba s význačným riešením hneď niekoľko spoločenských problémov je vodné dielo Gabčíkovo. Neviem či je Vám známe koľko problémov toto dielo rieši.
    Nie len vylepšenie lodnej prepravy ku ktorému sa zaviazala československá aj maďarská strana medzinárodnej organizácii lodných prepravcov. Dielo má obrovský význam prave pre udržanie a stabilizáciu ekologickej rovnováhy.
    Neviem či je Vám známe, že za Starým mostom na pravom brehu sa voľakedy bádroval štrk. Nie len ako priemyselný artikel ale aj z nutnosti zabezpečenia splavnosti rieky. Tento štrk sem Dunaj prinášal z horného toku. Nakoľko Rakúsko vybudovalo na hornom toku a tokoch ústiacich do Dunaja vodné priehrady zabránili tým tento prísun šrku. Tým sa spustila opačná činnosť rieky, vymieľanie dna. Tento jav došiel až tak ďaleko, že dno rieky bolo vybrané až na samé podložie a spustila sa erózia ľaveho brehu z čoho hrozil jeho pád ( Hotel Carlton, Reduta … ). Ďaľší dôsledok z tohto bol, že vymletím dna sa hladina Dunaja znížila a voda prestala zatekať do vodných ramien okolo dunaja, čím bol narušený biotok týchto ramien, začali sa vysúšať ramená Dunaja, vodné rastliny aj živočíchy vymierať. Stačila jedna priehrada, ktorá vylepšila lodnú prevpravu, vrátila mrtvým ramenám vodu a tým, že znížila prudkosť toku (vzdutie rieky priehradou zasahuje až po Bratislavu ) zanedzila ďaľšiemu erozívnemu pôsobeniu rieky na ľavý breh. A to nehovorím a regulačných možnostach z hľadiska záplav.
    Však ako každá stavba a zvlášť takáto má svoje dopady na zmeny krajiny, že celá krajina dostane iný ráz a ako ďaľšie pozitívum by mohlo byť využitie jazera pre vodné športy a rekreáciu. Však ubezpečujem Vás, že sa najde skupina ľudí, ktorí budú hovoriť ( mať názor ), že čo to tí narobili, celé je to špatné a budú nadávať a hromžiť, nakoľko sa ich to možno osobne dotklo. Mali tam niekde políčko, chatu ba možno sa dokonca museli i presťahovať. Čo nich je po tom že spoločnosť a iní ľudia majú nejaké problémy.
    Aj ja už ako dieťa som sníval o tom ako by bolo krásne keby nám cez záhradu, alebo aspoň okolo tiekol aspoň malý potôčik. Tak chápem aj toho kto takéto niečo mal a zrazu o to príde bude hromžiť na toho kto mu to zobral. Čo tam po ostatných a ich problémoch. A napriek našim rôznym názorom, fyzikálne zákony sú neuprosné – hovienko keď vykakáme do neba nepoletí, padne na zem. Takže najšikovnejšie ho bude asi spláchnuť. Čakám, že navrhnete iné riešenie.

  23. Malina - Vojenske Lesy says:

    Ma prosim vas niekto historicke fotky Splavu (Splavnica)? Alebo zo stavidla? Tzv. “Stavnica” (stavidlo), rozdelujuca Malinu na Stare a Nove koryto?

Zanechajte reakciu

Chcete sa pridať do diskusie?
Nebojte sa prispieť!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Môžete použiť tieto HTML značky a atribúty: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <strike> <strong>