Tri domy sa nezmenili alebo Spomienky na staré časy

Prechádzal som sa Malackami a spomínal na staré časy. Len málo miest mi ich pripomína. Teda lepšie povedané, spomínal som na moje mladé časy.

A ako som kráčal po chodníku oproti Tatre, môj pohľad sa zastavil na troch domoch, ktoré mi okamžite pripomenuli moje detstvo. A to už je dobre dávno. Pozerám a vidím, že domy ostali takmer v pôvodnom stave a to dokonca aj čo sa týka obsahu.

Tatra, drogéria, hračkárstvo - Malacky 2020
Hotel Tatra (vľavo), drogéria a hračkárstvo (Foto Vlado Handl)

Tatra stojí na svojom mieste ako kedysi. Dokonca  je v nej šenk, už posledný z tých klasických malackých. Vedľa je drogéria, ktorá tam bola aj v časoch mojej mladosti  a ten tretí dom je hračkárstvo. Malý domček, kde som sa ako dieťa chodil pozerať do výkladu s rozžiarenými očami. 

V pamäti mám, že ešte ako predškolák som stál s mamou pred výkladom a plakal, keď mi nechcela kúpiť hračku. A plakal som celou cestou na Rádek. Mama ma nahnevane ťahala za sebou, baviac sa so susedou. Tá jej hovorila, že Aničko, to bude zlý chlapec.  Asi nebola ďaleko od pravdy, ale čo už s tým spravím v šesťdesiatke. Ako Česi hovoria, pozdě bycha honiti. 

Hračkárstvo, Malacky 2015
Hračkárstvo, v pozadí drogéria a Hotel Tatra (Foto Martin Macejka)

Takže tieto tri domy mi pripomínajú moje detstvo a mladosť. Otec síce do Tatry nechodil, pretože bol štamgastom Gajdára, ale v Tatre som mal prvú svadbu. Do drogérie som chodil s radosťou, keď som si doma spravil fotokomoru a tam som kupoval chemikálie a fotopapier. Nuž a hračkárstvo som už spomínal. Takže na tejto fotografii je kus môjho života. Vidím, ako si nesiem z hračkárstva pikovláčik, neskôr z drogérie vývojku a ustaľovač a z Tatry manželku. 

Z jednej fotky sa na mňa vylialo toľko sentimentu, až mi zvlhli oči. Je mi ľúto, že trocha sentimentu nemali v sebe tí, čo dali zbúrať Malý kaštieľ, budovu súdu, Jursov rybník, Bersón či Domky. Možno by sa spomínalo príjemnejšie. Ale to všetko už odvial čas. 

Ostali len spomienky nás starších, ktoré sa snažíme uchovať pre naše deti a vnúčence. A tých to zaujíma asi tak, ako nás, keď sme boli mladí a starenky nám rozprávali o svojom detstve. Nuž svet je ako vlak, ktorý stále zvyšuje rýchlosť a pomaly už ani nestojí, pretože mladí dokážu nastúpiť aj za jazdy. Pozor, Hoštice, nezastavujeme.

Staré časy v Malackách - Tatra, drogéria, hračkárstvo
Staré časy v Malackách (Foto archív autora)
2 komentárov
  1. Jarmila Vargová
    Jarmila Vargová hovorí:

    Dobrý deň,
    ďakujem za krásny článoček a zrejme budeme rovesníci, lebo presne toto isté ma vždy napadne keď príležitostne navštívim moje rodné Malacky aj ja: tri budovy – na ktoré nemal vplyv čas a aj v dnešnej dobe obkladov, skla a nerezu si zachovali svoju krásu. Otcovi som síce behala kupovať Bystrice do starej Športky a nie do Tatry, ale do hračkárstva som aj ja ako dieťa nakúkala, hlavne pred Vianocami a do drogérie som si chodila kupovať ako slečna prvé šminky. Sú to milé spomienky a želám si, aby sa ešte mohli z nich tešiť aj naše deti a vnúčatá. Pozdravujem a teší ma, že máte takéhoto krásneho a užitočného koníčka.
    Jarmila Vargová

Zanechajte komentár

Chcete sa pripojiť k diskusii?
Neváhajte prispieť!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.