Národnostná situácia v Malackách v roku 1885
Dnes sa vrátime do Malaciek z konca 19. storočia. Pozrieme sa na sériu článkov publikovaných začiatkom roka 1885 v týždenníku Svornosť, ktorý vychádzal každý piatok v Trenčíne. Vydavateľom periodika s podtitulom „Časopis pre politiku, školstvo a hospodárstvo“ bol Karol Kubányi. Išlo o promaďarsky orientovaný časopis určený pre slovenské publikum.
Podľa optiky časopisu sa slovenská spoločnosť delila na vlastencov (zameraných na uhorské, resp. maďarské ciele) a panslávov (ktorých činnosť bola protištátna, alebo prinajmenšom podozrivá). Treba brať do úvahy, že cieľom nebolo v prvom rade informovať, ale najmä vyjadriť názory a pocity autora a formovať verejnú mienku. Inak povedané, obsah textov treba čítať s nadhľadom. Autor článkov nie je v novinách uvedený, snáď to bol samotný Kubányi. Z článkov však vyplýva, že vychádzal z textov iných autorov.
Prvý článok bol publikovaný 9. januára 1885. Vychádza z článku z dobových maďarských novín. Hovorí sa v ňom o panslavistických, teda slovenských aktivitách, nad ktorými mal údajne patronát vtedajší cirkevný predstaviteľ – primas, ktorým bol myslený zrejme ostrihomský arcibiskup Ján Simor.
Inými slovami, podľa článku sa na Záhorí, zvlášť v niektorých obciach pri Malackách (Gajary, Borský Sv. Jur a Malé Leváre), maďarizácii nedarilo. Príčinu videl v pôsobení slovenských kňazov. Ich mená sú dnes prakticky neznáme, stojí za to pripomenúť si ich. V Malých Levároch pôsobil Štefan Bezák, v Borskom Sv. Jure Michal Dobša. V Gajaroch pôsobil od konca roka 1884 Mikuláš Oláh, ktorého podľa článku pre “nepriateľstvo k vlasti” za trest preložili z okolia Nitry. Autor článku s rozhorčením prijal správu o nedávnom príchode nového farára do Jablonového. Išlo podľa neho o niekdajšieho úradníka v Matici Slovenskej a spojenca panslávov. Michal Duday je ako farár v matrikách Jablonového uvádzaný od novembra 1884.
Prevzatý článok upozorňuje, že na jednej strane prichádza z Prešporka vlastenecká pomoc v podobe spolku, na druhej strane sa nebude dať oprieť o katolícke duchovenstvo. Nepodpísaný autor článku alebo redaktor Svornosti vyzval vrchnosť, najmä bratislavského vicežupana a malackého hlavného slúžneho, aby sa venovali tejto záležitosti. Angažovane napísal, že v prípade potreby je ochotný uviesť konkrétne mená. Na základe dostupných informácií z iných zdrojov dopĺňame, že v Malackách boli “panslavistické” aktivity pod kontrolou hlavného slúžneho Augustína Nagy a tiež správcu pálffyovského veľkostatku Ivana Prenoszila.
O týždeň neskôr informovali o vzniku malackej pobočky Uhorsko-vzdelanostnom spolku, ktorý bol spomenutý v predchádzajúcom článku. Pravdepodobne išlo o maďarizačný Hornouhorský maďarský vzdelávací spolok (FEMKE). Pobočka v Malackách vznikla 4. januára 1885, predsedom sa stal knieža Mikuláš XIII. Pálffy. Môžeme predpokladať, že išlo o čestnú funkciu a spolok riadili ďalší funkcionári. Podpredsedami sa stali sudca Berthóty a notár Bucsay, ďalšie funkcie mali právnik a pálffyovský správca Prenoszil, učiteľ Hetényi a staviteľ Terebessy. Podľa článku mala pobočka hneď pri vzniku, resp. v priebehu nasledujúcich dní 242 členov! Bez ohľadu na zameranie spolku išlo o začiatky modernej spolkovej činnosti v Malackách.
Zároveň článok informuje o otvorení novej štátnej školy. Dnes dostupné zdroje uvádzajú štátnu školu už v roku 1882. Informácia je možno nepresná, alebo sa škola v roku 1885 presťahovala do nových priestorov. Neskôr pre ňu postavili novú budovu, dnes sídlo ZUŠ na Záhoráckej ulici.
Tretí zo série článkov bol publikovaný o šesť týždňov neskôr. Informuje o tom, že knieža Pálffy spolu s mladou manželkou Margitou prijal delegáciu spolku a súhlasil s funkciou predsedu. Je tu charakterizovaný ako vlastenec a spolu s manželkou venovali peniaze v prospech spolku. Zaujímavé je, že Pálffyovci mali sobáš len dva týždne predtým, sobášil ich v prvom článku spomenutý arcibiskup Simor.
Článok pokračuje informáciou od malackého spravodajcu o zábave v miestnom veľkom hostinci (dodnes známeho ako Bersón). Podujatia sa zúčastnili členovia nového spolku v počte takmer 250, pričom sa členovia mestskej honorácie zabávali s miestnymi ľuďmi. Úspech podujatia a uhorského vlastenectva podčiarkol pisateľ tvrdením, že hneď nasledujúci deň pribudlo do spolku ďalších 80 členov.
Uhorská oblasť našich dejín je takmer úplne neprebádaná, preto sa k tejto téme určite v budúcnosti vrátime.
Poznámka: pri prepise sme text neupravovali, zachovali sme pôvodný pravopis vrátane preklepov alebo iných chýb, ktoré sa vyskytli v novinách.
Piatok 9. januára 1885, s. 2:
Druhé tohtoročné číslo „Pozsonyv. Lap“-u donáša jeden veľmi vážny, pozornosti Jeho Eminencie pána Herceg-Primaša odporúčaný článok, v ktorom hovorí sa, že v okrese moravsko-pohraničnom (Malackánskom) v mene jeho strájajú sa panslavistické pletichy už od dávna a trvajú až podnes beztrestne práve preto, lebo ukrývajú sa pod plášť prímašov.
Ľud tohoto vidieku je, – zneje medzi iným článok ten, – vo velikej väčšine kat. náboženstva a takmer výlučne slovenského nárečia, a mal účasť aj na tých smutných pohyboch, ktoré v r. 1848 z nitrianska pošlý hurbanistický prúd vzbudil. Účinok pohybov tých pocítuje sa na jednotlivých miestach toho vidieku až podnes. V Gajare, v Bur-Szt-Györgyi a v Kis-Lévarde zvláštne. Nuž a cirkev? – Nuž rím. kat. cirkev ešte len nedávno práve do susedstva Kis-Lévárdu poslala takú osobnosť za kaplána, ktorého práve pre notórne nepriateľstvo naproti vlasti z nitrianskeho územia za pokutu odstránili. – Nechceme prihrievať tie veci, ktoré sa zo strany panslávov pri zaplnaní fary v Gajare dialy, bezprospešne síce, ale v mene jeho Eminencie; na poešperešovanie fary v Malacke by sa snáď ešte aj trefná príčina dala vynajsť; ale že najnovšie (zase len vplyvom, pod plášťom jeho Eminencie pôsobiacich tých oháv) do almašskej fary taký farár je vymenovaný, ktorý dľa spoľahlivých chýrov našich nielen v spojitosti stál s panslávskymi matadórmi, ale práve aj úradským bol pri Matici, to je dúvodom, aby vlastenecká stránka v tom vidieku, ktorý práve teraz pomocou vzdelanostného prešporského spolku vlasti retovať sa prichytila, nepočítala na pomoc a podporu kat. kňazstva, (ktorému ešte dosiaľ dúverovala) kým len tam pomery tak nezdarné výsledky ukazovať budú.
Takto uvedený časopis. My ale z našej strany za potrebné držíme k tomu ešte aj naše vlastné skúšenosti pripojiť. „Svornosť“ je, ako známo, próbovým kameňom pre vlastenectvo Slovákov. A už za toto má velikú cenu. Kto bočí od „Svornosti”, na toho bezpečne a s dobrým svedomím možno povedať, že je pansláv. Nuž a próbu v ohlade tomto velmi vela obcí v malackánskom okrese nevydržalo. Či ony vúbec nič nečítajú, alebo snáď majú už dosť zbehlosti aj v reči uhorskej a uhorské časopisy čítajú, to my nevieme. Máme ale príčinu k tomu podozreniu, že tam lepšie páčia sa nauky martinské ako budapešťianske a prorokom je „Hlásnik“ a „Černokňažník“, za čo na každý pád v prvom rade padá zodpovednosť na bezprostredných úradských ludu, na rychtárov a notárov. My len za týmtito brali by sme na odpoveď farárov a učiteľov, lebo skúšenosť dokazuje, že kde su energiční ludia a dobrí vlastenci richtár s notáriušom, v takej obci žiadon panslávsky apoštol nie je v stave značnejší úspech docieliť.
My vyzývame teda nie len vrchnosť cirkevnú, ale a zvlášte vrchnosť politickú, pána vicišpána prešporského a pána slúžneho malackánskeho, aby ráčili tejto záležitosti pozornosť svoju venovať. Ak boli by sme k tomu vyzvaní, teda môžeme aj menami poslúžiť. Jestliže podozrenie naše bezzákladným dokázalo by sa byť, popredku za odpuštenie prosíme, ale dňa našej svätej povinnosti museli sme toto naše podozrenie prejaviť, lebo domnievame sa k tomu príčiny mať. Jestli sme v omyle, poučenie nás o lepšom poslúžilo by nám samích ku najväčšej radosti.
Kým ale sa to nestane, volať musíme a volať budeme aj my: pozor strážní na hranici moravskej! Skúšenosť nás naučila, že tým smerom hrnul sa hordy cudzinských zbehov k nám aby pod zástavami Hurbanovými po Uhorsku lúpežily, a od časov tých trvá až podnes nákaza panslavismu v tých krajoch. – Pozor teda. Udúšajme iskry, aby sme pozdejšie so zkazonosným požiarom nemuseli zápasiť!
Piatok 16. január 1885, s. 4:
Uhorsko-vzdelanostný spolok v Malacke sa 4. tm. sriadil. Za predsedu zvolený je herceg Pálffy Miklós, za podpr. Berthóty Imre a Bucsay Ferencz, za hl. notára dr. Prenoszil Iván, za podnot. Hetényi Bódog, za kasíra Terebessy János. Údov má dosiaľ tento filiálny spolok 242. – Pri utvorení spolku tohoto najväčšiu zásluhu má tamejší slúžny pán Nagy Ágoston, ktorému shromaždenie aj velmi hlučne éljenovalo. No my tiež gruntu srdca privolávame mu: ať žije. – Dňa toho bola aj v nove sriadená štátna lud. škola tamže slávnostne otvorená, čo všeobecnú radosť a nadšenie spôsobilo.
Piatok 27. február 1885 s. 4-5:
Vzdelanostné záležitosti.
Písali sme nedávno, že aj v malackánskom okrese stolice prešporskej sa už filialny spolok prešporsko-stoličného uh. vzdelanostného spolu sriadil a za predsedu svolil si herceg Pálffy Miklósa. Teraz oznamuje sa nám odtial, že dni tieto bola u hercega jedna deputácia, ktorá mu to zvolenie úradne oznámila. Šlechetnomyslný mladý magnáš a vlastenec ten veľmi úprimne prijal deputáciu a vyslovil, že s radosťou postaví sa na čelo spolku toho; súčasne prihlásil sa, spolu aj s jeho mladou manželkou, (ktorú ako známo len pár dní tomu ešte čo si domov doniesol) za zakladajúcich údov spolu so 100-100 zlatmi. Živ ich Boh! Z Malacky prichádza nám ostatne ešte aj druhé potešitelné sdelenie, o mohutnom prebúdzaní sa tam ducha vlasteneckého a sbratrení sa rôznorečových spoluobčanov vlasti, čo najnovšie na jednej zábave prišlo k slávnemu výrazu, a ako sa nám oznamuje, s velikou zvedavosťou sprevádza sa celý pohyb aj zo strany susedných, pohraničných moravänov. K zábave dostavilo sa do miestnosti velkého hostinca a kasína do poltreťa sto údov vzdelanosného spolku. V území a aj na poschodí trvavšia zábava sa len za bieleho rána skončila. Dobrá voľa a nadšená veselosť nemaly konca-kraja. Pri tom zavdávaly sa naozaj uchvatcujúce výjavy. Plápolalo srdce každého verného syna vlasti tejto nad tým čo tam spatroval. Hromovitý potlesk sprevádzal kp. jedného driečneho slováka, z pospolitosti, keď vykročil na stolec a zdravkanie „prvému uhrovi“ královi. – Druhý zase pripíjal národu uhorskému a slávnosti tisícročného trvania tohože, ktorá aby čím velkolepejšie zasvätená bola. Iní zase zdravkali a bláhali okresnému slúžnemu pánu Nagyovi, že ich do toho spolku voviedol. – Keď ale potom zišly z poschodia dolu aj panie, a tancovaly s driečnymi slováci stavu rolníckeho, potom nemala veselosť hraníc. Takto robte vlastenecké panie všade. Tu máte príklad, ako načím do dobrej púdy naších statočných slovenských sŕdc semä uhorského vlastenectva siať. Sklonte sa aj k pospolitému ludu láskou a šetrnosťou, tak aj on naproti vám, pánom i paniam, bude mať lásku a dúveru. – Taka zábava nebola ešte, píše nám náš zpravodajca. A kto vie to, že aké tu dosiaľ city panovaly, ten nemá sa dosť nadiviť na tomto výsledku tak krátkej len ešte činnosti vlasteneckého elementu. Následky aj tejto samej zábavy su z rovna prekvapujúce. Cele odhliadnuc od hmotného výsledku, – ktorý je ale vzhľadom na malé (50 kr.) vstupné tiež cele uspokojivý, – veľa docielili sme už aj dosiaľ v ohlade mravnom. Hneď na druhý deň po zábave prihlásilo sa 80 nových údov.
Zanechajte komentár
Chcete sa pripojiť k diskusii?Neváhajte prispieť!