Je nám príroda úplne ľahostajná?

Určite to poznáte, počuli a videli ste to veľakrát. Na otázku „aké sú vaše koníčky“ odpovie väčšina dospelých ľudí, že radi chodia do prírody, milujú prechádzky v lese a popri vode, mnohí radi zbierajú huby. A túto záľubu si veľa ľudí píše aj do zoznamovacích inzerátov – okrem katolíkov, nefajčiarov a abstinentov, v nich milovníci prírody figurujú dosť často. Zrejme by malo ísť o početnú skupinu – ostatne nepoznám osobne človeka, ktorý by sa verejne označoval za nepriateľa prírody, sadistického vraha zvierat a človeka s utkvelou nenávisťou voči stromom. Snáď sa zhodneme, že taký človek by bol najskôr označený za nebezpečného pre spoločnosť a zavretý do nejakého ústavu. A predsa musia medzi nami žiť ľudia s určitým nutkaním ničiť prírodu. Tento ich skrytý pud sa naplno prejavuje v momente, kedy im príroda stojí v ceste za ich osobným prospechom a ziskom.

Je sezóna húb. Rastú. Avšak zatiaľ čo milovníci lesa a praví hubári sa vo svojom hobby dokážu krotiť, iní zbierajú plné koše a to čo nepoznajú aspoň rozkopú po lese. Rómovia, bez ohľadu na zákon o zbere lesných plodín, sú jasne motivovaní ziskom. Ale čo motivuje našinca nazbierať pre vlastnú potrebu každý týždeň 2-3 koše húb? Že by hlad? Alebo je to iba majetnícka „obohútnosť“?

Keď už sa vyberiete do lesa rýchlo prídete aj na ďalší fenomén. Všadeprítomné odpadky. Igelitky naplnené domovým odpadom, drobný stavebný odpad vyvezený pod rúškom noci firmou, ktorá upravuje byty, tu stará ľadnička, tam pneumatiky a autobatérie. Všetci na to hromžíme, ale niekto to predsa musel do lesa doviezť! Hoci máme odpadové dvory v dosahu a kontajnery na separovaný zber, stále sa to deje. Je to ľahostajnosť, bezcitnosť?

V ryhe pre inžinierske siete pri ceste do Swedwoodu stojí voda.

V jelšine pri Marhečku sa objavili vymerané značky a vraj jej hrozí zánik.

Ešte horšie veci sa dejú voči prírode v poslednom období. Popri tom sú rozkopané plávky a vyhodené plastové fľaše smiešnou lapáliou. Majitelia pozemkov a súkromných lesov, investori a ľudia s dostatočným balíkom peňazí sa rozhodli prejaviť svoje majetnícke pudy a hrabivosť a rozbehnúť biznis vo veľkom. Lesy nám miznú pred očami, stromy uvoľňujú miesto pre budúce logistické parky, výrobne „čudlíkov“ do áut, centrá oddychu pre majetnú klientelu. Geodeti vymeriavajú a stavebníci čmárajú budúce plány ako na bežiacom páse, vybavujú sa stavebné povolenia a povolenia na výruby, niekedy pokútne a často dodatočne. Ďalší potrebujú predať čo najviac dreva a rýchlo zarobiť, veď na drevo už čakajú zahraniční zákazníci, ale aj domáce linky na výrobu drevotriesky, alebo kotle na drevnú štiepku. Miznú už aj kroviny popri cestách a kanáloch. Deje sa to dnes a denne.

Kde sú teda milovníci prírody, ktorých som spomenul na úvod? Vlastne, kde sú všetci ľudia so zdravým rozumom, keď voči tomuto trendu nepozdvihnú hlas? Prečo mlčí samospráva a prečo vedúci predstavitelia sídiel toto tolerujú ergo priamo podporujú? Ako si plnia povinnosti úradníci s právom rozhodovania o zásahoch do životného prostredia na všetkých úrovniach, kontrolóri a štátny ochranári? Vraj je už neskoro, o všetkom bolo už rozhodnuté. Kedy a kým? Skutočne to dopustíme?