Ad Genius loci (4) – Telocvičňa má osemdesiat rokov

Pred štyrmi rokmi sme písali o školskej budove, ktorá bola súčasťou františkánskeho kláštora. Telocvičňa, ktorá bola postavená zakrátko po budove školy, bola v roku 1931 a teda využíva sa už osem desiatok rokov. Aká bola vtedy a aká je dnes?

Telocvičňa bola postavená pre potreby františkánskeho gymnázia. To vzniklo v roku 1927 a začínalo prakticky od nuly. Telocvik mali študenti rovnako ako dnes dve hodiny týždenne a okrem toho mali mimo vyučovania dve hodiny týždenne športové hry. Škola vznikla v kláštore, kde predtým telocvičňa nebola. Keď bolo pekné počasie, cvičili študenti v kláštornej záhrade, čo je dnešný školský dvor. V zime prebiehal telocvik v dočasnej telocvični. O tej nenachádzame inú zmienku, nevieme, kde sa nachádzala, ale zrejme to bolo v budove kláštora.

Hodina telocviku na školskom dvore. V pozadí nová budova školy spolu s novou telocvičňou (vľavo)

Napriek tomu, že škola nemala peniaze navyše, investovala do telovýchovy – podľa údajov v prvej výročnej správe gymnázia zo školského roku 1927/28 dotácia na telocvičné zbierky bola 6687,50 korún a zakúpili sa pomôcky za 15.933,70 korún. Pre ilustráciu dotácia na ostatné predmety spolu bola 10967 korún, pričom nevyčerpané prostriedky za jednotlivé predmety boli požičané na telocvičné zbierky! Samozrejme, v nasledujúcich rokoch sa situácia otočila.

Stavba novej telocvične

Telocvik učili mnohí učitelia, z nich za zmienku stojí najmä Fridrich Hanuš. Začal učiť v školskom roku 1930/1931. V nasledujúcich školských rokoch väčšinou učil ako výpomocný učiteľ, ale spomínajú si na neho celé generácie gymnazistov. Niektorí v dobrom (vraj využil každú voľnú chvíľu, mal všetko premyslené a zorganizované), iní aj po rokoch spomínajú, ako ich bil paličkou. Cez vojnu mal významnú funkciu – bol výpomocný referent jazdectva a veliteľ jazdeckej čaty pri miestnom veliteľstve Hlinkovej gardy. V roku 1944 sa zrejme aj vďaka tomu jeho pôsobenie v škole skončilo.

Legendárny telocvikár Fridrich Hanuš a jeho zverenci

Prvá zmienka o novej – súčasnej – telocvični je v tretej výročnej správe zo školského roku 1929/1930. Píše sa v nej, že sa v uvedenom školskom roku pripravovala samostatná telocvičňa a veľké ihrisko v rozmeroch 6000 m2. V tom období sa už dokončovala novostavba školskej budovy. Kým nebola hotová, vyučovalo sa v improvizovaných podmienkach a telocvik prebiehal na ihriskách kláštornej záhrady, na trhovisku a na ihrisku MŠK. Kronikár k tomu poznamenal: „Tohtoročná mierna zima žičila telocviku vo voľnej prírode takmer bez pretrženia.“

V nasledujúcom školskom roku ešte telocvičňa nebola dokončená, ale nová školská budova už bola v prevádzke. Preto žiaci cvičili „za priaznivého počasia vo voľnej prírode, na ihrisku kláštornej záhrady, na trhovisku a na ihrisku MŠK v parku. Za nepriaznivého počasia však a v zime cvičilo sa na širokej spodnej chodbe gymnaziálnej, keďže telocvičňa, ačkoľvek vystavená už bola, ale zvnútra nebola docela upravená a zariadená.“

Nová telocvičňa s rozmermi 20 x 10 x 7,5 metra bola v prevádzke od školského roku 1931/32. Prvá zmienka o tom je z 28. októbra, keď sa v telocvični odohrávala slávnostná akadémia pri príležitosti výročia vzniku Československa. Školský dvor bol tiež upravený, zakrátko na ňom boli dve volejbalové ihriská, jedno futbalové, bežecká dráha „a všetko, čo je potrebné pre ľahkú atletiku.“

Vybavenie novej telocvične

Podľa výročnej správy zo školského roku 1933/34 bola telocvičňa vybavená všetkým potrebným náradím, rozšírený bol inventár ľahkoatletických potrieb, pribudli oštepy, lopty, prekážky, bránky na hádzanú, atď. Celkovo mali telocvičné zbierky v tomto čase v inventári 587 kusov v hodnote 52 314 korún. Bola to hodnota viac ako štvrtiny všetkých zbierok gymnázia.

Zameranie školy v športovej oblasti bolo všestranné, žiaci sa venovali podľa výročných správ ľahkej atletike, futbalu, hádzanej, volejbalu, stolnému tenisu, gymnastike, veslovaniu, člnkovaniu, cyklistike, hokeju, korčuľovaniu. Okrem vyučovania športovali gymnazisti tiež v rámci Gavlovičovho samovzdelávacieho študentského krúžku.

Slávnostne vyzdobená telocvičňa pred akadémiou

V telocvični prebiehali tiež podujatia nešportového charakteru. Pri rôznych príležitostiach ako výročie narodenín prezidenta, výročie vzniku ČSR a podobne škola zorganizovala akadémie s kultúrnym programom. Telocvičňa bola vyzdobená a slúžila ako spoločenská miestnosť. Koncom školského roka sa v telocvični organizovali pomaturitné večierky.

Telocvičňa bola poškodená pri prechode frontu. Zmienka o tom je vo výročnej správe poštátneného gymnázia zo školského roku 1945/46. „V telocvični ústavu sa nedalo vyučovať, nakoľko prechodom frontu budova bola značne poškodená, obloky vybité a náradie čiastočne zničené. Na jar sa cvičilo na gymnaziálnom dvore, kde sa za pekného počasia pestoval volejbal, košíková a ľahká atletika. Väčšiemu rozvoju športu a hier prekážal nedostatok hráčskeho inventára.“

O vývoji telocvične v nasledujúcich rokoch nemáme k dispozícii žiadne záznamy, ale zrejme bola vykonávaná len bežná údržba a drobné opravy.

Telocvičňa v roku 2005, pred poslednou rekonštrukciou

Posledná väčšia rekonštrukcia prebiehala približne pred piatimi rokmi. Vymenili sa parkety, na stenu bol daný drevený obklad. Boli odstránené pôvodné gymnastické rebríky, hrazdy, kruhy a niektoré rebriny. Telocvičňa bola nanovo vymaľovaná. Radiátory boli vymenené už predtým.

Súčasný stav telocvične

Telocvičňa v dobe postavenia patrila medzi najväčšie a najmodernejšie na okolí. Dnes to už neplatí, ale stále je plne využitá a nie je dôvod, aby to tak nebolo aj v nasledujúcich rokoch.

3 komentárov
  1. mato
    mato hovorí:

    Hej nacvivil som sa tam do roku 2000 do vtedy som navstevoval este zakladnu skolu ale statnu. Vyucoval nas prisny zastupca riaditela Pan petrakovic bol surovi a nebal sa pouzit aj fizicke tresti na dievcata.

  2. Jakub Valachovič
    Jakub Valachovič hovorí:

    To je veľmi zaujímavý článok. Napríklad tie dvere do telocvične. Vôbec sa nezmenili! To vážne slúžia už tak dlho? Koľko to je – no zhruba 80 rokov??? A stále ich tam odomykáme a zamykáme keď ideme hrať basketbal. Ani nás nenepadne, že sú štyrikrát tak staré ako my.

  3. Jozef Ivan
    Jozef Ivan hovorí:

    Ten Petrakovič potom narazil na mladého Hrebíka a rozbil si sám čumák…
    Aj pred celou triedou sa musel 14-ročnému ospravedlniť.

Zanechajte komentár

Chcete sa pripojiť k diskusii?
Neváhajte prispieť!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.