Pálffyovci z Malaciek a malackí Pálffyovci

Prednáška na tému Pálffyovci z Malaciek a malackí Pálffyovci z cyklu Stretnutie s históriou prilákala 28. 10. do Galérie MCK na Záhoráckej ulici niekoľko milovníkov dejín mesta. Genealógiu najvýznamnejšieho rodu, ktorý tu žil, priblížil historik z Červeného Kameňa Mgr. Daniel Hupko.

Hoci sa zdá, že slovné spojenia nosnej témy prednášky sú synonymom, nie je to tak. Cieľom D. Hupka bolo ozrejmiť rodinné vzťahy medzi Pálffyovcami z Malaciek a malackými Pálffyovcami, ktorí boli ich nástupcami. Pálffyovci sú s naším regiónom spojení od roku 1621, kedy tunajšie panstvo získali ako zálohu a od roku 1634 ho vlastnili trvale. Išlo o donáciu od uhorského kráľa. Patrilo im až do konfiškácie v roku 1945.

Prvým vlastníkom malackého panstva bol Pavol Pálffy (v komplikovanej pálffyovskej genealógii je uvádzaný ako Pavol IV.), jeden z najvýznamnejších politických predstaviteľov Uhorska v 17. storočí. Bol synom Mikuláša Pálffyho, rábskeho hrdinu. Hoci bol až treťorodený, stal sa najvýznamnejším zo všetkých jeho bratov. Vďaka nemu sa priezvisko Pálffy definitívne etablovalo na viedenskom dvore až do konca monarchie v roku 1918 a zostalo synonymom spoľahlivej služby krajine a lojality voči dynastii Habsburgovcov.

Známy portrét Pavla Pálffyho

Pavol Pálffy sa ženil sa v zrelom veku. Išlo o manželstvo z rozumu s bohatou vdovou Máriou Františkou Khuenovou.  Ako prvý z rodu Pálffyovcov sa stal v roku 1651 nositeľom Rádu zlatého rúna, ktorý mu udelil španielsky kráľ Filip. Pavol Pálffy mal dvoch synov – Jána Antona a Jána Karola. Pavol vo svojom testamente vymedzil možnosť dedenia majetku len po mužskej línii pre prvorodeného. Po jeho smrti teda prevzal malacké panstvo Ján Anton. Ten sa oženil dvakrát. Zaujímavosťou je, že  jeho prvá manželka bola pravnučkou Alžbety Bátoriovej. Ani druhé manželstvo mu neprinieslo vytúženého potomka. Ako pohrobok sa mu narodila „len“ dcéra Mária Barbora.

Grafické znázornenie príbuzenských vzťahov potomstva Mikuláša Pálffyho s dôrazom na tzv. Pavlovu líniu (autorka: Ivana Janáčková)

Po smrti Jána Antona sa dedičom jeho majetku mal stať mladší brat Ján Karol, zomrel však skôr a tak majetok automaticky prešiel na jeho najstaršieho syna Mikuláša Jozefa. Bol posledným mužským potomkom Pavlovej línie, ktorý sa dožil dospelosti. Keďže prvorodený syn Mikuláša Jozefa  – Jozef Karol zomrel ako malé bábätko, obrovské majetkové komplexy sa po jeho smrti dostali do rúk potomkov brata Pavla Pálffyho – Štefana. V roku 1706 z mužskej línie Štefana Pálffyho žilo potomstvo jeho syna Mikuláša. Mikuláš mal za ženu Máriu Eleonóru Harrachovú. Bola to veľmi dobrá partia. Aj vďaka jej majetku prebudoval hrad Červený Kameň. Mikuláš mal dvoch synov. Genaológia uvádza iba staršieho Mikuláša, ktorý získal malacké panstvo.

Grafické znázornenie príbuzenskej situácie v malackej línie staršej vetvy rodu Pálffyovcov (autorka: Ivana Janáčková)

Mikuláš Pálffy sa stal zakladateľom staršej línie a jeho brat Ján mladšej línie (nazývanej aj pezinskej, či kráľovskej). Do pezinskej línie patril aj posledný majiteľ bojnického zámku Ján František Pálffy, jeho smrťou v roku 1908 táto línia vymiera. Z tejto línie nikto žiaden priamy vzťah k Malackách nemal. Mikulášovi potomkovia žijú dodnes. Obaja bratia boli uhorskými palatínmi. Po smrti Mikuláša Pálffyho sa opäť prerozdeľoval majetok. Najstarší syn Leopold zomrel, tak dedili jeho vnuci. V roku 1735 na scénu prichádzajú tzv. malackí Pálffyovci. Malacké panstvo dalo meno novej línii, ktorá sa v Malackách usídlila. Mikuláš mal dvoch súrodencov. Mladšieho Leopolda, ktorý založil stupavskú líniu a mladší Rudolf Pálffy, ktorý získal Červený Kameň (červonokamenská línia). Mikuláš preberá správu malackého panstva a trvale sa tu usídľuje. Jeho manželka Anna Sidónia Pálffyová, rodená Althannová, mu priniesla obrovské kontakty. Matka Anny Pálffyovej bola údajne milenkou cisára Karola VI.  Anna Althannová Mikulášovi Pálffymu zabezpečila prístup k panovníckemu rodu. Všetci malackí Pálffyovci boli štatisticky najúspešnejší v obsadzovaní úradov spomedzi všetkých členov pálffyovského rodu. Za veľké zásluhy bol nositeľom Rádu zlatého rúna (predtým aj starý otec Mikuláš a otec Pavol). Najstarší syn Karol Hieroným bol za zásluhy povýšený do kniežacieho stavu a spolu s ním boli do tohto stavu povýšení aj ostatní členovia rodiny.

Najvzácnejší obraz, ktorý v Malackách visel. Mikuláš s Annou Althannovou s ich potomstvom. Muž s puškou je Karol Hieroným Pálffy.

Druhý portrét zobrazuje Karola Hieronýma, ktorý je zobrazený ako rytier Rádu zlatého rúna. Bol predaný na dražbe v roku 2005.

Jeho syn Jozef František sa nejako významnejšie do dejín nezapísal. Až jeho syn Anton Karol, ktorý bol ženatý s Leopoldínou Kaunitzovou – Rietbergovou (na portréte dolu).

Keďže nemal mužských potomkov, majetok dedil prvorodený syn jeho brata Mikuláša – Pavol Jozef. Ten mal s Geradinou Károliovou okrem dcér, syna Mikuláša Antona. Mikuláš Anton (na portréte dolu) v malackom kaštieli prebýval do roku 1918.

S manželkou Margitou Zičiovou nemal mužské potomstvo. Kniežací titul tak zdedil jeho bratanec Ladislav, posledný mužský potomok malackých Pálffyovcov.  Stal sa vlastníkom veľkého majetku, hoci jeho československý bol v roku 1945 skonfiškovaný. V Rakúsku mu patril vodný hrad Heidenreichstein, ktorý sa nachádza v Dolnom Rakúsku. Ladislav ho odkázal vzdialeným príbuzným.  Zdroj na internete však uvádza, že hrad nebol zdedený, ale predaný rodine Van der Strafen a nakoniec prešiel do vlastníctva rodiny Kinských, ktorej patrí dodnes. V letných mesiacoch ho sprístupňujú turistom ako múzeum. Vzácny je tým, že sa v ňom zachoval vzácny pálffyovský mobiliár, ktorý je na svojom mieste ešte z čias tohto rodu. Viac o Pálffyovcoch by nám mohli priblížiť vzácne dokumenty z archívu malackej línie, ktorý sa do roku 1918 nachádzal v Malackách. Po jeho presťahovaní do Marcheggu sa však roztratil.  Definitívne sme tak stratili možnosť odhaliť ďalšie podrobnosti o kniežacom rode, ktorý tu zanechal nezmazateľné stopy. Zdroj: zvukový záznam z prednášky Daniela Hupka a obrazová prezentácia, ktorú si pripravil