Pálffyovský kríž zo zámockej kaplnky v Malackách
Pálffyovci vlastnili mnoho väčších či menších sídel, vo väčšine mali aj súkromné kaplnky. V tomto článku sa venujeme pálffyovským zámockým kaplnkám v Malackách a Marcheggu a oltárnej plastike Ježiša Krista, ktorá zrejme bola v priebehu času v oboch mestách.
Kaplnka Sv. Kríža v Malackách
O vzniku kaplnky ani o jej posvätení zatiaľ nemáme k dispozícii žiadne údaje. Mohla vzniknúť súčasne so stavbou zámku alebo neskôr v druhej polovici 17. storočia či začiatkom 18. storočia. Najstaršou známou zmienkou o kaplnke je záznam v kanonickej vizitácii farnosti z roku 1756.
Zámocká kaplnka v Malackách bola zasvätená Sv. Krížu. Hoci pôvodne mohlo byť patrocínium tejto kaplnky iné, ako naznačuje kanonická vizitácia malackej farnosti z roku 1783. (Za upozornenie ďakujem Mgr. Jozefovi Tihányimu.) K úprave kaplnky a najmä oltára prišlo (podľa opisu zámku z roku 1925) v roku 1791.
Ďalšiu informáciu, ktorá potvrdzuje existenciu súčasného oltára, prinášajú podpisy reštaurátorov z roku 1831 na vrchnej časti hlavice pilastra. V tom roku podľa inventárneho súpisu zámku bol v kaplnke oltár s Kristom na kríži.
Kaplnka bola s prestávkami využívaná do polovice 20. storočia. Najstarší známy obrázok oltára pochádza zo začiatku 20. storočia. Oltáru dominoval kríž siahajúci do výšky poschodia. Na kríži bola plastika Krista. Na fotke z obdobia okolo 1940 už Kristus na kríži nebol.
Okolo roku 1960 bola kaplnka predelená stropom a priečkami na niekoľko menších miestností. Dodnes sa vďaka zamurovaniu zachovala oltárna stena vrátane pôvodného dreveného kríža, bez sochy Krista.
Kaplnka Povýšenia Kríža v Marcheggu
Kaplnka Povýšenia sv. Kríža sa nachádza v rohu čelného krídla, vpravo od vchodu. Podobne ako v Malackách siaha cez dve podlažia. 2. januára 1661 ju vysvätil biskup gróf Tomáš Pálffy. Je pozoruhodné, že päť dní predtým vysvätil ten istý biskup františkánsky kostol v Malackách spolu s kaplnkou Svätých schodov. Obe diela, resp. minimálne ich dokončenie možno pripísať vdove po Pavlovi IV. Pálffym Františke, podobne ako iné sakrálne objekty na Slovensku v tej dobe.
Podľa informácií z Marcheggu v tamojšej kaplnke bol od 18. storočia umiestnený oltárny obraz Krista na kríži a časť strieborného kríža, ktorý venoval v roku 1725 grófovi Mikulášovi V. Pálffymu arcibiskup gróf Žigmund Kollonich (Kollonitz, Kolonič). O ďalšom osude oltárneho obrazu z Marcheggu nevieme nič.
Zachovali sa fotky z prvej polovice 20. storočia, na ktorých je v marcheggskej zámockej kaplnke veľký drevený kríž s korpusom Krista. Nachádzal sa medzi južnými oknami kaplnky. Koncom 2. svetovej vojny bol kríž v Marcheggu poškodený a odhodený na smetisko. Podarilo sa ho zachrániť a obnoviť, v súčasnosti je umiestnený v kostole pri železničnej stanici.
Zámocká kaplnka v Marcheggu bola rovnako ako kaplnka v Malackách úpravami z 20. storočia predelená na dve samostatné podlažia. K odstráneniu dodatočného stropu prišlo v rámci nedávno dokončenej rekonštrukcie kaplnky pri príležitosti prípravy krajinskej výstavy.
Pálffyovský kríž
Ako autor marcheggskej plastiky Krista bol identifikovaný barokový sochár Jörg (Georg) Petel. Išlo o významného bavorského sochára z okolia Mníchova. V 18. storočí ho pomenovali „nemecký Michelangelo“ a jeho diela dnes zdobia mnohé európske múzeá.
Kríž s Kristom je v odbornej literatúre pomenovaný ako “pálffyovský kríž z Marcheggu”. V texte preto ďalej budeme hovoriť o kríži, hoci máme na mysli plastiku Krista a nie samotné drevo kríža. Petelovi a jeho sochárskej tvorbe sa podrobne venuje nemecká kunsthistorička Gisela Kochová. Uvádza, že kríž si objednali Pálffyovci do rodinnej kaplnky v augustiniánskom kostole vo Viedni. Od roku 1782 bol považovaný za stratený.
Bol pálffyovský kríž pôvodne v Malackách?
Na túto otázku nevieme istú odpoveď. Pálffyovci sa z Malaciek do Marcheggu presťahovali po prvej svetovej vojne a následne žiadali o prevoz inventáru malackého zámku do Rakúska. Súčasťou žiadosti bol aj inventár mobiliáru, kde konkrétny kríž nefiguruje. Mohol byť úmyselne zaradený medzi iné kríže, aby nepútal pozornosť. (Za upozornenie ďakujem doc. Mgr. Ingrid Halászovej, PhD.)
Poslednou známou informáciou o kríži v Malackách je korešpondencia vedenia malackého veľkostatku Pálffyovcov s vtedajším pamiatkovým úradom (referátom) z roku 1925. Komunikácia sa týkala kríža a povolenia na jeho vývoz, pričom vzhľadom na nekompletnosť prameňov nevieme, ako bolo rozhodnuté a aký bol ďalší postup. Okolo roku 1940 vznikla spomínaná fotografia oltára s krížom bez sochy.
V 18. storočí, ako je uvedené vyššie, bol v marcheggskej kaplnke na oltári obraz a nie socha. O nasledujúcich dvoch storočiach nemáme žiadne informácie. Až v 20. storočí, v období po presťahovaní Pálffyovcov z Malaciek, nám zachovaná fotografia poskytuje informáciu o existencii kríža s Kristom v zámockej kaplnke v Marcheggu. Pri porovnaní fotiek sa obe sochy (malacká a marcheggská) nápadne podobajú. Fotografie neukazujú detaily, preto nemôžeme naisto tvrdiť, že išlo o rovnaké sochy, resp. totožnú sochu. Ale vzhľadom na uvedené informácie to môžeme predpokladať.
Kedy sa kríž dostal do Malaciek?
Ako sme uviedli, o pôvodnej podobe zámockej kaplnky vrátane oltára v Malackách nemáme informácie a k úprave do dnešnej podoby prišlo koncom 18. storočia. V odbornej literatúre sa pôvodne viedenský kríž od Petela stotožňuje s marcheggským, preto v duchu vyššie uvedeného môžeme predpokladať, že do Malaciek sa dostal v rámci spomenutej úpravy kaplnky. V tej dobe sa zároveň stratila stopa po kríži vo Viedni. Otázku, aké boli dôvody presunu vzácnej sochy z významného kostola do Malaciek, necháme zatiaľ otvorenú.
Záver
V príbehu pálffyovského kríža a zároveň príbehu jednotlivých kaplniek uvádzaných v tomto článku je viac “bielych miest” ako jednoznačných faktov. Napriek tomu si dovolíme zhrnúť predpoklady načrtnuté v článku do hypotézy: Pálffyovci disponovali jediným korpusom Ježiša Krista v životnej veľkosti, ktorú si okolo roku 1630 objednali u Georga Petela pre rodinnú kaplnku do augustiniánskeho kostola vo Viedni. Tam zotrval kríž takmer do konca 18. storočia, keď sa dostal do upravenej zámockej kaplnky v Malackách, odkiaľ ho okolo roku 1925 previezli do kaplnky v marcheggskom zámku a po čase sa dostal do tamojšieho kostolíka pri železničnej stanici.
Časom sa poznanie posunie a nové poznatky ukážu, či sa predložená hypotéza potvrdí alebo nie.
Zdroje:
- GRÖNINGER, Ralf. Schloss Marchegg -Von der ottokarischen Stadtburg zum Landesmuseum Bauhistorische Untersuchung. Wien, 2016
- KOCH, Gisela: Zwei unbekannte Frühwerke aus St. Michael in Höchenschwand in Schwarzwald. Dissertation, Institut für Kunstgeschichte, Fakultät für Architectur, Karlsruhe 2010. Dostupné online (http://dx.doi.org/10.5445/KSP/1000020530)
- MÜCK, Emil. Die Geschichte von Marchegg. Heft 2. Marchegg, 1959
- ŠTIBRANÁ, Ingrid. Rodová portrétna galéria a umelecké zbierky Pálffyovcov na Červenom Kameni: obdobie prvých troch generácií rodu v 16.-17. storočí. Trnava: Filozofická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave, 2013.
- Archív MCK – MMT Malacky, Inventár pálffyovského zámku v Malackách 1831, preklad
- Archív pamiatkového úradu SR. Fond Právni predchodcovia ústavu (1918 – 1951). 558 II.1923 Zastupiteľstvo veľkostatku Mikuláša Pálffyho, Malacky – Št.ref., č.208/23, Zamýšľaný vývoz mobiliáru kaštieľa v Malackách. Zoznam predmetov, správa o prehliadke, vyjadrenie Referátu.
- Archív pamiatkového úradu SR. Fond Právni predchodcovia ústavu (1918 – 1951). VII.1925, Št.ref. – ÚP, č. 1587/25, Vývoz pamiatok: figúra jeleňa z fontány na nádvorí kaštieľa a krucifix z kaplnky kaštieľa. Krabica 60
- Farský archív Malacky, kanonické vizitácie malackej farnosti z rokov 1756 a 1783
- http://www.natuerlich-marchegg.at/schlossmarchegg.html
- https://pfarrverband-marchfeld-ost.at/bahnhofkirche/
- https://en.wikipedia.org/wiki/Georg_Petel
- https://de.wikipedia.org/wiki/Georg_Petel
Titulná fotografia: fotomontáž – súčasný stav oltára zámockej kaplnky v Malackách a historický záber zachytávajúci pálffyovský kríž
Zanechajte komentár
Chcete sa pripojiť k diskusii?Neváhajte prispieť!