Pálffyovský kaštieľ v Malackách pochádza zo 17. storočia
Táto informácia nepriniesla nič nové, tento fakt ovládajú aj školáci. Presné roky výstavby pálffyovského zámku v Malackách však nie sú známe. V literatúre sa uvádzajú viaceré roky, ale neexistuje dokument, ktorý by na otázku doby výstavby dával jednoznačnú odpoveď. Zostávajú teda len dohady.
Július V. Trebišovský cituje Magyarország vármegyéi és városai – Pozsony vármegye, kde sa ako rok výstavby, resp. dostavby zámku píše rok 1624. Rovnaký rok je aj v knihe Štefana Pisoňa Hrady, zámky a kaštiele na Slovensku z roku 1983 a v Encyklopédii Slovenska z roku 1979. Slovenský náučný slovník z roku 1932 posúva dátum dostavby o dva roky – 1626. Ak by bol tento rok správny, znamenalo by to, že zámok bol postavený v čase, keď Pálffyovci panstvo ešte nevlastnili, ale mali ho len v držbe. Preto sa táto informácia nezdá byť veľmi dôveryhodná. Ďalšie obdobie, ktoré sa uvádza v súvislosti so vznikom zámku, predstavujú roky 1664-1665. Tieto roky sú dodnes viditeľné na zachovaných veterníkoch na streche zámku. Rok 1665 je spomenutý aj v tzv. Kmeňovej knihe z roku 1899, ktorej autorom je správca pálffyovského majetku Ivan Prenoszil. Ak by bol zámok postavený v týchto rokoch, znamenalo by to, že bola budova postavená, resp. dokončená nie Pavlom IV., ale až po jeho smrti jeho synom Jánom Antonom Pálffym. Pavol IV. zomrel v roku 1653. Veterníky však vraj boli osadené neskôr ako v spomenutom období…
Dôležitá, no dosiaľ nevyriešená otázka otázka, znie, či bol skôr postavený zámok v Plaveckom Podhradí alebo v Malackách, resp. kde bolo sídlo Pálffyovcov, kým prišli do Malaciek. Pavol IV. totiž získal aj rakúske panstvo Marchegg, v roku 1629 nechal prestavať tamojší stredoveký vodný hrad. Pamiatkár Marián Havlík, ktorý sa spolu s Elenou Sabadošovou podieľal na nedávnom výskume malackého kaštieľa, je presvedčený, že stavebníkom bol Pavol IV. Pálffy a nie jeho syn. Ako predpokladaný čas výstavby kaštieľa uvádza obdobie medzi rokmi 1634 (kedy získal Pavol IV. panstvo do vlastníctva a kedy sa v Malackách v dokumentoch uvádza len jeden zámok – ten pôvodný balašovský v dnešnom centre mesta mmedzi štyrmi baštami) a 1648 (kedy už podľa záznamov prebiehala premena pôvodného balašovského kaštieľa v dnešnom centre mesta na kláštor). M. Havlík tvrdí, že v rokoch 1664-66, kedy podľa niektorých zámok vznikol, prechádzal zámok prvou stavebnou úpravou (prestavbou) – práve za Jána Antona. Okrem tejto úpravy prešiel dodnes zámok podľa Havlíka ešte ďalšími štyrmi prestavbami. Napriek tomu, že odpoveď na otázku vzniku kaštieľa nie je definitívna, za najbližšiu k pravde sa dnes považuje práve odpoveď M. Havlíka.
Martin Macejka 
MCK Malacky 
Martin Macejka 
Martin Macejka 
Je smutne kolko sa doposial vyzbieralo na opravu kastiela. Od oktobra sa dokonca uz ani nevedie o tomto statistika na stranke Mesta. Propagacia je vskutku mizerna – myslienka sa ozivuje len na prveho maja a potom je rok ticho. Financie z EU na Paltour je jedna vec, zbierka druha. Ludia si odjakziva viac cenili to, do coho vlozili vlastnu pracu alebo peniaze, nez to co sa nich zaplatil stat, unia a urobil niekto iny.
Chyba je v tom, že nevidno, či je mesto v tejto veci nejako aktívne. Propagácia zbierky mizerná, snaha o ďalšie zdroje neviditeľná, ak vôbec nejaká je. Prečo sa napríklad nezaloží nejaká organizácia, ktorej je možné poslať 2 % z dane. Prečo sa neoslovia veľké firmy z okolia, aby prispeli a ich meno bolo prípadne zverejnené na nejakej tabuli v parku, prípadne priamo na kaštieli. Napadajú ma napríklad cementárka v Rohožníku, Pozagaz a Swedwood. Všetky tri tieto firmy majú nejaký podiel na tom, že znižujú kvalitu života v našom meste a okolí a napríklad takto by sa mohli ľuďom postarať o zmiernenie dopadov ich činnosti
neviem kde to napisat, ale tu sa to celkom hodi. Môj ešte žijuci dedko, ktory sice nepochaza z malaciek ale zije tu asi 50 rokov mi vravel že budova terajsieho pohostinstva parnas, bol kedysi vlastne dom v ktorom byvali služobnici Palfiovcov, ktory pochazali z francuzka a volali sa Laferc alebo tak nejako . Ja aj poznam nejaku rodinu Lafersovu, ale nespytal som ich na to ci je to pravda, Možno niekto by o tom vedel niečo viac, že či je vlastne na tom nejaka pravda. Ďakujem
Hej Lafersovci (Lafercovci) tam byvali. Ako male dieta (zaciatkom 70 rokov) som tam chodil obcas s mamou na navstevu za starou pani Lafersovou. Zila vtedy uz velmi chudobne. Uz si z toho ale skoro nic nepamatam. 🙁