Genius loci (3) – Severínek
Reč je o soche svätca zo začiatku 18. storočia, ktorá je umiestnená na vysokom stĺpe na hlavnej križovatke. Malačania ho nazývajú Severínek. „Stojí, mlčí a pozerá spod svätožiary zasnene do diaľky ako strážca majáku.“ Takto opísal v jednom článku nášho Severínka Stano Bellan. Ak by sme mali ďalej pokračovať v personifikácii, tak Severínek pozorne sleduje, čo sa v Malackách deje. Už tri storočia.
Stál na svojom mieste ešte v časoch, keď hlavná križovatka bola pri dolnom kostole. Pamätá si mnohých Pálffyovcov, ale aj napoleonských či pruských, nemeckých i ruských vojakov. Spomína si na časy, keď železnica nebola, a neďaleko stojaci Bersón bol prepražnou stanicou pre kone. S nostalgiou spomína na tie obdobia, keď ľudia korzovali okolo neho a často sa zastavovali priamo pod ním. Dnes sa pri ňom zastavia len na chvíľku, kým nezasvieti zelená. Má právo na sentiment. Veď je to už starý pán. Podľa legendy sa pri ňom stretávali nezamestnaní čakajúci na prácu, takže ak niekto potreboval pomocníka, stačilo zájsť k Severínkovi a tam si už vybral. Iná legenda hovorí, že sem v minulosti chudobní nosili svojich zosnulých na poslednú rozlúčku. Tu bol vraj kňaz povinný vykonať obrad bez zaplatenia. Severínek videl mnohé slávnosti, aj prvomájové sprievody. A so smútkom pozoroval požiare a iné pohromy, ktoré zasiahli Malacky. Zarmútilo ho, keď pred časom takzvaní mocní rúcali Bersón a iné okolostojace stavby, aby dokázali, že najväčšou hodnotou je betón a asfalt. On tieto udalosti bez väčšej ujmy prežil. Hoci zmeny sa neobišli ani neho. Pôvodná balustrádu (kamenný stĺpikový múr), ktorá bola okolo podstavca a ktorú vidieť na najstarších fotografiách, bola odstránená po druhej svetovej vojne. Okolo podstavca boli štyri stĺpiky spojené reťazami. Na nich boli položené povestné gule, ktoré sa nachádzali pôvodne na balustráde (vidieť ich aj na predchádzajúcej fotke). Istý čas boli potom, vraj po autonehode, ktorá poškodila niektorý stĺpik, položené na zemi. Dnes je podstavec opäť obklopený stĺpikmi s reťazami. Dnešná socha na podstavci je len kópiou. Originál sa nachádza v podzemných priestoroch krýpt neďalekého františkánskeho kostola. Detailné pohľady na originál sochy. Malacký Severínek býva literatúre „definovaný“ ako socha sv. Františka Xaverského umiestnená na vysokom stĺpe s dekoratívnou hlavicou korintského typu, ktorá je čelne orientovaná na priečelie kaštieľa. Pochádza približne z polovice 18. storočia, kombinujú sa tu prvky barokové a klasicistické. Autor nie je známy. Viac faktov o Severínkovi v publikáciách o Malackách nenájdeme. O to väčší priestor sa venuje dohadom. Napriek tomu, že sa uvádza, že ide o sochu sv. Františka Xaverského, nie všetci autori sa s týmto názorom stotožňujú. Existujú tri názory na to, ktorý svätec stojí na stĺpe. 1. Sv. Severín (Severinus) z Norica Tento svätec, patrón rímskej provincie Noricum (najmä územie dnešného Rakúska a Slovinska), žil v 5. storočí. Jeho meno je zhodné s dnešným familiárnym pomenovaním malackej sochy. Podobný stĺp ako v Malackách, ale väčší, stojí vraj v Alexandrii (súčasťou sú aj štyri delové gule), ktorá bola počas Severínovho života súčasťou Rímskej ríše. Vplyv provincie Noricum siahal aj na naše územie. Ako uvádza Vladimír Šíp, názor, že v Malackách stojí socha sv. Severína, zastával františkánsky historik Vševlad Gajdoš a starí malackí historici. 2. Sv. Ján Nepomucký Dnešný patrón Bavorska a Čiech žil v 14. storočí. Kult sv. Jána Nepomuckého je nerozlučne spojený s barokom, kedy patril k najvýznamnejším svätcom. V Malackách pramene uvádzali len dve sochy Jána Nepomuckého. Jedna stále stojí na dolnom konci oproti pubu U koňa. Druhá sa nachádzala v blízkosti Malého kaštieľa (v priestore medzi dnešnou Billou a Lidlom), počas výstavby diaľničného privádzača bola odstránená. Sv. Ján Nepomucký býva väčšinou zobrazovaný v rochete (krátke biele obradné rúcho), na hlave s pokrývkou (biretom) a piatimi hviezdami okolo nej, v ruke drží kríž (obrázok z českého Rychnova)… …prípadne tiež palmovú ratolesť (obrázok z Prahy). Socha v Malackách spĺňa len niektoré z týchto atribútov. Podľa uvedeného sa zdá nepravdepodobné, že na stĺpe pri križovatke je Ján Nepomucký. Hlasy, ktoré to tvrdia, sa objavili na prelome 80.-tych a 90.-tych rokov 20. storočia. 3. Sv. František Xaverský Žil v 16. storočí a bol jedným zo zakladateľov jeziutského rádu, neskôr pôsobil ako misionár v Ázii. Stal sa patrónom zámorských misií. Skúsme porovnať dve sochy tohoto svätca z iných miest s malackou sochou na stĺpe. Na obrázku je socha sv. Františka Xaverského z Častej… … a v stredočeskej obci Pyšely. Malacký Severínek. V kanonickej vizitácii malackej farnosti z roku 1783 sa podľa Šípa spomína aj socha sv. Františka Xaverského. Napriek tomu, že ide o jezuitského svätca v blízkosti kláštora františkánov, a napriek ostatným uvedeným faktom a tvrdeniam, sa väčšina odborníkov prikláňa k názoru, že Severínek je v skutočnosti naozaj František Xaverský. V súvislosti s našou sochou by som chcel upozorniť ešte na jednu zaujímavosť – istú štýlovú podobnosť rôznych sôch a súsoší. Na obrázkoch sú morové stĺpy v Trenčíne, Plzni a Žamberku. Všetky majú balustrádu s guľami, podstavec, vysoký stĺp s korintskou hlavicou, na ktorej je socha alebo súsošie. S malackou sochou, ktorá je „skromnejšia“, majú spoločné obdobie vzniku. Je otázne, či je to jediný spoločný znak. Budovanie morových (mariánskych alebo trojičných) stĺpov z vďaky za koniec morovej epidémie bolo rozšírené v katolíckych krajinách najmä v 17. a 18. storočí. Na morových stĺpoch bývali okrem Panny Márie alebo Najsvätejšej Trojice, zobrazovaní aj iní svätí. Aj František Xaverský, o ktorom sa tradovalo, že mal dar uzdravovať a kriesiť mŕtvych. Len na základe uvedených faktov a porovnaní však nemožno hovoriť o nejakej priamej spojitosti Severínka s morovými stĺpmi. Hoci Malacky v minulosti morová epidémia niekoľkokrát zasiahla. Isté nie je ani to, či na stĺpe na mieste dnešného Severína (Františka) nebola v minulosti nejaká iná socha. Viac by sme sa dozvedeli, keby sa zachoval nápis na podstavci… Zdroje:
– Bellan, S.: Severínkovi k meninám. Malacký hlas 1/2007.
– Havlík, M.: Pálffyovci a ich význam na urbanisticko-architektonický rozvoj mesta Malaciek. In: 800-ročné Malacky. Zborník zo seminára. Malacky 2006
– Šíp, V.: Severínek alebo Ján Nepomucký? Echo Záhoria 8/1990. – Šíp, V. Trebišovský, J. V.: Malacky. Kapitoly z dejín mesta II. Malacky 1996.
– http://en.wikipedia.org/wiki/Severinus_of_Noricum – http://en.wikipedia.org/wiki/Noricum
– http://sk.wikipedia.org/wiki/J%C3%A1n_Nepomuck%C3%BD – http://sk.wikipedia.org/wiki/Francisco_de_Xavier_y_Jassu
– http://sk.wikipedia.org/wiki/St%C4%BAp_Panny_M%C3%A1rie_a_Najsv%C3%A4tej%C5%A1ej_Trojice
Obrázky a mapa:
– archív MCK
– Naše Záhorie 5-6/1999
– http://www.rychnovjbc.cz/foto_krize/nepomuk002.jpg
– http://www.rci.rutgers.edu/~lpudwell/euro06/p065.jpg
– http://www.obec-casta.sk/foto/original/xaver.jpg
– http://www.pysely.cz/obrazky/obsah/obr_428.jpg
– http://www.zcu.cz/plzen/img/plague2.jpg
– http://www.fsdruzba.szm.sk/images/jpg/morovy.jpg
– http://commons.wikimedia.org/wiki/Image:Mari%C3%A1nsk%C3%BD_sloup_v_%C5%BDamberku.jpg
– http://www.bible.ca/maps/maps-roman-empire-peak-150AD.jpg
moc pekne poctenicko, len tak dalej
No zapuac Pan Buh, ze niekto „prezradil,“ ze je to sv. Frantisek…myslim, ze kazdemu len trosicku oboznamenemu s ikonografiou to je jasne na prvy pohlad. Mali by sme si prestat robit ostudu, ze ho volame Severinek. Ale mozno na druhej strane…tradicii zdar.
Krasny clanok, vdaka. Mne sa pomenovanie „Severinek“ velmi paci, znamena to, ze si ho Malacania vzali za svojho, stal sa sucastou ich zivota. To sa kazdej soche nepodari.. 🙂