Začiatky kláštora milosrdných sestier – vincentiek v Malackách

V marci 1889 začal svoje približne 60 rokov trvajúce pôsobenie v Malackách kláštor milosrdných sestier sv. Vincenta de Paul. Založil a podporoval ho kniežací pár Mikuláš XIII. Pálffy s manželkou Margitou. Pozreli sme sa, aké boli začiatky kláštora.

Predpoklady vzniku kláštora

V druhej polovici 19. storočia sa začali naplno prejavovať dôsledky veľkých politických zmien v Uhorsku, ktoré mali silný dopad na spoločnosť. Šľachta stratila výsady, poddaní získali slobodu, otvoril sa priestor na modernizáciu krajiny, silneli národnostné hnutia.

V roku 1879 nastala u malackých Pálffyovcov generačná výmena – staré knieža Antona Pálffyho nahradil 18-ročný prasynovec Mikuláš XIII. Ten sa v roku 1885 oženil s grófkou Margitou Zichyovou, ktorá, zdá sa, mala silné sociálne cítenie. Manželstvo bolo bezdetné. Zrejme Margita bola iniciátorkou vzniku kláštora a dievčenskej školy v Malackách.

Cieľom kláštora bolo, „aby umožnená bola nábožná a mravná výchova tunajšich dietok v súlade s rodičovským domom na základe zásad kresťanstva,” ako takmer o polstoročie neskôr napísala do Pamätnej knihy Malaciek predstavená kláštora Helena Oriešková.

Nájsť vhodné priestory pre kláštor nemusel byť problém, Mikuláš XIII. vlastnil v meste veľa budov. Aby zrealizovali svoj zámer, uvoľnili Pálffyovci objekt Malého kaštieľa neďaleko zámockého parku.

Nič nestálo v ceste vzniku kláštora vincentiek a ich pôsobeniu v meste na dlhé desaťročia. Nikto vtedy netušil, aké prevratné zmeny postihnú krajinu, Pálffyovcov i rehoľníčky.

Začiatky kláštora

Vincentky viedli kroniku, ktorá je zdrojom vzácnych informácií, najmä pri absencii mestskej kroniky z tých čias. Dnes zachovaná kronika je písaná po slovensky. Vzhľadom maďarizáciu pred rokom 1918 usudzujeme, že ju začali písať až po roku 1918 so spätnými dátumami, pričom vychádzali zo spomienok alebo z existujúcej po maďarsky písanej kroniky.

Spočiatku boli v novom malackom kláštore len tri sestry. Do Malaciek prišli 1. marca 1889 z ústredného domu v Grazi. Prišli do rakúskeho Dürnkrutu a odtiaľ ich panské koče doviezli do Malaciek. V zámku ich privítal kniežací pár.

Išli aj do „domu toho, ktorý nám Prozretelnosť božia vyznačila ktomu, aby sme tu na duševnej spáse nám zverených dietok učinkovaly. Potom sme ústav prevzaly kde všetko s najväčšou starostlivosťou pekne zariadene našly.“

Budova kláštora

O minulosti budovy postavenej na ostrove medzi dvoma korytami potoka Malina nevieme veľa. Najstaršie mapy naznačujú, že budova s pôdorysom v tvare písmena L vznikla spojením dvoch starších budov.

Pred vznikom kláštora tam podľa záznamov v pozemkovej knihe z roku 1858 sídlil pálffyovský účtovník. Františkánska kronika zase uvádza, že sa v budove narodilo posledné knieža malackej línie rodu Ladislav Pálffy, bratranec Mikuláša XIII. To bolo v roku 1867. Objekt bol vo vlastníctve Pálffyovcov a mal rozľahlú záhradu. Pred zriadením kláštora musel byť objekt adaptovaný pre novú funkciu.

Po príchode sestier posvätil miestny farár Štefan Čulen súkromnú kláštornú kaplnku. Kaplnka potom prešla zmenami. Zakrátko ju kvôli malej kapacite rozširovali, pálffyovská rodina sa postarala o dopĺňanie inventáru. Po niekoľkých rokoch prestali priestory objektu postačovať, preto cez prázdniny v lete 1897 nechali Pálffyovci postaviť v strede čelného krídla ďalšie podlažie.

Škola a internát

Súčasne so vznikom kláštora v Malackách sa začalo pôsobenie kláštornej školy. Jej správkyňou (riaditeľkou) bola Helena Oriešková. Súčasťou školy bola detská opatrovňa (materská škola), ľudová škola a pracovňa (praktická škola pre staršie dievčatá).

Hneď po príchode rehoľníčok začal zápis detí, prihlásilo sa 120. Vyučovanie sa začalo hneď 4. marca 1889. O dva roky neskôr bol zriadený aj internát pre desať dievčat. V školskom roku 1890/1891 počet žiačok narástol na 167 a o šesť rokov už školu navštevovalo 512 detí. Z nich bola väčšina v ľudovej škole, 220 v detskej opatrovni a 25 v pracovni. Niektoré žiačky po ukončení školy pokračovali v meštianskych školách v Bratislave, Nitre či Budapešti. Po piatich rokoch už deti v pracovni „v stave boly i pre osv. pani kňažnu bielizen shotovovať.“

V školskom roku 1898/1899 malacká obec rozhodla, že škola sa stala povinná pre všetky dievčatá z Malaciek. Niektoré dovtedy navštevovali chlapčenskú školu, kvôli slovenskému vyučovaciemu jazyku. Pretože u vincentiek sa v tej dobe vyučovalo len po nemecky a maďarsky. V nasledujúcich rokoch boli v každom ročníku ľudovej školy dve triedy – v jednej sa vyučovalo po slovensky a maďarsky, v druhej po nemecky a maďarsky. Počet žiačok sa zvýšil na 610.

Škola bola pod patronátom Pálffyovcov, priamym nadriadeným bol malacký dekan – spočiatku Štefan Čulen, po jeho smrti Jozef Kováč, neskôr františkáni ako správcovia farnosti a zároveň predstavitelia školskej vrchnosti. Školu pravidelne navštevovali školskí inšpektori a ďalší vizitárori. Vyučovanie prebiehalo v súlade s platnými predpismi.

Pri výnimočných príležitostiach usporiadala škola špeciálny program, patrónov školy si uctila pri príležitosti ich sviatkov, slávnostné posedenia boli na sviatok Mikuláša, pred Vianocami a podobne. Vianočnými darčekmi bežne prispievala aj kňažná.

Súčasťou kultúrnych programov bývali aj školské divadelné predstavenia. Prvé odohrali deti pred Vianocami v roku 1890. Rehoľníčky založili mariánsku družinu, do ktorej spočiatku patrilo 15 dievčat.

Ďalší vývoj a koniec kláštora

Do života školy a kláštora významne zasiahla I. svetová vojna, keď bola v kláštore zriadená dočasná nemocnica. Prelomom bol aj zánik Rakúsko-Uhorska, vznik Československa a odchod Pálffyovcov z Malaciek v roku 1918. V nasledujúcom období prišli aj iné politické zmeny. Ďalšiemu vývoju kláštora vincentiek sa budeme podrobnejšie venovať inokedy.

Koncom II. svetovej vojny bola škola poštátnená, pričom kláštor fungoval ďalej. Škola sídlila v budove kláštora, ale chod školy, vrátane personálneho obsadenia a iných organizačných otázok, zabezpečoval a určoval štát. Počet rehoľníčok klesal, až kláštor úplne zanikol. Objekt prevzal štát. O ďalšom osude budovy si môžete prečítať v inom článku.

V Malackách žije ešte veľa ľudí, ktorí si spomínajú na detstvo strávené v materskej škole či dievčenskej škole u milosrdných sestier. Pôsobenie malo zásadný vplyv na formovanie generácií Malačanov. Preto si táto téma zaslúži hlbšie spracovanie.

Zdroje:

• Kronika rim. kat. ľud. školy dievčenskej v Malackách pod vedením milosrdných sestier sv. Vincenta Paulánského (1889-1934)
• Pamätná kniha obce Malaciek I., dotazníky 19 a 24. 1936
• Historia domus Malackyensis 1916-1935