Pálffyovský majer pri zámockom parku v Malackách

Pálffyovci mali južne od zámockého parku vnútorný majer, začínajúci tesne vedľa Čiernej brány a pokračujúci nad areálom neskoršej píly. Išlo o časť hospodárskeho zázemia zámku. Majer pozostával z hospodárskych objektov a menších bytov. Bližšie sa pozrieme na budovy najbližšie k zámockej aleji.

Stavby v oblasti majera sú naznačené aj na vojenskej mape z konca 18. storočia. Celý majer mal v 19. storočí súpisné číslo 2, všetky budovy boli na jednej parcele. V roku 1914 už mala každá budova vlastnú parcelu a vlastné súpisné číslo.

Najbližšie pri zámockom parku stála dlhá budova, z ktorej dodnes stojí malá časť (vedľa Plzenskej reštaurácie). Táto budova (dlhá asi ako tretina pôvodnej zámockej ulice) tvorila hranicu parku namiesto múra. Rozsah budovy, čo sa týka dĺžky, určoval potok Malina, konkrétne jeho úsek v zámockom parku. Začiatkom 20. storočia mala budova súpisné číslo 4.

Druhá budova slúžila v rôznych dobách ako práčovňa, kancelárie, orlovňa, detský domov. Mala číslo 5. Tejto budove, ktorá sa nepovažovala za súčasť majera, sa budeme podrobnejšie venovať inokedy.

Obrázok z prelomu 19. a 20. storočia. Autor stál na Zámockej ulici pri jazierku. Vľavo vidieť Čiernu bránu do parku. Vedľa nej administratívna budova a vpravo v pozadí jedna z budov majera. Vstup do majera je úplne vpravo.

Tretia budova (číslo domu 6) bola obytná, nachádzala sa pri jazierku. Medzi ňou a druhou budovou bol dvor. Za ňou bol vstup do ďalšieho dvora a za vstupom bola štvrtá budova (číslo domu 7.

V obytných častiach majera bývali do roku 1918 tzv. bíreši (z maďarčiny – béres – čeľadník, paholok). Pri pohľade na staré fotografie je zrejmé, že išlo o malometrážne byty, povedané dnešným slovníkom.

Časť majera v medzivojnovom období

V matrikách nachádzame mená obyvateľov týchto bytov v 19. storočí: Hodek, Marcinek, Hurban, Kittler, Baďura, Hoďovský, Kordoš, Matušek, Baluch, Zeman, Benkovič, Sándor, Noris a ďalší.

Pamätník opisoval objekt majera: “Za práčovňou bol majer, tam bolo asi 15 bytov pre zamestnancov majeru, veľké maštale, v ktorých boli asi 10 párov volov ťažných-uhorských, mali veľké rohy, potom tam bola rozdeľovňa mlieka pre zamestnancov a všetkých sluhov, vedúci mliekarne bol pán Tengler. Asi 10 rodín, ktoré pracovali s dobytkom, hovorilo sa, že sú to bíreši. Hneď za týmto majerom boli hosp. budovy, kde sa prevádzala mlatba s parnými strojmi, týmto veľkým skladom hovorili, že sú to kosne a sýpky.” Podľa kmeňovej knihy pálffyovského fideikomisu z roku 1899 bola hodnota majera, spolu s úradníckou budovou, 14 600 zlatých.

Asi počas druhej svetovej vojny bola budova poškodená, neskôr zbúraná. Ešte predtým sa medzi budovou detského domova a budovou bírešov otvoril vstup do neskoršej Jesenského ulice.