Prípad Alfreda Hujsu

V rámci série článkov Záhoráci v Amerike sa pozrieme na životné príbehy rodiny Alfreda Hujsu, ktorého predkovia pochádzali z Veľkých Levár a Malých Levár. Súčasťou článku je aj opis pozoruhodného výletu do New Yorku.

Rodina Hujsovcov v USA

Alfred Edward Hujsa sa narodil 7.6. 1916 v nemocnici v Allentowne (Pa). Mal záhorácke korene, jeho otec Andrej (Andrew) Hujsa sa narodil v októbri 1884 vo Veľkých Levároch a matka Gertrúda rodená Fialová prišla na svet v marci 1890 v susednej obci Malé Leváre. Rodičia sa pravdepodobne poznali už na Záhorí a v roku 1909 pricestovali do USA, ovšem každý zvlášť. Svadbu mali v rímsko-katolíckom kostole Panny Márie ustavičnej pomoci (Our Lady of Perpetual Helps) v českej štvrti na Manhattane na adrese 321 East 61st Street, New York.

Usadili sa však v Pensylvánii v okrese Lehigh, kde Andrej pracoval na obecnej farme a v rokoch 1928 – 1930 aj ako pokladač drôtov na telegrafné stĺpy. Gertrúda sa starala o domácnosť, no neskôr sa musela zamestnať v textilnej fabrike. Rodina sa rýchlo rozrastala. V roku 1912 sa narodil syn Joseph. V mestečku Upper Milford, okres Lehigh, prišla na svet 19.6. 1913  dcéra Gertrude. Ďalšia dcéra narodená 4.5. 1915 v Greenlane (Pa) dostala meno Theresa.

V roku 1920 žila rodina v rýchlo sa rozvíjajúcom pensylvánskom meste Allentown a často striedala prenájmy. V roku 1920 žili na adrese 437 North Street, o tri roky nato boli vedení na adrese 424 Market Street a v r. 1927 na adrese 618 Filmore Street.

V roku 1920 sa v miestnej nemocnici Andrejovi a Gertrúde narodil syn Francis, 9.3. 1923 o siedmej večer dvojičky Stephen a Rose a v roku 1927 syn Robert (v lete 1927 sa štrnásťročná Gertrude stala členkou Juniorského klubu dopisovateľov).

Podľa sčítania obyvateľstva z apríla 1930 bývali Hujsovci vo vlastnom dome v obci Treichlers v rámci Lehigh Township (okres Northampton). Alfred po absolvovaní základnej školy študoval na strednej škole v Treichlers. Pre nezvyklé priezvisko bol medzi spolužiakmi známy skôr ako „Hozen“. Najviac asi vychádzal s rovesníkmi zo školy Michaelom Kimakom (* 3.12. 1915) a Homerom Kleppingerom (* 14.9. 1915 Treichlers). Kimakov otec Michal „Mike“ Kimák pochádzal zo Zemplína a Hujsa s jeho synom mohol komunikovať aj po slovensky. Homer bol z tesárskej rodiny, ktorá v Treichlers priamo susedila s Hujsovcami.

Výlet do New Yorku

V piatok 20.2. 1931 Alfred s Michaelom a Homerom zrealizovali už dlhšie pripravovaný plán, že sa na víkend pozrú do New Yorku. Cestovať sa rozhodli autom, ktoré ukradnú priamo v Treichlers. Nápad ukradnúť fordku miestnemu obyvateľovi mlynárovi Danielovi Mertzovi (* 1868) mohol byť Alfredov, keďže Mertz býval neďaleko domu Hujsovcov. Okolo pol siedmej večer sa vkradli do Mertzovej garáže a úspešne mu ukradli automobil. Alfred sa v autách vyznal, sám neskôr pracoval ako automobilový mechanik a pravdepodobne ukradnuté vozidlo šoféroval.

Cesta mládežníkov do New York City prebiehala cez Allentown a Easton do Clintonu, neďaleko ktorého Alfred kúpil galón benzínu na ďalšiu cestu. Problémy začali v meste Somerville v štáte New Jersey. Na West End Avenue zaregistroval ich auto policajt na motorke Louis Waldron. Ukradnuté auto nemalo totiž zadné svetlá. Po krátkej naháňačke predbehol mladíkov a prinútil ich zastaviť pri divadle Cort Theater.

Ako neskôr Waldron nahlásil, mladíci sa mu mali vyhrážať, že keby ich zastavil na diaľnici, tak by ho zastrelili. Pri prehľadávaní našiel vo vreckách zadržaných náboje do revolverov. V aute sa skutočne našli dva plne nabité revolvery. Jeden bol revolver Young-America kaliber .22 a druhý revolver Iver Johnson kaliber .38 (na jeden revolver mali 44 nábojov a na druhý 77). Alfred sa následne na policajnej stanici priznal, že jeden z revolverov mu patrí a Michael Kimak k druhému revolveru uviedol, že ho kúpil v železiarstve spolu s dvomi krabičkami nábojov za 14,25 dolárov.

Chlapci odmietli Waldronovo tvrdenie, že by ho na diaľnici zastrelili. Bránili sa, že revolvery mali len na osobnú obranu proti prípadným banditom na ďiaľnici a nie proti policajtom. Pri výsluchu uviedli, že boli zasvätení do sfalšovania šeku, keď ich kamarát Stephen Karner (* 1915) s ďalším mládencom známym len ako „Slim“ preplatili 17.2. 1931 falošný šek v hodnote 39,15 dolárov v obchode v Northamptone. Peniaze mali byť určené na cestu do NYC. Karner dal Kinakovi 19,25 dolárov a ten dal časť peňazí Hujsovi. Za peniaze kúpili revolver s muníciou a neskôr benzín pri Clintone. Z peňazí im zostalo 10 centov. Karner a „Slim“ boli zakrátko zatknutí.

Ostatní chalani sa rozhodli užiť si víkend vo veľkomeste, v pondelok sa vrátiť do školy a auto vrátiť majiteľovi, no v novinách sa neskôr objavila aj správa, že kradnuté auto chceli v New Yorku predať. Na druhý deň poslal sudca Raymond Sutphen chlapcov do okresného väzenia na ďalšie vyšetrovanie a na konanie súdu pre mladistvých (za neprítomnosti zapisovateľa Herberta Durhama, ktorý bol chorý). Kaucia bola stanovená na 1000 dolárov za každého. Mladiství boli umiestnení na týždeň do väzby.

John F. Reger, sudca pre neplnoletú mládež, rozhodol 28.2. 1931 v Somerville o podmienečnom odsúdení mladých zlodejov na rok. Sudca pri vynesení rozsudku pokarhal mladíkov a nariadil im, aby sa raz týždenne hlásili na polícii v Northamptone, ktorá zasa pravidelne informuje o chlapcoch orgány okresu Somerset (Pa). Na pojednávaní boli prítomní rodičia chlapcov a mali so sebou aj advokáta Howarda Mosesa Spenglera (* 1893) z Northamptonu, ktorý zastupoval obžalovaných. Otec Homera Arthur Miller Kleppinger (* 1892) na pojednávaní uviedol, že jeho syn nebol namočený do falšovania šeku, ale zúčastnil sa len na jazde v kradnutom aute. Počas trvania roka na podmienku sa výtržníci vyvarovali ďalších prehreškov. Školu v Treichlers navštevoval Alfred aj po incidente. Možno väčší trest pre Alfreda bol hnev rodičov, no o tom už novinové správy mlčia.

Hujsovci v 30. rokoch

Rodina Andreja Hujsu sa v roku 1933 presťahovala na adresu 728 Greenleaf Street, Allentown. Joseph pracoval ako preparátor zvierat, Stephen ako strojnícky učeň, Robert bol kontrolórom výroby praclíkov vo firme Miller’s Pretzels. V apríli 1934 sa rodičom v Allentowne narodil posledný syn, ktorý dostal meno Richard. Alfred sa zamestnal ako mechanik v spoločnosti Dietrich Motor Car Co., ktorá mala sídlo na ulici Linden Street. Ďalšie policajné záznamy Alfreda Hujsu už nie sú známe.

V júni 1939 sa Alfred oženil s Mary rodenou Buhay (* 1917) a žili v r. 1940 v Allentowne v prenájme na adrese 1121 Fullerton Avenue, no ešte v tom istom roku sa presťahovali na adresu 629 North Penn Street. Alfred vtedy meral 6 stôp, vážil 170 libier, mal hnedé oči a vlasy. So ženou Mary mali tri deti: dcéru Mary Ann (* 2.2. 1942), syna Alfreda juniora (* 28.4. 1943) a dcéru Kathleen (* 1949).

Andrej Hujsa zanechal farmárčenie a koncom 30. rokov 20. storočia pracoval ako pomocník rušňovodiča pre železnice Lehigh and Susquehanna, ktoré však boli podriadené Central Railroad of New Jersey. Mal červenú tvár ako príznak vysokého krvného tlaku a trpel artériosklerózou. Z opisu z 27.4. 1942 vyplýva, že bol vysoký 5 stôp 9 palcov, vážil 195 libier, mal modré oči, hnedé vlasy a materské znamienko pri ľavej nosnej dierke.

Zomrel 16.5. 1942 v nemocnici Sacred Heart Hospital v Allentowne (Pa) na krvácanie do mozgu. Posledná rozlúčka so zosnulým sa konala v miestnom slovenskom katolíckom kostole Sv. Jána Krstiteľa (St. John the Baptist). Pohreb vybavovala Andrejova manželka Gertrúda.

Rodiny a hobby Hujsovcov

Gertrúdine deti si založili rodiny s partnermi rôznych národností. Theresa sa v septembri 1931 vydala za Poliaka Jana Kozera (* 1900). Gertrude si 25.2. 1933 vzala za manžela v ortodoxnom kostole na Newport Avenue v Northamptone Američana ukrajinského pôvodu Stephena Lubenesky. Obchodník Joseph Hujsa oslávil v júni 1937 svadbu s Margaret Oberla (* 1915), ktorá mala slovenské korene. Rose pracovala ako úradníčka a v júni 1943 sa vydala za amerického námorníka Franklina Weavera (* 1922). Stephen Hujsa sa v októbri 1946 oženil s Florou Casciano (* 1923), ktorej rodičia boli Taliani. Robert si v júli 1954 vzal Pauline Laubach (* 1934), ktorej predkovia prišli do USA z Nemecka.

S najmladším súrodencom Richardom Alfreda spájalo rovnaké hobby – práca okolo áut. Richard a Robert Hujsovci našli dokonca záľubu v starých puškách s perkusným zámkom. Pre synov Andreja Hujsu boli rovnakým koníčkom aj poľovačky. Joseph Hujsa po jednej z takých poľovačiek koncom novembra 1969 skolaboval, keď sa snažil dostať auto zo snehových závejov a následne v prvý decembrový deň zomrel na infarkt v nemocnici vo Wellsboro (Pa).

Alfred E. Hujsa žil na adrese 1959 – 3027 Woodlawn South Whitehall Township, Allentown a pracoval mnohé roky ako supervisor u spoločnosti Betlehem Steel Corp. Počas druhej svetovej vojny bola korporácia hlavným dodávateľom pancierových plátov a munície pre americké ozbrojené sily. Po vojne ďalej vyrábala oceľové nosníky či pozinkované oceľové plochy využívané v stavebníctve, ale napr. valcovala aj uránové palivové tyče pre jadrové reaktory. V 70-tych rokoch 20. storočia sa však spoločnosť už dostávala do úpadku.

Alfred junior sa stal odborníkom a zberateľom starožitností (v apríli 1977 mu neznámy zlodej ukradol z auta staré drevené sošky, grafiky od Jamesa Whistlera a ďalšie starožitnosti v hodnote vtedajších 5896 dolárov).

V júni 1978 zomrela vo svojom dome Alfredova matka Gertrúda a Alfred senior sám odišiel v tom roku do dôchodku. Zomrel 9.4. 1997 v opatrovateľskom dome Phoebe Home v Allentowne a pochovali ho na miestnom cintoríne Grandview Cemetery.

Zdroje:

• ancestry.com,
• newspapers.com,
• familysearch.org,
• myheritage.com,
• findagrave.com,
• wikipedia.org .